MENU
zdravy-zivot

NAJ ničiteľ imunity a CIEV! Zráta vám, čo ste NErobili cez víkend

Ill,Blonde,Woman,Lies,With,A,Scarf,In,The,Bed

Súvisiace témy

Zdravý život

NAJ ničiteľ imunity a CIEV! Zráta vám, čo ste NErobili cez víkend

Pre niekoho ťažké ochorenie blízkeho, pre iného prihorený koláč. Čím si každodenne ničíme zdravie a možno úplne zbytočne?

Čo presne je stres a prečo každého rozhodí niečo iné? „V jednoduchosti ním chápeme napätie z nárokov kladených na hranici našich schopností.To nás následne aktivuje a pudí do aktivity,“ objasňuje bratislavský psychológ Dušan Fábik. Citlivosť systémov „útoč“ alebo „uteč“ však vyplýva z individuálnej biológie a histórie.

Je daná geneticky a mení sa v priebehu života našimi skúsenosťami, mierou záťaže, ktorú sme prežili a zvládli alebo nezvládli, a nesieme si ju so sebou vo forme predsudkov, očakávaní, strachov. Väčšinou vnímame ako stres hlavne extrémne negatívne podnety – existen­ciálne hrozby, psychický či fyzický útok od inej osoby, stratu životných istôt, choroby, stratu blízkeho vzťahu, ohrozenie pocitu vlastnej hodnoty či zmysluplnosti svojej existencie. U ľudí s vyššou mierou citlivosti alebo dlhodobejšie zaťažených však môže byť stresorom i obyčajný hluk, priveľké množstvo podnetov, medzi ktorými si majú vybrať, či plánovanie a časový tlak,“ dodáva psychologička Miriam Pšenáková.

Prvé signály stresu

Strach pred poradou, o bezpečnosť detí či z pohľadu na hodinky zažívame stále aj bez toho, aby sme si to uvedomovali. „Takmer každú situáciu, ktorá vyžaduje vyššiu aktiváciu nášho organizmu, možno považovať za stresovú. Môžu to byť aj príjemné aktivity ako adrenalínové športy, organizovanie dovolenky či relatívne bežné skúsenosti ako nedostatok spánku či nadmerná fyzická námaha. Stres zažívame každoden­ne, pričom nám nemusí vždy výrazne škodiť,“ ozrejmuje psychológ.

Ako zistíme, že je toho na nás už naozaj priveľa?Ak cítime jeho bezprostredné následky ako únavu, vyšší krvný tlak, bolesť hlavy, emočné rozladenie. Ide o signál, že nároky na nás kladené dosahujú limity našich psychických a fyzických síl. Z krátkodobého hľadiska nám nemusí ani toto uškodiť, veľké riziko je, ak tieto situácie trvajú dlhodobo,“ pripomína.

Skrytý strašiak

Ja viem, že to mám zo stresu a na vine je psychika!“ S touto vetou rovno vo dverách navštevuje všeobecnú lekárku Dianu Baranovú z Košíc viacero pacientov. Fyzických ochorení, kde je spoločným menovateľom stres, nie je málo.Medzi tie, s ktorými sa v našich ambulanciách najčastejšie stretávame, patria srdcovo-cievne ochorenia, astma, metabolické ochorenia ako cukrovka, žalúdočné vredy či rôzne tráviace ťažkosti ako syndróm dráždivého čreva, hnačky, zápchy, bolesti brucha. Ale aj bolesti chrbtice, kĺbov, bolesti hlavy a migrény, poruchy imunitného systému prejavujúce sa zvýšenou chorobnosťou či autoimunitné ochorenia, kožné prob­lémy – ekzém, psoriáza, vitiligo, ba aj onkologické ochorenia,“ vymenúva dlhý zoznam lekárka, podľa ktorej je dôležité liečiť „nielen“ diagnózu, ale pacienta celkovo. O to viac ju mrzí, že nie je vždy dostatok času na odhalenie stresu ako skrytého strašiaka.

Cesta stresu

Čo všetko sa udeje na ceste od strachu zo skúšky k výsypu na koži? „Chronický alebo dlhodobý stres pôsobí už na úrovni centrálnych mechanizmov. Do akcie nastupuje limbický systém, čo je akýsi minimozog uprostred veľkého mozgu, priamo prepojený s orgánmi nášho tela. Súčasťou veľmi zložitého komplexu rôznych štruktúr sú dve veľmi dôležité žľazy s vnútorným vylučovaním – hypofýza a hypotalamus,“ vykresľuje doktorka Baranová.

Tieto žľazy fungujú ako riadiace centrum a majú na starosti tvorbu hormónov ovplyvňujúcich funkcie ostatných žliaz s vnútorným vylučovaním a následne dôležité procesy prebiehajúce v našom organizme, teda metabolizmus, termoreguláciu, pocit hladu, priberanie, chudnutie, menštruáciu, ovuláciu, laktáciu či pocit smädu. „Ak sme v dlhodobom permanentnom strese, dochádza k poruche tohto ‚riadiaceho centra‘, čo môže mať negatívny vplyv na prirodzené fungovanie nášho organizmu. Pri strese navyše hypotalamo-hypofyzárny systém zapája mechanizmy na jeho zvládnutie. V nad­obličkách sa produkuje adrenalín, kortizol a ďalšie stresové hormóny. Tie majú za následok zvýšenie frekvencie srdca, zúženie ciev, zvýšenie tlaku a prietoku krvi, ktorá začne prúdiť do oblastí, ktoré ju potrebujú v núdzovom stave najviac, teda srdce, svaly a iné dôležité orgány,“ konkretizuje lekárka, že spustia nárazovú vlnu aj vo vzdialených orgánoch.

Infarkt a imunita

Pri nadmernom strese rastie riziko srdcového infarktu a cievnej mozgovej príhody, varuje Diana Baranová. „Počas stresovej reakcie je dýchanie rýchlejšie v snahe distribuovať krv bohatú na kyslík do celého tela. Hlavne u ľudí s astmou alebo chronickou obštrukčnou chorobou pľúc stres negatívne vplýva na ich zdravotný stav. Pre zvýšené energetické nároky tela zároveň rastie hladina glukózy v krvi, čo má za následok zvýšené riziko cukrovky 2. typu,“ odhaľuje pôvod srdcovo-cievnych a metabolických ochorení zo stresu.

Opakovane som sa aj osobne na vlastnej koži presvedčila, ako stres negatívne vplýva na imunitný systém. Našťastie nebývam často chorá, ale vždy, keď som sa nevyhla baktériám či vírusom a premohla ma choroba, bolo to v súvislosti s nejakým stresom. Aj pacienti, ktorí ma často navštevujú pre vracajúce sa infekcie dýchacieho či močového ústrojenstva, či ich vlečúceho sa priebehu, priznajú, že sú vystavení nadmernému stresu,“ vysvetľuje lekárka stav známy ako „stresová imunosupresia“, teda oslabenie imunity vplyvom stresu, ktoré potvrdili aj viaceré štúdie.

Súvisiace články

Video

Poradňa zdravia

Zobraziť

Idem na hormonálny profil. Môžeme sa ďalej snažiť o dieťa alebo mám počkať na výsledky?

V prípade riešenia nepravidelnej menštruácie je potrebné zistiť, či pacientka chce otehotnieť alebo nie. Dôležité je tiež zistiť, či už bola tehotná bola a ako dlho sa jej nedarí otehotnieť. Ak je to viac ako 6 mesiacov, postupuje sa podľa algoritmu riešenia sekundárnej sterility. Dôležitým parametrom je aj vek ženy, so stúpajúcim vekom schopnosť otehotnieť klesá. Únava a pocit na zvracanie sú veľmi nešpecifické príznaky a môžu byť prejavom aj iného zdravotného problému. Je potrebné ich riešiť najprv u praktického lekára, ktorý vylúči ochorenia tráviaceho traktu. Príčina takzvaného missed abortion – zamĺknutého potratu sa zväčša nezistí. Ak otehotniete, je už nepravidelnosť v menštruačnom cykle bezpredmetná, teda nevidím dôvod s otehotnením čakať. Výsledky hormonálneho profilu budú dôležité v prípade, že sa vám otehotnieť nepodarí.

 

čítať viac

Môže dlhý pobyt v tmavšej miestnosti spôsobiť zhoršenie zraku?

V 54 rokoch by Váš brat ešte nemal mať sivý zákal. Sivý zákal vzniká vo vyššom veku ako prejav starnutia. U mladších vzniká v dôsledku užívania niektorých liekov. Pacienti so sivým zákalom však vidia skôr neostro, zahmlene. To ako to popisujete, že brat vníma a vidí pred sebou akoby hmlu, môže byť prejavom  starnutia sklovca. Vtedy pacient občas vidí akoby cez hmlu, občas vidí rôzne lietajúce zákaly. Určite neoslepne, ak ho nedostanete k lekárovi. Ak by to však bolo možné, tak ho časom nechajte vyšetriť u oftalmológa.

čítať viac
doktor

Opýtajte sa
odborníka

Poraďte sa s našimi
odborníkmi.

Položiť otázku

Opýtajte sa odborníka

Poraďte sa s našimi odborníkmi.

Položiť otázku
doktor