Katarína Posluchová

Najviac bleskov sa štatisticky vyskytuje v nadmorskej výške okolo 1500 metrov. Každú sezónu sa však stane, že blesk aj v našich zemepisných šírkach, zasiahne niekoho či už na ihriskách alebo dokonca v obývanej časti meste. Pred a počas búrky sa neoplatí byť hrdinom, schovať sa pred bleskami nie je znakom slabocha.

Väčšina zásahov bleskom sa nekončí viditeľnými vonkajšími zraneniam. Všetko sa odohráva vnútri organizmu. Môže nastať zastavenie dychu, kŕče po celom tele a&nbsp;poruchy srdcového rytmu až jeho zastavenie. Blesk útočí na&nbsp;svalové a&nbsp;nervové tkanivo. V&nbsp;ich zložení tvorí zásadnú zložku tekutina, takže výboj doslova priťahujú. Práve preto poškodzuje väčšinu činností, ktoré súvisia s&nbsp;nervovým a&nbsp;svalovým systémom. Zásah bleskom môže vyústiť aj do&nbsp;ťažkostí so&nbsp;sluchom alebo so&nbsp;zrakom, ale prevažne dochádza k&nbsp;zastaveniu srdca. Ak postihnutému poskytnete prvú pomoc do&nbsp;piatich minút, jeho šance na&nbsp;prežitie sa zvyšujú o&nbsp;80&nbsp;%.

Nikdy blesky nepodceňujte. Dvojnásobne to platí vysoko v horách. Aj pri búrke, ktorá je od vás vzdialená desať kilometrov, vás môže zasiahnuť zblúdilý blesk.

Pri prvej pomoci postupujte podobne ako pri zásahu elektrickým prúdom. Skontrolujte, či je postihnutý v bezvedomí a či dýcha. Oživovanie naštartujte stláčaním hrudníka a umelým dýchaním. 2 vdychy, 30 stlačení hrudníka. Ak postihnutý dýcha, ale je v bezvedomí, dajte ho do stabilizovanej polohy na boku. V oboch prípadoch privolajte pomoc. V niektorých raritných prípadoch sa stáva, že na prvý pohľad je človek aj po zásahu blesku v poriadku. Vždy sa však oplatí dôkladná zdravotná prehliadka. U&nbsp;tých, ktorých zasiahol blesk a&nbsp;prežili, sa výrazne zvyšuje riziko aj psychických chorôb, najmä depresie.

Najlepšou pomocou však zostáva prevencia. Na turistiku sa nikdy nevyberte bez toho, aby ste si zistili počasie na daný deň. Niekedy vás však v prírode búrka aj tak prekvapí. „Keď spozorujete, že sa k nej schyľuje, nikdy nečakajte, kým sa začne blýskať,“ zdôrazňuje Jindřich Racek z Klubu slovenských turistov. „Neschovávajte sa pod osamelé stromy ani pod skalné výklenky. Výboj blesku schádza po kameni nadol.“ Ako sa správať, keď spozorujte búrku pri turistike? „Urýchlene sa snažte nájsť úkryt. Môže ísť o horskú chatu alebo o iný prístrešok. Ak ste v blízkosti auta, ukryte sa v ňom. Nezabudnite pozatvárať okná,“ radí Jindřich Racek. Zaskočila vás búrka na hrebeni hôr či v sedle? Rýchlo bežte čo najnižšie. Snažte sa čo najskôr opustiť lúku alebo pole. Nestihli ste to? Nájdite si jamu alebo si ľahnite na zem.

Hoci búrka a blesky môžu mať pre nebojácnych svoje čaro, určite sa nekochajte výhľadmi. „Nikdy blesky nepodceňujte. Dvojnásobne to platí vysoko v horách. Aj pri búrke, ktorá je od vás vzdialená desať kilometrov, vás môže zasiahnuť zblúdilý blesk,“ varuje dlhoročný turista. Pri zvýšenom riziku búrok si neplánujte túry tam, kde sa nachádzajú kovové reťaze. Môžu pritiahnuť blesk. Ak sa chcete počas prázdnin dobre vyspať, túru radšej odložte. Prečo? „Ideálne je vyraziť čo najskôr, približne o šiestej ráno, aby ste sa stihli vrátiť do pätnástej a tak sa búrke vyhli. Platí to najmä pre vysoké hory, kde môže búrka z tepla vzniknúť v priebehu krátkej chvíle,“ radí Jindřich Racek.Popoludňajšie hodiny sú pre&nbsp;búrky príznačne. Ešte dôslednejší buďte, keď sa do&nbsp;hôr chystáte s&nbsp;deťmi. „Hneď ako spozorujete tvorbu búrkových oblakov, zvoľte okamžitý návrat na&nbsp;východiskové miesto. Búrku prečkajte v&nbsp;chate,“ radí odborník.