Mystické! Ako záhadný havran pomohol herečke zo Sestričiek?

K. Madarová: Nevážime si zvieratá, ktoré zomreli aby sme sa mohli najesť

Herečka K. Madarová priznala najväčšiu vypočítavosť svojho života

Prečo ste sa vybrali do Anglicka študovať herectvo?
Najprv som tam išla len tak, zmeniť život. Doma som si nevedela nájsť svoju cestu, cítila som, že potrebujem zmeniť prostredie aj seba samú. Viem dobre po anglicky, tak som rozmýšľala nad New Yorkom, ale Londýn bol dostupnejší a lacnejší, preto som zvolila ten.
A&nbsp;tam ste si našli školu herectva?
To prosto prišlo.

Ako prišlo?&nbsp;
Myslím, že mnoho vecí len tak príde, keď ich necháme, ale na to je potrebná silná viera v život. Napríklad raz som išla s&nbsp;kamarátom, tu v&nbsp;Bratislave, sadnúť si do reštaurácie na pizzu. Bola riadne cesnaková a&nbsp;ja som si v&nbsp;duchu som si vravela „kráľovstvo za tic tac“. No a&nbsp;ako sme sa vracali z pizzérie, predo mnou na chodník pristál havran a&nbsp;v&nbsp;zobáku mal úplne novú, ešte zalepenú krabičku cukríkov tic tac, a&nbsp;vypľul ju predo mňa na zem! Tak som mu poďakovala, dala som si cukrík a&nbsp;už som bola spokojná. Správne načasovanie.
Boli ste aj na Cypre. To tiež prišlo len tak?
Po roku štúdia masmediálnej komunikácie som potrebovala pauzu od života, aký som poznala. A vždy som túžila vedieť, aké je to žiť pri mori a brať ho ako normálnu súčasť svojho okolia. Na Cypre som mala veľmi dobrú kamarátku, ktorá mi príchod uľahčila.

A&nbsp;do Paríža vás čo zavialo?
Tam som to len chodila okukávať, či by som tam vedela žiť. Napríklad keď som letela z Cypru alebo z Londýna do Bratislavy, zvykla som ísť cez Paríž a stráviť tam pár dní. Alebo keď sme s kamarátkou stopovali po Európe, boli sme v Paríži nejaký čas. Hoci viem po francúzsky, konverzácia mi viazla, necítila som sa v tom jazyku slobodne, a to je pre mňa dôležité. &nbsp;

Máte aj nejakú skúsenosť so zahraničným zdravotníctvom?
V&nbsp;Londýne som bola párkrát u&nbsp;doktora, ale je tam iný systém ako u&nbsp;nás. Máte svojho GP, čiže všeobecného lekára, no vždy, keď prídete do ambulancie, je tam niekto iný. Za celý čas som neprišla na to, ako ten ich systém funguje.

A nášmu systému rozumiete? Mohli by ste byť sestrička nie len pred kamerou?
Nemocničné pachy ma ťažia na duši, vyvolávajú vo mne strach a úzkosť z bolesti. Preto by som sestrička byť nemohla. Ale to je práve čaro hereckého života, že môžeme byť aspoň na chvíľu rôznymi ľuďmi. Ja som v jednej robote nikdy príliš dlho nevydržala. Najdlhšie, asi rok, som v Londýne robila supervízorku v burgrovej reštaurácii v krásnom retro kine. Tam som mala ako bonus kino a obed zadarmo a ešte aj super kolegov. Aj keď som už robila inde, tam som si ponechala aspoň tri hodiny šichty doobeda - aby mi to kino zdarma a obed ostali! To je asi najväčšia vypočítavosť čo som v živote spravila.

Ako je to s vami a so športom? Ste športovkyňa?
Nie, ale chcela by som byť, aspoň taká malá. Mám už doma nové trojkilové činky... Ale veľa chodím na turistiku aj po meste, bicyklujem. No a chcem sa aktívne vrátiť ku jazdeniu na koni, len si hľadám nejaký vhodný ranč. A ešte si chcem zaviesť rutinu, že sa každé ráno pôjdem prejsť a dám si jogu. No a veľmi rada plávam, vo vode vydržím aj dve hodiny, pri splývaní dokážem i zaspať. Celkovo plánujem dávať svojmu telu viac hýčkania a opatery. Aspoň že celkom zdravo jem.

Prinútila vás k tomu histamínová intolerancia, ktorú máte?
Tú mám viac-menej pod kontrolou. Pri jedle sa snažím počúvať svoje telo. To ma naučila Danka Košická, úžasná kolegyňa zo Sestričiek. Keď jete, treba si povedať, že je to fajn, že žalúdku aj telu z&nbsp;toho bude dobre a&nbsp;vy budete šťastní. Aj pri nákupe sa riadim tým, čo cítim – ak pri nejakej potravine cítim, že áno, to je ono, dám si ju do košíka, aj keď ju inak nejem, lebo by mi mohlo byť zle. No a&nbsp;keď si ju doma dám, cítim sa výborne.

Ste vegetariánka?
Mäso veľmi nejem, hoci mi celkom chutí. Ale z&nbsp;presvedčenia, kvôli zvieratkám. Občas si nejaké mäso kúpim vo farmárskych obchodoch, kde viem, že chované zvieratká mali aspoň dobrý život. A&nbsp;som ochotná si za to trochu priplatiť. Viete, čo sa mi zdá absurdné? Že ľudia sa pohoršujú, aké je mäso drahé, že kilo stojí povedzme šesť eur. Príde mi, že si nevážia zviera, ktoré zomrelo preto, aby sa najedli. Veď je to kus tela živého tvora. A&nbsp;niekomu je zaťažko dať zaň tri-štyri eurá...&nbsp; Keď vidím kilo kuracích krídel za euro päťdesiat, príde mi až do plaču. Takže, občas trpím pre túto planétu. Keď vidím tatarák, mám obrovskú chuť, raz za rok si ho teda dám. Mäso jem tak dvakrát mesačne a&nbsp;vtedy si to naozaj užijem.

Naučili ste sa niečo použiteľné pre zdravie aj vďaka seriálu Sestričky?
Naučila som sa hlavne prvú pomoc. No a&nbsp;potom zopár odborných slov ako ambuvak, klem, betadine. V&nbsp;každej sérii sme sa niečo naučili a&nbsp;vždy je populárne nejaké jedno slovo. Myslím, že už by som vedela aj zaviesť kanylu...
Vážne?
Srandujem. Možno keby tam nikto iný nebol... Ale do stabilizovanej polohy uložiť viem.
<a href="https://zdravie.pluska.sk/rodina-a-tehotenstvo/serialova-sestricka-kristina-madarova-chodza-naboso-ma-vyliecila" target="_blank" rel="noopener">Prečo Kristína Madarová kedysi nezvládla ani vôjsť do nemocnice?</a>