Mali sme covid: 11 príbehov ľudí, ktorí ho zažili na vlastnej koži

11 príbehov ľudí s ochorením COVID-19: Čo prežívali?

KORONAVÍRUS: 11 príbehov ľudí, ktorí zažili covid na vlastnej koži. Aké mali príznaky? 

V lete sa k nám ohlásila na návštevu mužova sestra z Prahy. Nebola som nadšená. Počas prvej vlny sme sa izolovali doma, bývame na samote a kontakt s okolitým svetom sme obmedzili na minimum. Manžel môže pracovať z domu, ja som na materskej. Veľa potravín si dopestujeme sami, čo sa nedalo, objednali sme si alebo muž vybehol na nákup do neďalekého mesta. Povedal mi vtedy, aby som nepreháňala, však sú zdraví a nič sa nestane. Boli u nás 4 dni a keď odišli, vydýchla som si, ale...

Vo chvíli, keď mužovi zazvonil telefón, okamžite som vedela, že je zle. Veľmi sa ospravedlňovala, ale že jej kolegyňa je pozitívna a bola s ňou presne pred odchodom k nám. Čakali sme 24-hodín, a výsledky potvrdili covid u nej, švagra aj jej dvoch detí. Zavolala som svojej lekárke, aj lekárke svojich detí. Na testovanie sme išli všetci. Samozrejme, sme to mali aj my. Štvorročná dcéra mala jeden deň zvýšenú teplotu a bolelo ju brucho, dvojročný syn nemal žiadne príznaky. Manžel mal teplotu okolo 39 stupňov Celzia, čuch a chuť sme stratili obaja.&nbsp;Ja som mala strašné bolesti svalov a kĺbov, bola som hrozne unavená. Nevládala som sa ani pohnúť, bolela ma veľmi hlava – akoby vážila tonu. Len prejsť na toaletu mi trvalo celú večnosť. Snažili sme sa s mužom striedať pri starostlivosti o deti, bolo to veľmi náročné.

Len prejsť na toaletu mi trvalo celú večnosť. Snažili sme sa s mužom striedať pri starostlivosti o deti, bolo to veľmi náročné.

Liečili sme sa čajom z kapucínky a lipovým odvarom. Nakoniec nám prišla pomôcť moja mama, hoci som sa tomu bránila, nedalo sa inak. Celý čas mala respirátor a rukavice. Všetko neustále dezinfikovala. Uvarila nám, postarala sa o deti. Keď sme boli z najhoršieho vonku, išla na testy aj ona, našťastie to od nás nechytila. Najdlhšie som sa z toho dostávala ja. Absolútne vyčerpaná som bola ešte šesť týždňov po vyliečení. Približne mesiac trvalo, kým sa mi vrátil čuch, manželovi sa vrátil skôr. Neviem si predstaviť, že by sa mama nerozhodla prísť k nám. Som jej nesmierne vďačná.

V mojom okolí je toľko ľudí, ktorí neveria existencii COVID-19, že keď mi pri testoch vyšiel pozitívny výsledok, nemal som ani chuť to niekomu hovoriť. Zavolal som len ľuďom, s ktorými som bol v bližšom kontakte, a nechal som ich, nech s touto informáciou naložia ako uznajú za vhodné. Rovnako som ich zoznam poskytol aj RÚVZ.

Nakazil som sa od kolegu v&nbsp;práci, a&nbsp;to napriek tomu, že sme v&nbsp;kancelárii mali rúška. Chodili sme spolu na obed a&nbsp;je pravda, že tam sme sa rozprávali pri jedení. Najprv som stratil čuch, mal som upchaté dutiny, bolela ma hlava, začal som kašlať. Ležal som v&nbsp;posteli a&nbsp;čítal som si hoaxy a&nbsp;nezmysly, ktoré o&nbsp;pandémii zverejňovali moji priatelia. Mohol som im napísať a&nbsp;skúsiť zmeniť ich názor, ale bol som na to príliš unavený, tak som s&nbsp;väčšinou iba ukončil priateľstvo na sociálnej sieti. Príbuzných som si iba blokol na tridsať dní. Väčšinou som len spal. Pôvodne som si chcel kúpiť homeopatiká, hovorím si, že na neexistujúcu chorobu bude najlepšie neexistujúce liečivo. Ale potom som si zobral kvapky do nosa, sirup proti kašľu s&nbsp;obsahom materinej dúšky a&nbsp;lieky na zníženie horúčky. Keď som pri zvýšenej teplote vládal, dal som si studenú sprchu.

Pôvodne som si chcel kúpiť homeopatiká, hovorím si, že na neexistujúcu chorobu bude najlepšie neexistujúce liečivo.

Žijem sám a&nbsp;nemám nikoho, kto by sa o&nbsp;mňa postaral. Objednával som si občas jedlo online, ale väčšinou som si spravil len nejaký polotovar. Už keď mi kolega zavolal, že stratil čuch, išiel som hneď do lekárne, ale aj do potravín a&nbsp;nakúpil som si rôzne jedlá, ktoré stačí zaliať horúcou vodou. Keďže som nemal chuť, bolo mi v&nbsp;podstate jedno, čo som jedol. Všetko chutilo rovnako a&nbsp;vlastne nijako. Kúpil som si aj ovocie kvôli vitamínom, ale ani som sa k&nbsp;nemu nedostal. Najhoršie bolo, že pri kašľaní ma ešte aj seklo, ale zvládol som to. Nepozorujem, že by som mal nejaké následky. Niekedy, keď sa nadýchnem, pichne ma v&nbsp;chrbte, ale či to súvisí s&nbsp;covidom, netuším.&nbsp;

Laco (36): Akoby ma niekto tlačil do zeme&nbsp;

Od koho som sa nakazil, neviem. Asi päť minút som sa rozprával s kolegom z inej prevádzky, ktorý mal na druhý deň pozitívny test. No bolo to vonku, vietor fúkal smerom odo mňa a&nbsp;už vtedy som mal miernu nádchu a&nbsp;bol som vyčerpaný. Čiže možno som to už mal aj ja. Na ďalší deň som sa objednal na test. Vyšiel pozitívny a&nbsp;zároveň som stratil chuť aj čuch, ktoré nemám doteraz, hoci je to už mesiac. Manželka ani 1,5-ročný syn to odo mňa nedostali, no museli byť 10 dní v&nbsp;karanténe doma so mnou v&nbsp;1-izbovom byte.

Nákupy nám príbuzní nechávali pred dverami. Našťastie som nemal chytené pľúca a&nbsp;s&nbsp;dýchaním problém nebol. Sadlo mi to však na dutiny a&nbsp;hlavu. Silná migréna, ktorou trpievam, je proti tomu nič. Bola to taká bolesť, že som nedokázal hlavou ani pohnúť. Potom mi to udrelo na obličky, kríže a&nbsp;nohy, bolelo ma celé brucho, akoby mi ho niekto zapálil. Ledva som prešiel na záchod, mal som pocit, akoby niekto na mne sedel a&nbsp;celou silou ma tlačil do zeme. Tri dni boli veľmi ťažké, bol som prakticky vypnutý, celkovo 8 až 9 dní mi bolo fakt zle. Ale potom mi každý deň bolo lepšie a lepšie, cítil som, ako choroba odchádza. Kamaráti doktori ma varovali, aby som neužíval lieky s ibuprofénom, lebo to zle znášajú obličky a bolí z toho hlava.&nbsp;Na bolesť som si dával len lieky s&nbsp;paracetamolom a&nbsp;užíval som veľké dávky vitamínu C, vitamín D, magnézium, zinok, selén.

Silná migréna, ktorou trpievam, je proti tomu nič. Bola to taká bolesť, že som nedokázal hlavou ani pohnúť.

Zaplatil som si aj kontrolný test a&nbsp;som už negatívny, no aj mesiac od nakazenia fungujem normálne len pol dňa a&nbsp;druhú polku som už riadne unavený. Keď viac rozprávam, zadýcham sa, hoci som nemal pľúcnu formu covidu. Vitamíny užívam naďalej. Kamarát lekár mi povedal, že 3 až 6 mesiacov budem mať protilátky, no nech si dávam veľký pozor, aby som COVID-19 nedostal znova, ani chrípku či inú chorobu, lebo telo je veľmi vyčerpané a druhýkrát by už nemuselo vládať bojovať, dokonca by to mohlo mať fatálne následky. Nenakazil som, našťastie, nikoho z príbuzných ani kolegov.&nbsp;

Nakazil som sa v&nbsp;práci od bývalého kolegu, ešte predtým ako nám firma dala home office. Takže viem, odkiaľ vírus prišiel. Priebeh ochorenia nebol ani mierny, ani kritický, bolo to niečo medzi tým. Celá liečba trvala asi osemnásť dní.

Symptómy som riešil voľnopredajnými prípravkami na bolesť hrdla či proti kašľu. Robil som si aj sirup z&nbsp;cibule, citróna a&nbsp;medu. Dôležité je podľa mňa hlavne veľa spánku a&nbsp;oddychu, ak sa to dá. V karanténe som bol aj s najbližšími skoro mesiac. Lieky i potraviny mi zabezpečovali susedia a rodina. Teraz po prekonaní ochorenia ma ešte sem-tam bolí hlava, prepadne ma únava a potenie.

Vladimír (71): Trápil ma suchý kašeľ

Som na dôchodku a keďže voľného času mám naozaj dosť, veľmi rád ho trávim v kaviarňach v spoločnosti priateľov. Myslím, že som COVID-19 chytil práve tam. Prvým príznakom, pri ktorom som spozornel, bola zvýšená teplota, horúčku som však nemal. Postupne sa pridružil kašeľ, bolesť svalov a cítil som sa veľmi unavený. Na piaty deň som išiel na PCR test a ten mi potvrdil to, čo som tušil už od prvého dňa, bol som pozitívny.

Priebeh ochorenia bol vzhľadom na môj vek prekvapivo mierny. Čuch a chuť som nestratil, potrápil ma však poriadne suchý kašeľ. Ešte aj dnes si občas nepríjemne zakašlem, no som už v poriadku. Svoj stav som priebežne konzultoval s lekárom, ale liečil som sa doma. Základom bol dostatok tekutín, veľa vitamínov, ovocie, zelenina. Z liekov som užíval pastilky a kvapky na suchý kašeľ. Som rád, že som z toho už vonku.

Petra (26): Liečila som sa symptomaticky

Nakazila som sa pri práci na lôžkovom neinfekčnom oddelení ako ošetrujúc izbová lekárka od pacientov. Pracujem na geriatrii. Po potvrdenej pozitivite prvej pacientky som absolvovala PCR test, ten bol spočiatku negatívny, vzhľadom na inkubačnú lehotu, keď sa choroba ešte neprejavila. Keď som začala mať príznaky, šla som opätovne na PCR test v nemocnici, ten už bol pozitívny. Praktickú lekárku som kontaktovala telefonicky. Ďalej ma na kontrolné testy objednával infektológ. Oslovil ma aj RÚVZ a nahlásila som im svoje kontakty za uplynulých 14 dní.

Priebeh môjho ochorenia bol mierny. Dva až tri dni som mala horúčku do 39 °C, potom zvýšenú teplotu, bolesť svalov, slabosť, únavu, pocit plného nosa, no bez kašľa a bez ťažkostí s dýchaním. Liečila som sa symptomaticky – antipyretikami, dostatkom tekutín, vitamínmi. Teraz sa cítim dobre a po odznení príznakov nepozorujem ďalšie ťažkosti. Počas karantény som sa izolovala v byte v meste, kde pracujem. Potraviny a lieky mi zabezpečila rodina autom, za čo som im veľmi vďačná.

Ochorením COVID-19 som sa nakazil určite od môjho kolegu, s ktorým bývam na byte v Bratislave počas pracovného týždňa. Jeden piatok, keď som už bol s rodinou doma na východe, mi zavolal s tým, že sa práve vrátil z covid testu a vyšiel mu pozitívny výsledok. Od toho momentu som pre istotu začal rušiť všetky naplánované aktivity, od zubára až po víkendové nákupy…

Hneď na druhý deň som dostal poctivú horúčku a hlava sa mi točila ako na kolotoči. Stalo sa to vo chvíli, keď som už stál v rade na antigénový test. Výsledok neprekvapil – pozitívny. Nasledovala desaťdňová karanténa, sledovanie svojho akútneho stavu a zostavenie zoznamu osôb, s ktorými som bol za posledné dni v blízkom kontakte.

Prvé tri dni boli u mňa naozaj náročné, ledva som dokázal dokráčať na toaletu či umyť si zuby.

Prvé tri dni boli u mňa naozaj náročné, ledva som dokázal dokráčať na toaletu či umyť si zuby. Potom som už v podstate začal fungovať úplne normálne, až na stratu chuti a čuchu. Je všeobecne známe, že na vírusové ochorenie neexistuje účinný liek. Preto všetko, čo som mohol robiť, bolo iba dopovať sa vitamínmi, tlmiť príznaky paracetamolom, či pil veľa tekutín. Manželka aj moje tri deti zostali doma v karanténe so mnou. Boli sme teda zrazu odkázaní výlučne na domácu stravu. Žiadne školské jedálne, či denné menu v reštauráciách. Suroviny nám zabezpečovali susedia, ktorí sa sami ponúkli, že pre nás budú potraviny nakupovať. Neraz som využil aj služby dovozu potravín, drogérie, či liekov.

Nakazil som sa od kamaráta. Našťastie som mal ľahký priebeh. Tri dni som mal sopeľ, mierne zvýšenú teplotu a boleli ma svaly. Liečil som sa len spánkom a čajom. Bez problémov mi chutilo aj jesť. Zaujímavé je, že partnerka, ktorá žije so mnou v jednej domácnosti, bola negatívna a vôbec neochorela. Potravín sme mali nakúpených dosť, takže sme karanténu zvládli bez problémov. Ak sme niečo potrebovali, doniesli nám to kamaráti.

Som aktívny športovec a&nbsp;nakazil som sa medzi prvými ešte počas prvej vlny v&nbsp;apríli. Vedel som od koho. Asi štyri dni som mal teplotu okolo 38 stupňov Celzia, našťastie bez kašľa a&nbsp;ťažkostí s&nbsp;dýchaním. Strata čuchu a&nbsp;chuti sa však objavila. Karanténu som prečkal v&nbsp;domácnosti úplne sám. Jedlo mi nosili rodičia. Aj po prekonaní koronavírusu sa cítim sto percent v&nbsp;poriadku. Stále môžem aj športovať tri- až štyrikrát do týždňa ako predtým.

Vôbec netuším, od koho som sa nakazil, asi vo vlaku. Momentálne som ešte chorý. Príznaky sa líšia zo dňa na deň. Raz ma bolia svaly, hlavne na chrbte, neviem poriadne ani stáť, ani chodiť, ani ležať. Objavujú sa návaly tepla, ale horúčku nemám. Možno to zhrnúť jednoducho, ako sa hovorí, som celý rozbitý. Na druhý deň som vcelku v poriadku, som len mierne unavený. Takto sa to zatiaľ strieda asi týždeň. Liečim sa spánkom a vitamínmi. Po pár dňoch po mne dostala koronavírus aj manželka. Priebeh má podobný ako ja. Deti už máme odrastené, mimo domu a tak nám môžu nosiť nákupy.

Pravdepodobne som sa nakazila od manžela, ale ani on nevie, od koho a kde sa nakazil, najskôr v práci. Všetko sa začalo malátnosťou, únavou a bolesťami hlavy. Teplotu som mala len jeden deň, aj to len mierne zvýšenú. Potila som sa však počas celého ochorenia. Po pár dňoch som si uvedomila, že vôbec nemám čuch. Chuť bola na tom lepšie.

Výrazné zlepšenie nastalo až po trinástich dňoch. Úplne zdravá som sa cítila až na šestnásty deň od testovania. Čuch sa mi vrátil až približne o dva týždne neskôr. Liečili sme si len príznaky ako teplotu, bolesť hlavy a bolesť krku voľnopredajnými liekmi. Užívali sme aj vitamín D v kvapkách, multivitamíny, ale aj antivirotiká. Momentálne nepociťujem žiadne príznaky, ani pretrvávajúce, ako keby som ani nebola chorá.

Som aktívna športovkyňa a prekonanie covidu nepociťujem ani na fyzickej výkonnosti. Celá naša domácnosť bola počas mojej choroby v karanténe. Mali sme ju dlhšiu ako štátom predpísaných 10 dní, boli sme v nej 2 týždne. Čo sa týka zásobovania našej domácnosti potravinami a liekmi, v určitej miere sme si vystačili zo zásob. Čerstvé potraviny nám nosila svokra, nechala ich v garáži a neskôr sme si ich tam išli zobrať.