Chcete mať pamäť ako slon? Hostite sa vitamínmi skupiny B. Hlavne jednotkou, tiamínom, ktorý bol pasovaný za psychický vitamín. Keď v strave dlhodobo chýba, začne zlyhávať pamäť a spomienky budú čoraz matnejšie. Myslenie začne upadať do hlbokej krízy a nasledovať ho bude nervový systém, svaly i srdce.

Vitamín B1 pomáha aj pri premene sacharidov na energiu. Pripisuje sa mu schopnosť mierniť depresiu, tíšiť migrénu a iné bolesti hlavy či celkovo upokojiť psychiku. To všetko len vtedy, keď ho denne prijmete jeden až jeden a pol miligramu. Túto dávku vám zabezpečí desať gramov kvasníc, asi stopäťdesiat gramov chudej bravčoviny, sto gramov kuracích pŕs alebo približne dvesto gramov sóje. Jedným miligramom B1 vás zásobí aj sto gramov sezamových semienok.

Ako zistíte, že vám v krvi koluje málo B1? Stačí, že občas pocítite tŕpnutie či pálenie v rukách a hlavne v nohách. Mučí vás nevysvetliteľná únava a poruchy spánku. Príznakom je aj slabý apetít, čo so sebou prináša chudnutie. Niektorí sa sťažujú na poobedňajšiu a podvečernú nervozitu, tiež bolesti hlavy. Iných zasa obťažujú striedavé hnačky alebo viacdňové zápchy.

V tom prípade neleňte a pripravte si kvasnicovú nátierku. Ak vám nevonia, dopujte sa vajíčkami, mliekom, pšeničnými klíčkami, chudou bravčovinou či pečeňou. Bohaté na B1 sú aj strukoviny, sója, slnečnicové semienka, paraorechy, mak, špargľa či špenát. Tento vitamín má skvelú vlastnosť: Funguje rýchlo a upadajúce mentálne schopnosti okamžite oživí.

Protistresovým a protizábudlivým efektom sa chváli aj pyridoxín, vitamín B6. Jeho zásluhou vás budú obchádzať i pochmúrne nálady, povzbudí tvorbu červených krviniek a zmierni premenštruačný syndróm. Je dôležitý na fungovanie enzýmov, ktoré pôsobia pri rozklade a zužitkovaní bielkovín, cukrov a tukov. Účinkuje aj ako prevencia kožných ochorení a porúch nervového systému.

Obťažujú vás tiky vo viečkach či v pere, budia kŕče nôh, ničí slabosť a anémia? Je to neklamný znak, že máte B6 málo. Do jedálneho lístka zaraďte kvasnice, pšeničné klíčky, pečeň, vajíčka, mlieko, banány, orechy a hovädzinu. Vo väčšine potravín sa vyskytuje aj vitamín B2, ktorý sa postará o vyvážené využitie vitamínov B1 a B3. Posledný je veľký bojovník proti demencii, únave a depresii.

Vyskytuje sa takmer v každej zelenine, v morčacom mäse a v rybách, vo vajíčkach, v celozrnnom pečive, avokáde a slivkách. Niektoré štúdie varujú aj pred nízkymi hladinami vitamínov B6, B12 a kyseliny listovej. Vraj si ich nedostatkom žiadate o prepuknutie Alzheimerovej choroby. Kyselinu listovú nájdete v tmavej listovej zelenine, žeruche, ružičkovom keli, strukovinách či pečeni. B12 hľadajte v chudej bravčovine, hovädzine, vo vaječnom žĺtku, v mlieku a syroch.

TIP ZDRAVIA Dávky vitamínu B1 zvýšte, ak ste kávičkári, popíjači čierneho čaju a na častých oslavách vám v rukách nechýba pohár vína alebo tvrdého. K požieračom B1 patrí aj stres, únava, antikoncepcia a depresívne stavy. Vyššie dávky si vyžaduje aj tehotnosť a dojčenie.

Dostatok železa neocení iba vaša krv. Dychtí po ňom aj mozog, hoci jeho túžba jednoznačne súvisí s červenými krvinkami. Vďaka železu je v nich dostatok červeného farbiva, na ktoré sa viaže kyslík. Ten je spolu s glukózou alfou a omegou pre fungovanie mozgu. Dopujte sa šošovicou, kvalitným chudým bravčovým či hovädzím mäsom, kuracími alebo morčacími stehnami, mastnejšími rybami, melasou a vajíčkami.

Ak vás trápi anémia z nedostatku železa, pomôžte si starým domácim receptom. Do väčšieho jablka napichajte dva až tri čisté klince a nechajte ich tam pár dní. V jablku sa to síce bude hmýriť hrdzou, ale práve to je dôkaz, že živina prenikla do ovocia. Tento recept odporúčajú aj mnohí hematológovia najmä ženám. Tie trápi anémia oveľa častejšie ako mužov. Okrem dostatočného príjmu železa dbajte aj na zinok, jód a horčík v strave. Tiež sa starajú o to, aby vám to pálilo.

Bez ovocia a zeleniny ani pamäť nefunguje. Dôležité sú najmä druhy bohaté na vitamín C a betakarotén. Podľa mnohých odborníkov práve tieto antioxidanty odďaľujú starnutie mozgu a zlepšujú mentálne schopnosti tým, že ničia škodlivé voľné radikály v mozgovom tkanive. Céčko potrebujete aj pre správnu funkciu chemických látok, ktoré vedú nervové vzruchy a sprostredkúvajú prenos informácií, ktoré potrebuje organizmus na bezchybné fungovanie.

K najdôležitejším prenášačom informácií patrí acetylcholín, ktorý sčasti ovláda žalúdok, pečeň, cievy či srdce. Má vplyv na napätie svalov a závisí od neho aj proces učenia a prejavovanie emócií. Nízke hladiny majú na svedomí zhoršenú koncentráciu, zábudlivosť a plytký spánok. Tejto nočnej more predídete častou konzumáciou jabĺk. Ukázalo sa, že dve až tri jablká denne zvýšia hladinu užitočnej chemickej látky. Jeho produkciu v tele provokujú aj banány, hovädzia pečeň, kapusta, zázvor, karfiol, paradajky, koreňová zelenina a bobuľovité ovocie alebo sója.

Slabnúcej pamäti prejdete cez rozum aj farebným ovocím. Dá vám flavonoidy, látky so skvelými antioxidačnými vlastnosťami. Ničia škodlivé radikály a zlepšujú prietok krvi mozgovým tkanivom, čo vám zaručí bystrú pamäť aj vo vyššom veku. Doteraz trónili na špici rebríčka čučoriedky. Vďačili za to aj výskumu na skupine seniorov, ktorí niekoľko týždňov popíjali dva poháre čučoriedkovej šťavy. Deravá pamäť sa im výrazne zlepšila.

Modré bobuľky však dobiehajú jahody. Stopäťdesiat až dvesto gramov jahôd podľa lekárov chráni mozog omnoho dlhšie ako rovnaké množstvo čučoriedok. Jahodám nahráva aj fakt, že obsahujú železo, vitamíny skupiny B, fosfor, veľa ovocných kyselín a polyfenoly s výraznými antioxidačnými vlastnosťami. Nájdete ich okrem jahôd i v kakau, vo víne a v tmavom hrozne.

Je aj veľkým priateľom mozgu. Ak ste knihomoľ, no nesmierne vás rozčuľuje, že všetko, čo „zhltnete“, rýchlo zabúdate, pojedajte lecitín. Zvyšuje tvorbu acetylcholínu, ktorý zabezpečuje prenos informácií medzi mozgovými bunkami a vyživuje ich, čo má za následok lepšiu schopnosť učenia a zapamätávania. Ako bonus lecitín zvýši hladinu „dobrého“ cholesterolu.

Patrí k spaľovačom tukov, bráni tvorbe žlčových kameňov, ochraňuje srdce a pečeň. Zmierňuje bolesti kĺbov, pôsobí proti vypadávaniu vlasov a dodáva im lesk. Okrem sóje sa ním môže popýšiť aj vaječný žĺtok, no vedci považujú sójový lecitín za lepší. ZDRAVÁ RADA Prehnali ste to včera s vyprážanými karbonátkami a kalíštekmi alkoholu? Chyby sčasti napraví práve lecitín.

Mozog potrebuje na správne fungovanie tuky, presnejšie omega-3 nenasýtené mastné kyseliny. Organizmus si ich nevie vyrobiť sám, preto mu ich musíte dodať v jedle. Je o nich známe, že sú nevyhnutné pre zdravý vývin detského mozgu. Niektoré štúdie zasa uvádzajú, že nedostatok alfa-linolénovej kyseliny, ktorá k nim patrí, môže mať za následok ľahké mozgové dysfunkcie.

Aby ste však boli psychicky fit, aspoň dvakrát týždenne majte na tanieri tučné druhy morských rýb, tuniaka, lososa, sardinky či makrely. Trojkové nenasýtené mastné kyseliny vám dodajú aj niektoré rastlinné oleje, predovšetkým repkový a ľanový. Pochváliť sa nimi môžu aj vlašské orechy a ľanové semienka. Dajte si denne za hrsť. Poďakuje sa vám nielen mozog, ale aj pleť, srdce, zrak a kolegovia. Nebudete depresívni.