Téma šírenia konšpiračných teórií a hoaxov je aktuálna aj v čase pandémie. „Z našich výskumov sa ukazuje, že ľudia majú najväčší príklon ku konšpiráciám a pseudovedeckým presvedčeniam, ktoré súvisia so zdravím. Je to preto, lebo tieto presvedčenia sa týkajú nám blízkej osobnej hrozby a ľudia nad týmito vecami majú často malú alebo žiadnu kontrolu. Pre časť z nás môžu preto konšpirácie a pseudoveda slúžiť ako prostriedok, ako sa v ťaživej situácii vyznať,” hovorí riaditeľ Ústavu experimentálnej psychológie Peter Halama.
Odborníčka radí: Stres a úzkosť pod kontrolou. Ako byť psychicky fit?
Ochorenie a neistota
Pandémia podľa psychológov prirodzene evokuje úzkosť, čo je známe aj z histórie, keď epidémie rozširovali nielen ochorenie, ale aj hlboký pocit neistoty, a práve ten vytváral úrodnú pôdu na tvorbu a šírenie konšpiračných teórií či hoaxov.
„Naša odpoveď na akútne hrozby z prostredia býva často iracionálna, zároveň však aktivizujúca – v zložitých situáciách potrebujeme nájsť rýchlo zmysel, vysvetlenie a motiváciu, neraz aj za cenu toho, že prevrátime kauzalitu naruby či pripíšeme zámer na pozadí udalostí nejakej osobe alebo skupine ľudí,“ tvrdí Ivan Brezina, vedecký pracovník UEP SAV a spolueditor knihy Prečo ľudia veria nezmyslom.
Odborníci: Nový fenomén, ktorý vás môže úplne položiť. Pre toto končíme v nemocniciach!
Alternatívne metódy
Šírenie konšpirácií a dezinformácií môže byť aj cielené, so zámerom vyvolať neistotu a úzkosť, lebo keď sa ľudia boja, sú ľahšie manipulovateľní. „Zvýšenú neistotu a strach tak môžu využívať rôzni manipulátori na vyvolávanie nenávisti voči konkrétnym skupinám obyvateľov, podkopávanie dôvery v spoločenské inštitúcie či jednoducho na vlastné obohatenie. Okrem iného ľudia pod vplyvom pseudovedy môžu zanedbávať zdravotnú starostlivosť a utiekať sa k nefunkčným alternatívnym metódam,“ tvrdí Vladimíra Čavojová, zástupkyňa riaditeľa UEP CSPV SAV a vedúca projektu o kognitívnom zlyhávaní.
