MENU
zdravy-zivot

Kóma a umelý spánok: Od čoho závisí, či sa človek preberie?

Kóma je nápor na psychiku aj zdravých príbuzných.
Zdroj: profimedia.sk
Zdravý život

Kóma a umelý spánok: Od čoho závisí, či sa človek preberie?

Dôležitejšie ako to, koľko dní leží človek v kóme je to, ktorú stranu mozgu má poškodenú. Ľavá je horšia.

Američan Terry Wallis je dôkaz toho, že zázraky sa dejú. Ako dvadsaťročný stratil pri autonehode vedomie a prebral sa po dlhých devätnástich rokoch. Prvé tri slová ktoré povedal boli: mami, mlieko, pepsi. Najviac sa tešil z toho, že sa mohol rozprávať s dcérou, ktorá sa narodila pár dní pred jeho nehodou a medzičasom dospela. Lekári po vyšetreniach zhodnotili, že Terryho mozog si aj po devätnástich rokoch v kóme zachoval dosť funkcií, našli dokonca dôkazy, že sa v ňom vyvinuli nové nervové prepojenia. Terry dnes ovláda niektoré časti tela a rozpráva, ale pamäť mu ostala v roku nehody – 1984 –, myslí si, že má dvadsať rokov.

Prednostka Kliniky anestéziológie a intenzívnej medicíny z Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Prešove, MUDr. Ľubomíra Romanová, PhD., vysvetľuje: „Kóma znamená bezvedomie, je to zlyhanie, alebo zlyhávanie funkcií centrálneho nervového systému, spôsobené anatomickým alebo funkčným poškodením tkaniva mozgu. Pacient v kóme nie je schopný reagovať na vonkajšie podnety – bolesť, zvuk a svetlo. Môžu byť porušené aj niektoré fyziologické funkcie organizmu, ktoré kontroluje mozog – krvný obeh, dýchanie či vylučovanie iónov obličkami. Ak pacientovi zlyhávajú životné funkcie, vyžaduje si stav intenzívnu medicínsku starostlivosť. Napríklad dýchanie nahradíme prístrojom. Aby sa zminimalizovali riziká vdýchnutia žalúdočného obsahu, alebo zapadnutia jazyka, musia sa dýchacie cesty zaistiť intubačnou kanylou. Pacientom podávame lieky na podporu a udržanie práce srdca a ciev, prípadne na reguláciu vnútorného prostredia. Robíme všetko pre to, aby sa udržali základné životné funkcie a mozog sa sekundárne nepoškodil nedostatkom kyslíka,“ zdôrazňuje odborníčka.

Pomôže, alebo poškodí?

Príčin kómy je veľa. Dá sa do nej prepiť, upadnúť po úraze mozgu či po cievnej príhode, pri epileptickom záchvate, diabetikom hrozí pri hypo- alebo hyperglykémii… „Musíme urobiť komplexné vyšetrenie, hľadáme poruchy krvného obehu, známky poranenia, vpichy, zisťujeme, koľko a akých liekov pacient užil, testy smerujú k cukrovke, epilepsii, ochoreniu srdca… Urobíme neurologické vyšetrenie, laboratórne, CT alebo MR, biochemické ukazovatele, prípadne i ďalšie špeciálne vyšetrenia,“ dodáva MUDr. Ľubomíra Romanová. „Liečba bezvedomia sa začína vypátraním príčiny, ktorá ho spôsobila. Napríklad po úraze môže byť potrebná operácia, pri cievnych príhodách sa rozpúšťa krvná zrazenina, alebo naopak chirurgicky odstraňuje krvácanie. Pri otravách sa eliminuje nebezpečná látka z organizmu, prípadne sa upraví hladina cukru pri diabete,“ hovorí anestéziologička.
Nie vždy sa však dá príčina odstrániť. „Bezvedomie, ktoré malo medicínsky neriešiteľnú príčinu, smeruje väčšinou k bdelej kóme. U pacienta sa striedajú fázy spánku a bdenia, nie je však schopný vnímať, asociovať, myslieť, ovládať svoje pohyby. Ak hovoríme o bdelej kóme, treba si uvedomiť, že vedomie ako uvedomovanie si samého seba má dve dimenzie: bdenie a uvedomovanie si. Uvedomovanie si vyžaduje bdelosť, ale bdelosť môže byť prítomná bez uvedomovania,“ vraví MUDr. Ľubomíra Romanová.

V bdelej kóme môže byť aj doma

Ak má pacient v bdelej kóme zachované vitálne funkcie, čiže spontánne dýchanie a stabilný krvný obeh, nemusí ležať na jednotke intenzívnej medicíny alebo oddelení anestézie a intenzívnej medicíny. Môže byť na oddelení dlhodobo chorých, v ústavoch sociálnej starostlivosti. Môže byť aj doma, ale vyžaduje si 24-hodinovú prítomnosť človeka, ktorý sa oňho vie postarať, vie ošetrovať dýchacie cesty – odsávať, polohovať pacienta, kŕmiť ho cez hadičku zavedenú do žalúdka a podobne »

Preberie sa?

Podľa lekárov, dôležitejší ako počet dní, mesiacov či rokov v umelej kóme je typ a rozsah poškodenia mozgu. To rozhoduje aj o tom, či a kedy sa začnú pokúšať o prebratie. Je rozdiel, či je poškodená ľavá alebo pravá strana mozgu, v každej sú centrá zodpovedné za niečo iné. Všeobecne je horšie, ak sa poškodí ľavá strana mozgu. Ľavá hemisféra ovláda schopnosť vyjadriť sa prostredníctvom jazyka. Takmer 95 percent pravákov ju má dominantnú pre reč, u ľavákov je to asi 70 percent. Riadi logiku, analytické schopnosti, písanie. Ak sa vážne poškodí, môže mať človek ťažkosti s vyjadrovaním, ale aj s chápaním reči. Pravá hemisféra mozgu je zameraná na analýzu, geometrické útvary, je kreatívna, rozvíja hlavne tvorivú a emocionálnu inteligenciu. Po jej vážnom poškodení sa môže výrazne zmeniť správanie pacienta. „Príbuzní nám často hovoria, že sa z neho stal iný človek,“ hovorí docent MUDr. Jozef Firment, PhD., prednosta I. kliniky anestéziológie a intenzívnej medicíny Univerzitnej nemocnice v Košiciach.

Preberať pomaly a opatrne

Pacienta z umelého spánku preberajú znižovaním dávok sedatív, alebo aj niektorých skupín liekov a sledujú, ako zareaguje. Prebúdzanie nebýva jednoduché, ani krátke, môže trvať aj týždne či mesiace. „Pacienta kontrolujeme a prebúdzanie regulujeme podľa stavu,“ hovorí docent MUDr. Jozef Firment. Dôležité sú neurologické parametre – predovšetkým tlak v lebke. Keď kóma trvá príliš dlho, dá zabrať aj príbuzným. „Stáva sa, že nám povedia – už ho toľko netrápte a odpojte ho. O tom však rozhodovať nemôžu, to je výlučne v rukách lekárov. O všetkom, čo sa s ich príbuzným v kóme deje ich informujeme, aj ak chceme urobiť razantný krok v liečbe,“ hovorí docent Jozef Firment. „Nie je nič výnimočné, že nám pri prebúdzaní pomáhajú príbuzní. Hladkajú ho, rozprávajú mu, alebo púšťajú obľúbenú hudbu,“ hovorí docent Jozef Firment.

Kóma a umelý spánok

Kómu spôsobí poškodenie tkaniva mozgu a jeho funkcií.
Umelý spánok je navodenie spánku liekmi – hypnotikami a analgetikami. Je to je liečebná procedúra. Pomáha lepšie znášať obdobie, kedy pacient potrebuje rôzne nepríjemné, bolestivé výkony alebo operácie. Umelý spánok znižuje metabolické požiadavky mozgu, chráni dovtedy nepoškodené tkanivo, prípadne niektoré poškodené zregeneruje. Robí preňho čosi podobné, ako reset pri nefungujúcom počítači. Trvanie umelého spánku je individuálne, riadi sa klinickým stavom pacienta a rozsahom poškodenia mozgu, prípadne tým, aké výkony potrebuje. Sleduje sa prietok krvi mozgom, hladina kyslíka, tlak v lebke, mozog sa pravidelne vyšetruje na CT a rutinne sa sledujú základné vitálne funkcie.

Príčiny kómy

- poranenie mozgu pri autonehodách, športe, úrazoch
- mŕtvica
- nádor na mozgu
- nedostatok kyslíka, napríklad pri otrave plynom, alebo pri potápaní
- predávkovanie drogami
- výkyvy hladiny cukru u diabetikov
- alkohol

Aj to sa stalo...


Cristy Lili po infarkte a mozgovej mŕtvici ležala v kóme šesť rokov. Jedného dňa zrazu odpovedala svojej matke na pozdrav, začala sa rozprávať s ostatnými príbuznými, dokonca aj jesť. Jej návrat do bežného života však bol veľmi krátky - po troch dňoch opäť upadla do kómy.

Dvojča slávneho českého fotografa Jana Saudka, maliar Karel, leží v kóme už vyše sedem rokov. Nešťastne vdýchol kúsok jedla, ktoré mu zaskočilo, upadol do bezvedomia, začal sa dusiť a mozog ostal dlho bez kyslíka.

Úžasný pokrok: Lekári sa rozprávali s pacientom v kóme »

Neobyklým prípadom je mladý český plochodrážny jazdec Matěj Kus. Počas pretekov v Škótsku mu súper prešiel hlavu a on upadol do bezvedomia. Našťastie sa pomerne rýchlo prebral a všetkých okolo šokoval svojou dokonalou angličtinou, hoci dovtedy vedel iba niekoľko fráz. Vydržala mu iba niekoľko hodín. Matěj neskôr povedal, že si vôbec nepamätá preteky, ani úraz a ani to, že sa so zdravotníkmi rozprával po anglicky. V skutočnosti má niekedy problém vôbec porozumieť tomuto jazyku. Anglickí lekári označili jeho prípad za výnimočný syndróm cudzieho prízvuku. Spôsobuje ho mŕtvica, alebo rana do hlavy, pri ktorej sa dočasne poškodí rečové centrum v mozgu. Matěj Kus odvtedy so smiechom tvrdí, že na to, aby sa naučil cudzí jazyk, potrebuje ranu do hlavy.

Video

Poradňa zdravia

Zobraziť

Mám hraničné hodnoty tlaku. Kedy treba začať liečbu?

Hodnoty tlaku krvi nie sú rovnaké u toho istého človeka počas celého dňa. Vplýva naň veľa faktorov. U dospelých sa ako normálny  tlak  krvi uvádza hodnota 120/75 - 80 mmHg. Hraničný tlak krvi je medzi 130 -139/80 - 90 mmHg a za hypertenziu I. stupňa sa považuje opakovane nameraný tlak krvi 140 -160/90 -100 mmHg. Pre správne meranie treba zabezpečiť základné podmienky - seďte predtým bez stresu a predchádzajúcej fyzickej aktivity minimálne päť minút a nebuďte veľmi najedená ani hladná. Tlak si merajte dva až tri razy týždenne v rôznych časoch, nielen ráno po zobudení.

S liečbou zvýšeného tlaku krvi by ste mali začať, ak ste si viac týždňov po sebe namerali takmer vždy zvýšené hodnoty. Objednajte sa k všeobecnému lekárovi. Niekedy sa vám sestrička v ambulancii nameria zvýšené hodnoty tlaku krvi, ktoré sa odlišujú od nameraných v domácom prostredí. Môže ísť o syndróm bieleho plášťa. Aj v tomto prípade je potrebné začať cielenú liečbu s primeranou dávkou a kombináciou liekov. Na potvrdenie hypertenzie mimo ambulancie lekára je často nevyhnutné vykonať 24-hodinové monitorovanie tlaku krvi, ktoré sleduje tlak aj počas noci, keď spíte. Až tento výsledok niekedy definitívne odhalí hodnoty tlaku krvi.

Pri hraničných hodnotách krvného tlaku odporúčame diétne a režimové opatrenia. Znížte konzumáciu kuchynskej soli, ale pozor, je prítomná  takmer v každom jedle, najmä v kupovanom. Znížte hmotnosť, prestaňte fajčiť a začnite s pravidelným aeróbnym cvičením, napríklad pravidelnou rýchlejšou chôdzou v trvaní 30 až 45 minút aspoň tri- až päťkrát týždenne. Pravidelne užívajte magnézium.

čítať viac

Kedy začína dieťa samé chodiť? Dcéru musím držať za ruky, bojím sa o jej kĺby

Ak je vyšetrenie bedrových kĺbikov v poriadku a nie je diagnostikovaná dysplázia, netreba nič riešiť. Svalový aparát vašej dcérky je pravdepodobne taký silný a  dobre tonizovaný, že sa „odváži" vertikalizovať, teda vzpriamiť. Iné je, ak sa by sa pri vyšetrení bedrových kĺbov zistil patologický nález. V takom prípade sa držte rád lekára.

Rodičia alebo starí rodičia majú neraz pocit, že deťom, ktoré sa učia chodiť, vykĺbia ruky v ramenách. Nemajte obavu, kĺbiky malých deti sú hypermobilné. Zriedka sa stane, že „preskočí" jemná šľacha v lakťovom kĺbe. Je to bolestivý stav, ktorý sa musí zreponovať, aby sa šľacha vrátila na správne miesto. Môže sa to stať vtedy, keď dieťa ťaháte za jednu rúčku, ono zakopne a vy ho reflexne prudko vytiahnete hore. Je vhodnejšie, ak pri nácviku chodenia držíte  dieťa za obe ruky, prípadne pod ramenami.

Nie všetky deti fungujú podľa učebníc. Niektoré fázy vývoja - lozenie, sedenie či státie - si vymenia. Napríklad, najprv naučia stáť a až potom začnú loziť štvornožky či sedieť. Iná situácia je, ak je dieťa je hypotonické a má neurologický problém. V takom prípade musí absolvovať pravidelnú rehabilitáciu.

čítať viac
doktor

Opýtajte sa
odborníka

Poraďte sa s našimi
odborníkmi.

Položiť otázku

Opýtajte sa odborníka

Poraďte sa s našimi odborníkmi.

Položiť otázku
doktor