U ľudí nad 65 rokov sú infekcie dolných dýchacích ciest okrem covidu 4. najčastejšou príčinou smrti a ročne kvôli nim zomrie na Slovensku viac ako 2600 ľudí. Aj keď je očkovanie proti prenosným respiračným ochoreniam zdravotnými poisťovňami plne hradené pre seniorov a chronicky chorých už od roku 2017, percento očkovaných je stále nízke. V zariadeniach sociálnych služieb je očkovaných iba 11,5 % osôb2, napriek tomu, že ide o rizikovú skupinu, pre ktorú je očkovanie povinné.
Vírusové zápaly pľúc
Odborníci upozorňujú, že v nastávajúcom jesennom období a v súvislosti s vírusovými zápalmi pľúc spôsobenými chrípkou či Covid-19, je potrebné počítať aj so zvýšeným rizikom chrípky a pneumokokových infekcií, ktoré môžu mať nepriaznivý dopad na morbiditu a mortalitu najmä staršej populácie. Hlavnými klinickými formami pneumokokových ochorení sú invazívne pneumokokové ochorenia ako meningitída, pneumónia a tiež neinvazívne alebo mukózne pneumokokové ochorenia, kam zaraďujeme napríklad zápal stredného ucha a zápal prínosových dutín. Vírusové respiračné infekcie ako chrípka alebo COVID-19 významne zvyšujú riziko sekundárnej/následnej pneumokokovej infekcie s ťažkým klinickým priebehom a vysokou úmrtnosťou.
Zápal pľúc v dobe COVID-19
Pneumokokový zápal pľúc je celosvetovým problémom, patrí medzi najčastejšie príčiny úmrtí. Ani z dlhodobého hľadiska za posledných 20 rokov sa úmrtnosť zásadne nemení, dosahuje okolo 8 %. Naopak, narastá jej závažnosť, pacienti častejšie vyžadujú intenzívnu starostlivosť a rôzne formy ventilačnej podpory.
Na Slovensku je zápal pľúc 11. najčastejšou príčinou hospitalizácie. Riziko nákazy pneumokokovým zápalom pľúc sa zvyšuje vekom aj pridruženými ochoreniami, ako sú chronické respiračné ochorenia, vrodené poruchy imunitného systému, chronické ochorenia pečene a obličiek, neuromuskulárne ochorenia, reumatické ochorenia, leukémia, Hodgkinov syndróm, ale aj alkoholizmus. S počtom rizikových okolností rastie aj riziko pneumokokovej pneumónie.
Dva a polkrát vyššie riziko hrozí u pacientov s 1 komorbiditou, 6,2-krát vyššie riziko u pacientov s 2 komorbiditami a 15,6-krát vyššie riziko u pacientov s viac ako 3 komorbiditami.
Mimoriadnu pozornosť prevencii pneumokokovým ochoreniam by sme mali venovať aj v súvislosti s epidemiologickou situáciou. „Významným rizikovým faktorom z hľadiska miery úmrtnosti a hospitalizácií sú koinfekcia (súčasne prebiehajúca infekcia) alebo následná infekcia. Pri súčasne prebiehajúcej infekcii invazívneho pneumokokového ochorenia a ochorenia Covid-19 je riziko úmrtia až 63,2 %.
V prípade nakazenia sa covidom do 27 dní od nakazenia invazívnym pneumokokovým ochorením je to 47,6 %. Pandémia Covid-19 nie je dôvodom na odkladanie očkovania proti chrípke či pneumokokovým ochoreniam, práve naopak,“ hovorí MUDr. Štefan Laššán, PhD., MPH zo Slovenskej pneumologickej a ftizeologickej spoločnosti SLS.
Telo sa zotavuje dlho
Liečba ochorení spôsobených pneumokokmi je najmä u seniorov a chronicky chorých komplikovaná a často málo účinná. Ani včas podaná úspešná antibiotická liečba nemusí byť zárukou, že sa pacient bude môcť rýchlo vrátiť do bežného života. Môže trvať niekoľko týždňov až mesiacov, kým sa telo úplne zotaví. Celosvetovo narastá aj lieková rezistencia pneumokokov. Navyše napríklad u starších ľudí, ktorí boli v minulosti hospitalizovaní a liečení na zápal pľúc, narastá riziko srdcovocievnych ochorení.
