Váš otec je popredný slovenský urológ. Chceli ste od detstva študovať medicínu?

Obaja rodičia sú lekári. Mama je profesorka verejného zdravotníctva, v súčasnosti predsedníčka fakultného senátu Jesseniovej lekárskej fakulty, a otec je prodekan lekárskej fakulty. Strýko aj teta sú tiež lekári. Ale klamal by som, keby som povedal, že som sníval o kariére lekára. Okrem medicíny som sa hlásil na diplomaciu. 

Mali ste to ako syn známeho lekára na začiatku kariéry ľahšie?

Musel som sa pretĺkať! Vôbec to nebolo tak, ako si ľudia myslia – rodičia ti všetko vybavia, veď sú lekárske kapacity. Začalo sa to hľadaním práce. Manželka Katka je tiež lekárka, neurologička. Tam, kam vzali mňa, nevzali Katku. A naopak. Niekedy nám na žiadosť ani neprišla odpoveď. Lekárov je síce nedostatok, ale absolventov s minimom skúseností chce málokto. A často sa tak k vám aj správajú. Mladý lekár má síce plnú hlavu poznatkov zo všetkých odborov medicíny, prakticky však nevie skoro nič. Z absolventa sa v nemocnici stáva niekto, kto v lepšom prípade zavadzia, v horšom prípade pridáva robotu, keď niečo pokazí. A ženy to majú v medicíne ešte ťažšie. Stále fungujú stereotypy a predsudky. 

Boli ste od začiatku rozhodnutý, že sa budete špecializovať na urológiu?

Úprimne, urológiu nechce robiť skoro nikto. Urológ má povesť doktora, ktorý je pravidelne zababraný od moču. A keď už sme pri tom moči... Keď som sa narodil, otec pozval kolegov a otvoril fľašku, ktorú dostal do daru od pacienta, ten ju zohnal na trhu. Na hladine sa robili retiazky, ako to má pri kvalitnom víne byť. Túto skutočnosť využili kšeftári, v skutočnosti išlo o moč, tiež robí retiazky na hladine! Otec teda ponalieval a urológovia si na moje narodenie pripili močom. Žeby osud? 

Nebojte sa urológa! 10 chúlostivých otázok, ktoré sa muži hanbia opýtať

Čím vás urológia zaujala?

Kedysi, ak mal pacient kameň a oblička sa mu zapálila, často boli lekári bezmocní a končilo sa to fatálne. Teraz máme technológie, že vieme odstrániť močový kameň bez toho, aby sme použili skalpel! Je to veľmi elegantné. Ku kameňu sa dostaneme tenkou kamerou cez močovú trubicu a močovod. Kameň potom rozbíjame laserom. Je to sci-fi v priamom prenose!

Založili ste aj internetovú stránku „bezkamenov“. Na čo slúži?

O močových kameňoch skoro nikto nevie. Navyše, močové kamene sa rady vracajú a na Slovensku málo funguje podpora prevencie ich vzniku. Na mojom instagrame @tu_ je_lenivko som začal písať pár tipov. Malo to ohlas, dali sme hlavy dokopy a vznikla stránka. Vždy hovorím – nie je to moje dielo, je to produkt viacerých šikovných ľudí naprieč celou krajinou. Najviac sa činia urológovia Ondrej Kriško a Milan Chalachan. 

5 zdravotných problémov, ktoré prezradí stav vašich úst

Aké hlavné chyby my bežní ľudia robíme, že si „nahonobíme“ močové či obličkové kamene?

Niekto je na tvorbu obličkových kameňov náchylnejší. Preto sa môžu tvoriť aj u detí. Kameň vždy potrebuje súhru viacerých faktorov – vznik ovplyvňuje genetika, anatómia obličiek, strava. Najviac si však pomôžeme dobrým pitným režimom. Situácia je taká, že ľudia buď pitný režim podceňujú, alebo to preháňajú. Obličky zaťažuje jedno aj druhé. Treba sa orientovať podľa farby moču. Ďalším mýtom je pitie piva. Pivo je močopudné, preto pomôže vypudiť z obličky kamennú drvinu a drobné kamienky. Rozhodne však kamene nerozpustí. Takzvané urátové kamene dokonca po pití piva narastajú! Lepšie ako pivo je podľa najnovších štúdií pomarančový džús, ale skutočný, koncentrovaný, nie presladené nektáre, a káva. A potom existuje celý rad diétnych odporúčaní, ale to by bolo na samostatný článok.

Vizitka

Ján Švihra mladší je rovnako ako jeho otec urológ. Pracuje v nemocnici v Martine, je doktorand v Olomouci, spolupracuje s Českými Budějovicami a podieľa sa na výskume v Dánsku. Špecializuje sa na močové kamene a túto problematiku sa snaží sprístupniť aj verejnosti cez webovú stránku bezkamenov.sk. 

Rakovinu z moču odhalí nový test. Skôr ako pocítite príznaky