Hromnice, ktoré sa každoročne slávia 2. februára, značia polovicu zimy. S týmto významným míľnikom našich predkov sa spája zrejme najviac pranostík v roku.
Je to sviatok, ktorý má korene ešte v predkresťanskej, staroslovanskej kultúre. Hromničné sviece ako súčasť očistných rituálov sa objavovali vo februári už v antickom Ríme. Zároveň je to kresťanský sviatok Deň obetovania Pána, ktorý pripadá na 40. deň po narodení Ježiša.
Sviatok svetla
V katolíckych kostoloch sa zapaľujú hromničné sviece, ktoré nesú úlohu ochranného charakteru v zložitých životných situáciách. Koná sa liturgia svetla ako symbol očisty a obrad požehnania hromničných sviečok. Požehnané sviečky mali ochrániť domovy pred hromami a bleskami.
Hromnice znamenajú polčas medzi zimou a prichádzajúcou jarou. Kedysi na našom území vládli silné a tuhé zimy a ľudia pomocou mnohých rituálov na Hromnice privolávali príchod tepla. Avšak, na Hromnice muselo byť zima, aby jar prišla čo najskôr a bola dobrá úroda. Naši predkovia verili, že ak na Hromnice bude teplo, jar bude studená a úroda zlá. Ale ak je silný mráz, jar je predo dvermi, leto bude pekné a úroda hojná.
Zimná depresia
Pranostika Na Hromnice o hodinu více definuje, že dni sa predlžujú a slnečného svetla je ráno aj podvečer viac. Kým na Nový rok, to bolo o slepačí krok, Na Tri krále o skok dále, teraz je to už o hodinu viac. Pre tých, čo šero a málo slnečného jasu ubíja a spôsobuje im sezónnu depresiu, je to dobrá správa.
Zimná depresia spôsobuje letargiu, podieľa sa nepriamo aj na priberaní a následne sa to zase odráža na nálade. Dopĺňanie slnečného vitamínu D nestačí vždy. Pokiaľ vás sezónna afektívna porucha známa ako zimná depresia pohlcuje, skúste zabojovať, jar sa už blíži, aj keď zima zrejme ešte nepovedala posledné slovo.
Ako bojovať so zimnou depriou nájdete na ďalšej strane ►►►
