Opitý počítač
Zoznam mozgových funkcií, ktoré podmieňuje dostatočný oddych, je dlhý. „Schopnosť koncentrácie, kognitívne funkcie, výkon, produktivita. V mozgu bez spánku jednoducho nastáva chaos, akoby hlava odmietala spolupracovať, dochádza k problémom s pamäťou. Výrazne sa narúša schopnosť normálne myslieť a koncentrovať sa. Pri dlhodobom spánkovom deficite môže mať človek halucinácie, poruchy videnia, aj udržania rovnováhy, po istom čase vnímané ako pocit opitosti. Naopak, kvalitný a dostatočne dlhý spánok schopnosť koncentrácie a pamäťových schopností výrazne zlepšuje,“ pokračuje lekárka.
Klinická psychologička z Bratislavy Mgr. Miriam Pšenáková prirovnáva mozog k počítaču. Čo sa stane, ak ho dlho necháte bežať? „Potrebuje trochu vypnúť, zatriediť dáta, prípadne znížiť teplotu. Presne toto sa deje počas spánku. Ak má na to príliš málo času, ovplyvní to rýchlosť reakcií, spracovanie a triedenie údajov, pamäť, primerané vyhodnocovanie. I zvyšok tela zregeneruje nedostatočne, čo má vplyv na trávenie, svalový tonus, srdcovo-cievny aparát, únavu očí. Z celkového hľadiska telo zareaguje na tento stres najskôr vypätím síl, čím môže dočasne stav kompenzovať, ale pri dlhodobom pôsobení sa vyčerpá,“ vysvetľuje odborníčka.
Chorí z noci
Okrem akútnych známok slabého reštartu organizmus zareaguje aj inak. „V mojej praxi som zaznamenala vyšší výskyt chorobnosti na respiračné či iné infekčné ochorenia aj vyššiu náchylnosť na bežné prechladnutie u pacientov trpiacich poruchami spánku. To spôsobuje znížená funkcia imunitného systému. Osobné skúsenosti aj následné konštatovanie pacientov vystavených vyššiemu psychickému náporu spojenému so stresom a nedostatkom spánku túto skutočnosť preukázali. Vety typu: ‚Ja viem, málo som spala, cítila som sa vyčerpane a telo sa nedokázalo brániť, tak som ochorela,‘ počúvam v ambulancii často,“ približuje Diana Baranová.
Veľakrát nejde len o banálne virózy. „V spánku sa telo regeneruje, krvný tlak aj pulz poklesnú. Ak je spánku málo, neprebehnú regeneračné procesy v dostatočnej miere. Naopak, telo produkuje stresový hormón kortizol s následkom urýchlenia procesov aterosklerózy. Zvyšuje sa aj produkcia adrenalínu, ktorý vo vysokých dávkach škodí srdcu. Komplexne tieto procesy môžu vyústiť až do nebezpečných komplikácií ako infarkt myokardu či cievna mozgová príhoda,“ varuje všeobecná lekárka.
