Adam má dvadsaťpäť, ale vyzerá na pätnásť. Presne toľko mal, keď ho mama priviedla prvý raz na hipoterapiu k Mgr. Božene Minkovej-Borgulovej. „S manželom sme ho takmer rok presviedčali. Veľmi sa bál. Nechcel prijať nové prostredie a nových ľudí. Navyše sa mu protivilo, keď sa mal niekde zašpiniť. Mne ani dnes nepodá okuliare, lebo sa ich štíti, a tu sa prekoná a očistí sám koňa i stajňu, “ hovorí Katarína Sarvašová. Iní by to možno už dávno vzdali, ale Adamových rodičov niekde v kútiku duše nádej presviedčala, aby to ešte vydržali. Pre svojho syna sa snažili vždy urobiť maximum. Adamova mama sa vzdala profesie architektky a synovi pomáhala pri integrácii medzi zdravé deti. Spolu absolvovali základnú školu, spolu sa tešili z výučného listu fotografa.
STRACH Z ĽUDÍ
Adamove problémy začali niekoľko mesiacov po narodení. „Veľa a bez príčiny plakal. Oneskorene začal chodiť, aj hovoriť. Bál sa akéhokoľvek cudzieho prostredia, bol na mňa veľmi naviazaný,“ hovorí pani Sarvašová, ktorá v tom čase už mala dvojročnú dcérku Sašku. „Adam má viac diagnóz – ich prejavy sú podobné autizmu. Trpí strachom z cudzieho prostredia a ľudí, istotu cíti len v stereotypoch, má poruchu abstraktného myslenia, pamäte, dyskalkúliu, problémy so sociálnym správaním, komunikáciou a koncentráciou,“ vyratúva.
Jej syn má doteraz z veľkého koňa obavy, ale prekonáva ich.
Dvakrát týždenne, či prší, sneží alebo páli slnko. V aute na ceste z Bratislavy do Štvrtka na Ostrove zaryto mlčí. Strach mu zviera hrdlo. A predtým, než vysadne na koňa, nervózne pokašliava. „Je to neurotický kašeľ. Prejavuje sa tak vždy, keď je v napätí,“ podotkne Adamova. „Keď odchádzame z hipoterapie, je ako vymenený. V eufórii uvoľnene rozpráva o všetkom, čo sa stalo za uplynulý týždeň. Cítime, že je hrdý sám na seba - na svoj výkon na tréningu, na pochvalu od trénerky.“
SOM MONKOIDNÝ
Veľký zlom u Adama prišiel po prvej súťaži. Keď dostal prvý diplom, vzrástlo mu sebavedomie. Pocit úspechu je pre neho veľmi dôležitý. „Naše deti trápime Vojtovou metódou, psychologickými testami, rôznymi diagnostikami. Hipoterapia je jedna z mála činností, ktoré môžu deti dostávať aj ako odmenu a prináša im radosť. Pri jazdení sa rozdiel medzi zdravými deťmi a tými s problémami stiera. Aj keď... Adam si dnes uvedomuje, že nie je všetko tak, ako má byť a, že je trochu iný. „Som úplne monkoidný,“ skonštatoval nedávno pri sledovaní obľúbeného seriálu detektív Monk.
Adamovi robia obrovský problém abstraktné pojmy. Nerozlišuje minúty, hodiny, ani dni. V jeho výkonoch sú veľké rozdiely. V niektorých oblastiach sa rozvíja primerane a v iných je na úrovni dieťaťa. „Počítač mu nerobí žiaden problém, ovláda aj anglickú terminológiu, rovnako rád fotí a upravuje fotografie. „Robí fotografa u dcéry v divadle, ale nie za peniaze. Ich hodnota mu nič nehovorí, “ prezrádza Adamova mama. Fotografovaním sa jej syn pravdepodobne nebude môcť živiť, nie je natoľko samostatný. Pre neho je však veľmi dôležitý pocit, že niečo dokázal, že sa môže tešiť sa zo zarámovaného výučného listu nad posteľou, svojím menom pod fotografiou v časopise, alebo len tak byť v prostredí divadelníkov, ktorí ho berú takého, aký je.
DOĽAVA!
S pomocou terapeutky nasadzuje postroj na teplokrvníka Geroma. Prevliekaním remeňov si precvičuje jemnú motoriku, pri hľadaní tej správnej dierky si nenápadne opakuje počítanie. Predtým, než sadne do sedla, svojho koníka pohladká. „Keď ho po troch rokoch prvýkrát pohladkal, pre mňa to znamenalo viac, ako všetky cviky, ktoré na koni zvládol. On nepatrí k tým, ktorí si k zvieraťu vytvoria vzťah okamžite,“ hovorí pani Sarvašová. „Pomocou hipoterapie si zlepšil držanie tela, posilnil svaly, dokonca aj panvového dna. Pre našu rodinu bolo priam neuveriteľné, že vďaka jazdeniu mu ustúpila enuréza, ktorou trpel odvtedy, čo v detstve absolvoval nepríjemné vyšetrenie močového mechúra.“
Pre Adama nie je jednoduché robiť niekoľko úkonov naraz a počúvať pritom všetkom ešte aj príkazy Božky. Veď donedávna ani netušil, kde je vľavo a kde vpravo. S takmer všetkým sa však dá vybabrať. A keď terapeutka zakričí: „Teraz zabočíš doprava,“ nenápadne pozrie na ruky a vydá sa na koni za tou, na ktorej má náramok.
AJ KÔŇ JE LEN ČLOVEK
Prekonávanie sterotypov. Aj to sa Adamovi darí vďaka hipoterapii. Dlho nosil len zelené veci, ako dieťa sa nechcel vyzliecť ani pri kúpaní – do jazera vošiel len kompletne oblečený a obutý. No pri jazdeckých súťažiach nemá problém obliecť si predpísané jazdecké oblečenie – biele rajtky, rukavice, kravatu, aj prilbu.
U Adama prerástla hipoterapia do športového jazdenia, úspešne sa zúčastňuje na rôznych jazdeckých súťažiach v paravoltíži a paradrezúre u nás i v Česku. Je hrdý na svoje medaily a diplomy vo vitríne. „Hipoterapia sa stala neoddeliteľnou súčasťou Adamovho života a života celej našej rodiny. Vzťah ku koňom a k jazdeniu mu pomáha lepšie pochopiť i bežné vzťahy medzi ľuďmi,“ dodáva pani Sarvašová.
KÔŇ NEROBÍ ROZDIELY
„Kôň, na rozdiel od ľudí, nepozná predsudky – správa sa rovnako ku každému dieťaťu,“ hovorí hipoterapeutka Mgr. Božena Minková-Borgulová.
- Pri výbere koňa nie je dôležité plemeno, ale povaha. Musí mať rád ľudí, byť v dobrej telesnej kondícii, lebo každý jeho chybný pohyb by sa prenášal na dieťa. Preto nie sú na terapiu vhodné staré, vyslúžilé kone a tie, ktoré nemajú správnu mechaniku pohybu. Dieťa sediace na koni sa pohybuje podobne ako zdravé. Pri rôznych poškodeniach mozgu u detí kôň vysiela cez svoje svalstvo a telo dieťaťa do jeho mozgu správne informácie.
- Hipoterapia môže pomôcť deťom s chybným držaním tela, svalovou nerovnováhou, pri poruchách učenia, správania, pri detskej mozgovej obrne, skleróze multiplex, autizme, schizofrénii, pri Downovom syndróme.
- Terapeutický plán sa stanoví na základe vývinového štádia dieťaťa. Podľa toho sa obmieňajú rôzne polohy, v ktorých dieťa jazdí (v ľahu, v kľaku, v sede, v opore na štyroch končatinách) a aktivity, ktoré dieťa vykonáva. Terapeut ho istí z jednej strany a asistent z druhej. Rytmický hojdavý pohyb koňa a jeho vyššia telesná teplota navyše navodzuje u dieťaťa svalový a duševný relax.
- Hipoterapiu môžete navštevovať len na základe odporúčania špecialistu - rehabilitačného lekára, psychiatra, či psychológa. Jej dĺžka sa prispôsobuje individuálne podľa potrieb dieťaťa. Ideálne je chodiť dvakrát do týždňa aspoň dva mesiace. Jedna terapia vás vyjde okolo 18 eur.
O alternatívnom spôsobe liečby zvieratami sa dočítate aj v júnovom čísle časopisu Zdravie.
