MENU
zdravy-zivot

Citlivo reagujete na počasie? Pri prudkých zmenách vám pomôže tento vitamín

Epidemiologické štúdie ukazujú, že ľudí citlivých na počasie je 40 -75 %.
Zdravý život

Citlivo reagujete na počasie? Pri prudkých zmenách vám pomôže tento vitamín

Viete, že zajtra bude pršať, hoci vonku je slnečno? Vitajte medzi nami, meteosenzitívnymi ľuďmi citlivými na počasie. Ovplyvňuje nielen našu náladu či sústredenosť, ale aj počet samovrážd a trestných činov.

Hoci je vonku krásne slnečné počasie, ľudia sa usmievajú a nasávajú prvé jarné lúče, vy sa cítite akoby vás prešiel parný valec? A hoci ste predpoveď počasia nevideli, s istotou viete, že zajtra prídu mraky, ochladí sa a bude pršať? „Citlivosť na počasie nie je choroba, preto sa nedá liečiť, no dá sa jej predchádzať. Najmä v tomto ročnom období sú naše adaptačné mechanizmy oslabené a nevládzu reagovať na prudké zmeny počasia, preto pociťujeme únavu,“ vysvetľuje biometeorologička RNDr. Zlata Čabajová, CSc. 

Ženy sú citlivejšie

Najmä starší ľudia majú adaptačné mechanizmy už málo pružné a vekom sa ich odolnosť stále znižuje. Na zmeny počasia reaguje tridsať až sedemdesiat percent ľudí, prevažujú ženy. Citlivý je každý štvrtý študent a okolo tridsiatky už každý tretí človek. Po päťdesiatke sa na meteosenzitivitu sťažuje polovica ľudí, v neskoršom veku sa citlivosti na počasie nevyhne takmer nikto. Doktorka Čabajová potvrdzuje, že známe porekadlo: Marec, poberaj sa starec, je skutočne založené na pravde. „Na jar je zvýšená úmrtnosť vo vyšších vekových kategóriách, to je vedecky dokázané. Ľudia sú náchylnejší na depresie.“ S prebúdzajúcou sa prírodou narastajú aj dýchacie ťažkosti.

Nemci sú na tom horšie

Bolesti kĺbov, pooperačných jaziev či zlomenín sa u meteosenzitívnych ľudí ohlasujú aj niekoľko hodín predtým, než sa zmení teplota, tlak a vlhkosť vzduchu. Ako je možné, že organizmus zaznamená príchod blížiaceho sa frontu dávno pred prvým búrkovým zahrmením „Vedcom sa to ešte nepodarilo úplne objasniť, no za všetko pravdepodobne môže elektromagnetické vlnenie, ktoré vzniká pri výbojoch na frontoch. Vlnenie sa šíri rýchlejšie, ako postupuje frontálny systém, preto blížiacu sa zmenu zaznamenáme skôr,“ vysvetľuje biometeorologička. Zdravý organizmus si s výkyvmi počasia bez problémov poradí, horšie je to vtedy, keď je preťažený chorobou alebo stresom. Vrtochy počasia najhoršie znášajú ľudia so srdcovo- -cievnymi a nervovými ochoreniami, s ťažkosťami pohybového a dýchacieho systému.

Nie sme na tom však až tak zle, ako napríklad Nemci. U nás prevláda západné prúdenie vzduchu a cyklonálne procesy tu už nie sú také výrazné. Vybláznia sa v západnejších krajinách a k nám prichádzajú utlmené. Na vlastnej koži som vo Francúzsku zažila mistrál a vôbec sa nečudujem, že si van Gogh odrezal ucho,“ žartuje doktorka Čabajová. Podľa legiend môžu niektoré vetry spôsobovať až šialenstvo. Je dokázané, že v alpských krajinách stúpa počet samovrážd a automobilových nehôd až o desať percent v čase fénu. Tento suchý horský vietor, ktorý ľudia často označujú ako bosorácky, občas ovplyvňuje aj naše územie. Rovnako ako stredozemský teplý prúd scirocco vie byť veľmi nepríjemný. Na Sicílii a v niektorých arabských krajinách je vietor dokonca poľahčujúcou okolnosťou pri vražde, pretože čiastočky prachu, ktoré sa v ňom vznášajú, ľuďom úplne zatemnia mozog.

Za všetko môže počasie

Negatívne účinky na ľudský organizmus má aj nedostatok svetla. Práve preto je počet samovrážd v severských krajinách až štyrikrát vyšší než v Grécku či Taliansku. Zaujímavé je aj zistenie amerických vedcov, ktorí tvrdia, že s chladom a tmou stúpa burzový index. Vysvetlenie je podľa nich jednoduché. V chladnejšom počasí totiž bývajú ľudia agresívnejší a častejšie riskujú ako počas slnečných letných dní.

Lekár z pohotovosti sa mi sťažoval, že niekedy máva ambulancie totálne preplnené, inokedy zasa zívajú prázdnotou a sanitky nemajú čo robiť. Raz za ním prišli naraz traja mäsiari, ktorí si sekli do ruky. Jednoznačne to súvisí s počasím,“ presviedča doktorka Čabajová. Kedysi sa dokonca robili špeciálne predpovede pre rýchlu zdravotnú pomoc aj pre ústav bezpečnosti práce. „Počas prechodu teplého frontu ľudia pri operáciách viac krvácajú. Aj dopravné nehody významne súvisia so zlým počasím. Šoféri sa vtedy väčšmi sústreďujú na svoje nepríjemné telesné pocity než na vedenie vozidla a oveľa častejšie majú mikrospánky či spomalené reakcie.“ Štatistiky z amerických pôrodníc ukazujú, že s príchodmi atmosférických frontov súvisí aj zvýšený počet predčasných pôrodov.

Viaceré dramatické šoky však svojmu organizmu spôsobujeme sami a nemôžeme sa vyhovárať iba na počasie. Podľa biometeorologičky sú veľmi nebezpečné prechody zo zimy do prekúrenej miestnosti a naopak, z tepla do klímy. „Zvyšuje sa tým riziko mozgovej príhody podobne ako vo vysokopodlažných výťahoch či lietadlách, kde sa veľmi rýchlo mení tlak.“

Ideálne počasie neexistuje

Okrem predpovede počasia, bez ktorej by sa nezaobišli napríklad letecké spoločnosti, nás médiá každý deň informujú aj o rizikových stupňoch, teda biopredpovedi. Doktorka Čabajová ju pripravuje s tímom lekárov a meteorológov na základe dlhodobých výskumov. Upozorňuje však, že rizikový stupeň dáva zmysel len vtedy, keď si k nemu prečítame aj text medicínsko-meteorologickej prognózy.

Rizikový stupeň nevyjadruje účinok negatívnych vplyvov počasia na organizmus, pretože každý človek reaguje na počasie inak. Napríklad trojka znamená miernu záťaž a uvádza sa pri príleve studeného aj teplého vzduchu. Kým v prvom prípade sa majú lepšie ľudia s nízkym tlakom, pri príleve teplého vzduchu je to skôr naopak a spokojnejší sú vysokotlakári. Práve text biopredpovede presne vysvetľuje, u koho sa ťažkosti môžu zväčšiť alebo zmenšiť,“ upozorňuje odborníčka. Pre celé územie Slovenska sa uvádza jeden rizikový stupeň, preto sa stáva, že hoci je na horách počasie na jednotku, v nižších polohách mrholí a vládne inverzia, ktorá komplikuje život najmä astmatikom.

Alebo naopak, v horách je zamračené, kým na nížine si ľudia užívajú krásne slnečné počasie. „Všeobecne sa meteosenzitívni ľudia cítia najlepšie pri anticyklóne, keď vládne ustálený ráz počasia bez extrémnych výkyvov tlaku, teplôt, vlhkosti a vetra. Ani najnižší záťažový stupeň však nevyhovuje všetkým, napríklad ľudia s nízkym tlakom vtedy môžu trpieť migrénami a pocitmi závratu,“ dodáva biometeorologička.

Ako si pomôcť?

Špeciálna liečba meteosenzitivity síce neexistuje, no môžeme jej predchádzať vhodnou prevenciou. Okrem správnej výživy bohatej na bielkoviny, vitamíny a minerály prospieva aj pravidelné striedanie práce a odpočinku. Veľmi dôležitý je každodenný pohyb na čerstvom vzduchu a otužovanie, napríklad sprchovaním striedavo v teplej a studenej vode. Je známe, že ľudia na vidieku sa väčšmi otužujú a dýchajú čistejší vzduch než ľudia v mestách, preto trpia meteosenzitivitou až trikrát zriedkavejšie. Dobrou zbraňou proti dráždivému počasiu je aj sauna, bazén či elektroliečba a veľmi účinná je tiež akupunktúra,“ vymenúva odborníčka. Počas prudkých zmien počasia vaše telo ochráni vitamín C. Dopĺňajte si ho v prirodzenej forme, najlepšie v podobe ovocia so šupkou, teda kivi, citrónu, pomaranča, jablka či grapefruitu. Z dlhodobého hľadiska môže meteosenzitívnym ľuďom pomôcť aj zmena klímy. A nemusia chodiť ani veľmi ďaleko, naše klimatoliečebne v Tatrách totiž patria medzi najlepšie v strednej Európe. ĺňajte si ho v prirodzenej forme, najlepšie v podobe ovocia so šupkou, teda kivi, citrónu, pomaranča, jablka či grapefruitu. 

Súvisiace články

Video

Poradňa zdravia

Zobraziť

Dajú sa vybieliť zuby zožltnuté z tetracyklínových antibiotík?

Každý zub je možné vybieliť, len to môže trvať rôzne dlho. Je pravda, že u „tetracyklínových“ zubov je to ťažké, ale nie nemožné. Zväčša je potrebné kombinovať ambulantné a domáce bielenie. Ak sa zveríte do rúk stomatológa, ktorý má na tomto poli skúsenosti, výsledok sa dostaví.

čítať viac
MUDr. Rudolf Novotný
MUDr. Rudolf Novotný
Zubný lekár

Pomôže mi ionoforéza na spotené dlane? Niekedy mi z nich pot kvapká

Aplikácia ionoforézy je príjemná, pociťujete pri nej iba mierne mravčenie a nie je finančne taká náročná. Ide o špeciálnu vaničku s vodou, kde si ponoríte ruky alebo nohy a nastavíte program na ionoforézu. Zariadenie pracuje ako vodný kúpeľ, cez ktorý vedie slabý elektrický jednosmerný prúd. Časový interval kúpeľa a intenzita „elektrického prúdu“ sa postupne zvyšujú. Jeden kúpeľ trvá päť až desať minút. Minimálny počet ošetrení je desať, ale dajú sa podľa potreby opakovať. Niektoré pracoviská vaničky požičiavajú aj na domáce použitie. Odporúčam vám však navštíviť kožného lekára, pretože pravdepodobne máte hyperhidrózu, nadmerné potenie. Dermatológ vás vyšetrí a bude pátrať po príčine ťažkostí. Hyperhidróza totiž môže súvisieť s viacerými ochoreniami, napríklad štítnej žľazy či s cukrovkou. Hoci – potiť sa môžete aj bez zjavnej príčiny, napríklad pri strese, ako píšete. Lekár ďalej zistí, či sa nadmerne potíte len na rukách, chodidlách a v podpazuší, čo asi bude váš prípad, alebo po celom tele. Ionoforéza sa totiž dá vykonávať iba na rukách a nohách.

čítať viac
Hana Zelenková
MUDr. Hana Zelenková
Dermatologička
doktor

Opýtajte sa
odborníka

Poraďte sa s našimi
odborníkmi.

Položiť otázku

Opýtajte sa odborníka

Poraďte sa s našimi odborníkmi.

Položiť otázku
doktor

Diskusia