10 orgánov, ktoré nám netreba. Jeden možno nemáte, otestujte ruku

Charles Darwin, zakladateľ evolučnej teórie, v roku 1871 publikoval knihu The Descent of Man (Pôvod človeka), kde pomenoval až 86 takzvaných vestigiálnych orgánov, teda takých, ktoré sa v priebehu vývoja človeka stanú zbytočnými, vrátane ochlpenia či semilunárneho záhybu v kútiku oka. Na druhej streane telo je stále veľká neznáma a z času na čas sa objaví informácia o novom orgáne, o ktorom sme doteraz nemali tušenie. Rovnako rastie zoznam orgánov, ktoré pre praktické prežitie nepotrebujeme. Alebo sme iba zatiaľ neobjavili ich presnú funkciu?

Portál LiveScience priniesol ich výpočet.

Vlastne to nie je až také prekvapivé. Načo by si príroda dala námahu vytvoriť úplne iné mužské telo, ak ho stačí prispôsobiť? V maternici sa embryo vyvíja spočiatku rovnako bez ohľadu na pohlavie, to sa začne tvoriť približne siedmom týždni. Gén viazaný na chromozóm Y sa potom postará o produkciu mužských hormónov, ale bradavky pochopiteľne ostávajú. V raritných prípadoch, napríklad pri extrémnom hlade, sú však mužské bradavky dokonca schopné laktácie. A tak ako u žien aj u mužov môžu byť erotogénnou zónou.

Príroda zrejme počítala s tým, že budeme jesť viac tuhej stravy – teda mäsa a zeleniny. Tretie stoličky, alebo inak osmičky, mali ako zvyšné dva rady stoličiek drviť potravu. V súčasnosti je však naša strava prevažne kašovitá, najmä v detskom veku, čomu sa prispôsobuje vývin ľudskej sánky. Tým, ako vývojom ľudstva zmenšuje, tento rad zubov sa už do úst len ťažko zmestí. V lepšom prípade trčia v ďasne, v tom horšom sa opakovane a veľmi bolestivo snažia prerezať niekoľko rokov. Ako uvádza LiveScience, približne u 22% ľudí zuby múdrosti nikdy nevyrastú.

Alebo inak Jacobsonov orgán vyhľadáte na googli ako prídavný čuchový orgán niektorých druhov stavovcov, zo skupiny štvornožcov. Avšak táto časť tela, spočívajúca medzi nosom a ústami vyčnievajúca cez strop nosovej dutiny, sa okrem plazov, obojživelníkov a cicavcov, nachádza aj u niektorých ľudí. Mal by slúžiť na vnímanie feromónov, podľa vedcov je však zrejme úplne nefunkčný. Či nám predsa len na niečo nemôže byť, sa stále vedú odborné diskusie.

Tento sval sa podieľa na ohýbaní ruky v zápästí a na napínaní dlane. Prechádza od spodnej časti ramennej kosti k spojivovému tkanivu v dlani. Podľa učebnice Memorix Anatomie však aj 15% ľudí, ktorým chýba, používa ruku bez najmenších problémov. Podľa správy z roku 2014 v časopise Medical Hypotheses tento sval slúži hlavne primátom lezúcim po stromoch, menej suchozemcom ako je človek. Či ho máte, môžete si overiť za pár sekúnd. Spojte brušká palca a malíčka a ohnite zápästie. Máte ho, ak približne v strede predlaktia vidíte jeho šľachu.

Tento sval je súčasťou splete brušných svalov. Môžete si ho predstaviť v spodnej časti brucha pri lonovej kosti. Názov je odvodený od trojuholníkového tvaru. Na každej strane máme jeden. Ukázalo sa však, že to tak nemusí byť. Podľa správy z roku 2017 v časopise Journal of Clinical and Diagnostic Research niektorým ľuďom chýba jeden alebo oba svaly. Podľa knihy Anatomie Radomíra Čiháka sa to týka približne 13% mužov a asi 10% žien. Nemá to však žiadny vplyv na bežné fungovanie.

Darwinov bod je malý hrbolček v kúte ušnice. Je dosť možné, že je to pozostatok samostatného orgánu alebo kĺbu, ktorým sa ucho sklápalo nad zvukovod. Mal tak umožniť lepšie zachytiť zvuk. A prečo Darwinov bod? Spolu s niektorými ďalšími orgánmi ich na zoznam pravdepodobne zbytočných orgánov zaradil sám veľký vedec.

Možno patríte k menšine ľudí, ktorí dokážu hýbať ušnicami. Umožňujú to svaly na vonkajšej strane hlavy spojené s ušným bubienkom. Zatiaľ čo zvieratám umožňujú lokalizovať zvuk, nám sú prakticky úplne nanič.

Kto zažil narazenú kostrč, by bol najradšej, keby sme tento orgán vôbec nemali. Ľudská chvostová kosť alebo kostrč bola kedysi súčasťou skutočného chvosta. Má ho aj embryo približne do ôsmeho týždňa vnútormaternicového vývinu a mimoriadne vzácne sa s ním môže dieťa narodiť. Obvykle sa však vyvinie v kostrč tvorenú troma až piatimi zrastenými stavcami. Kotvia tu svaly, väzy, šľachy i nervy a má teda svoju funkciu. Ak by vám ho však chirurgicky odstránili, fungovali by ste ďalej. Aj keď tento zákrok máva väčšinou bolestivé následky, často i celoživotné.

Ďalší z orgánov, ktorý, ako sa zdá, spôsobuje len problémy. Drobný výrastok z hrubého čreva Charles Darwin považoval za pozostatok vaku, ktorý našim bylinožravým predkom pomáhal tráviť výdatnú rastlinnú stravu, píše LiveScience. Mnoho ľudí slepé črevo vôbec nemá a tí, ktorým ho odstránili, rovnako žijú ďalej. Niektoré výskumy však prichádzajú so závermi, že slepé črevo môže byť súčasťou špajze zdravého mikrobiómu a imunitných buniek. O zbytočnosti tejto časti tela sa vedci teda stále sporia.

Všimli ste si niekedy blanku, ktorá sa mihá cez oko? Týka sa to vtákov, plazov ale napríklad aj vašej mačky. Túto membránu ľudia nemajú, ale ak sa lepšie pozriete do zrkadla, zbadáte jej zvyšky. Je to mäsitá sliznica vo vnútornom kútiku oka. Ako viečko teda už (dávno) nefunguje, no zrejme podporuje rotáciu očnej gule a pomáha pri odvádzaní sĺz. Ak o toto tkanivo prídete pri operácii pre upchatie slzného kanálika, bezpochyby budete žiť.