Cez víkend si chodíte zahrať s kamarátmi hokejbal, kde prepotíte tričko aj trenky, no keď vás sekne, lekár vám vyčíta, že sa dosť nehýbete? A miesto toho, aby vám predpísal kúpele, masáže či aspoň vodoliečbu, prikáže vám cvičiť? Kde je chyba?

Svaly musia byť na šport pripravené

S pohodlnosťou pacientov bojujú lekári neustále. „Väčšina ľudí sa dožaduje masáže, elektroliečby, jednoducho si chcú ľahnúť a nič nerobiť. Tieto metódy sú síce dobré, no tvoria len maličkú časť rehabilitácie,“ upozorňuje profesor Gúth. Domáce cvičenie považuje za trvalú a každodennú úlohu. Naopak, nárazové cvičenie po týždennom ničnerobení môže podľa neho viac ublížiť, ako pomôcť, lebo svaly nie sú na záťaž pripravené. Rekreační športovci si preto často spôsobia rôzne zranenia. „V ambulancii mávam manažérov, ktorí týždeň sedia za počítačom a v aute, zaťažujú statické svaly a nezaťažujú dynamické, a potom si v piatok poobede kúpia telocvičňu a idú naplno hrať futbal,“ upozorňuje lekár na nevhodný spôsob športovania. 

Hlavné príčiny bolesti chrbta: Kde robíme podľa špecialistu chybu?

Cviky na mieru pre každého

Ak vás bolieva chrbát, to, aké cviky a akým spôsobom by ste mali cvičiť, je zbytočné hľadať na internete. Mal by vám ich predpísať rehabilitačný lekár. Analýzu vášho pohybového aparátu si dajte spraviť na rehabilitačnom pracovisku, kde určia, ktoré svaly potrebujete uvoľniť a ktoré, naopak, posilniť. Pod vedením odborníka by ste sa ich mali naučiť správne cvičiť, a potom ich dennodenne robiť. Samotný profesor Gúth zažil pred mnohými rokmi seknutie, keď už hrozilo, že bude musieť pod nôž. „Bola to dvojtýždňová bolesť a ja som si povedal, že nikdy viac.“

Odvtedy denne pätnásť minút cvičí. „Žiaľ, všetci súhlasia s tým, že cvičiť treba, no len mizivé percento urobí krok k tomu, aby naozaj aj náležite cvičili. Kým niekoho niečo bolí, tak sľubuje, počúva lekára aj fyzioterapeuta, robí, čo treba. No na druhý deň, ako ho chrbát bolieť prestane, na všetky sľuby zabúda,“ celkom pragmaticky hodnotí postoj väčšiny ľudí k svojmu pohybovému aparátu lekár. 

Úľavové cviky proti bolesti chrbtice, ktoré pomohli už stovkám pacientov

Ako dvíhať kufor či dieťa?

Seknutie v krížoch často nastane pri obyčajnom zohnutí a dvíhaní ťažšieho predmetu. Ovládate správnu techniku zdvíhania, ktorá neohrozuje chrbticu? K bremenu sa postavte čelom a prejdite do drepu s vystretým chrbtom. „Objímte“ a nadvihnite bremeno obomi rukami, pričom sa ho snažíte držať čo najbližšie k telu. Takto dvíhajte napríklad kufor či dieťa. Pri vstávaní postupne zapájajte svaly nôh a bedrové kĺby, brušné svaly majte spevnené. Pohyb nevykonávajte švihom, ale plynulo. Hmotnosť zdvíhaného bremena by ste mali prispôsobiť veku. V záujme zdravého chrbta po päťdesiatke by ste už nemali zdvíhať bremená ťažšie ako tridsať až tridsaťpäť kilogramov, ak ste muž, a päť až desať kilogramov, ak ste žena. Aj to len v prípade, že ste zdraví a bez nadváhy. 

Zbohom, bolesť chrbtice! Stačí ležať, zvyšok spraví terapeut alebo prístroj

Vstávajte z postele vždy bokom

Je to úkon, ktorý robíte dennodenne. Preto ho robte tak, aby vaša chrbtica každé ráno a večer netrpela. Pretočte sa na bok, aby ste boli otočení tvárou k tej strane postele, kam dáte nohy na podlahu. Oprite sa o lakeť spodnej ruky, dlaňou druhej ruky sa pred telom oprite o posteľ a dvíhajte telo s pomocou oboch rúk do sedu. Nohy zároveň spúšťajte cez okraj postele na zem. Dôležité je, aby ste všetko robili s vystretým chrbtom. Pri ľahnutí robte všetko v opačnom poradí a až z ľahu na boku sa následne pretočte v posteli na chrbát. 

Krehké kosti trápia najmä ženy. 9 spôsobov, ako to zmeniť. Osvojte si pravidlo 10 minút!