Chlad lieči, no môže aj škodiť! Ako na SUPERzdravé otužovanie?

„Pri pôsobení chladu na telo sa cievy krátkodobo reflexne stiahnu. Povrchovo sa to prejaví bledosťou kože, pretože krvné vlásočnice sa zúžia a koža je slabo prekrvená. Vnútorne to funguje naopak, prekrvia sa orgány a tkanivá, čím sa udržuje ich stabilná teplota,“ vysvetľuje reakciu organizmu na ochladenie športový lekár a chirurg Ernest Caban.

„Teplo si organizmus produkuje vo vnútorných orgánoch. Potom prúdi prostredníctvom krvného obehu a cez kožu sa táto telesná teplota reguluje, pričom jej ideálna hodnota je 36,5 stupňa,“ hovorí lekár, že koži pri tom pomáhajú žily a vlásočnice, ktoré po celom tele tvoria dokopy neuveriteľných stotisíc kilometrov.

Práve toto obdivuhodné číslo zabezpečuje dokonalú komunikáciu medzi cievami, kožou a vonkajším prostredím. „Pri dlhodobom pôsobení chladu alebo extrémnej zime však už dochádza k poškodeniu cievnych vlásočníc a zníženiu krvného zásobenia kože, čo spôsobuje jej poškodenie,“ naráža športový lekár na omrzliny a podchladenie. Nič z toho sa nemusí stať, ak budete svoje cievy poctivo trénovať.

Otužovanie má pre vaše cievy zmysel aj v bežnom živote. Po čase si zvyknete na dlhšie pôsobenie chladu a nižšiu okolitú teplotu bez toho, aby ste mali pocit, že vám je zima. Stlmíte kúrenie a postačí vám obliecť si aspoň o jednu vrstvu oblečenia menej. A nielen to, pravidelným otužovaním si zvyšujete prah citlivosti na baktérie a vírusové choroboplodné zárodky. Otužilý organizmus si dokáže oveľa lepšie poradiť s nákazou ako ten, ktorý je na zimu citlivý. Imunitu si totiž cibríte i trénovaním ciev.

Podchladzovaním dôjde k stiahnutiu ciev, následným zahriatím k ich roztiahnutiu. Opakovaním tohto postupu sa zvyšuje ich elasticita a odďaľuje sa starnutie. „S otužovaním by ste však mali začínať postupne. Postupným otužovaním sa zlepšuje termoregulácia, ktorá zabraňuje výrazným stratám telesného tepla,“ naráža Caban na zimné plávanie v prírodných vodách.

Odborník radí, že otužovanie chladnejším vzduchom v tenšom oblečení je totiž pre telo najprirodzenejšie. Pridajte ráno cvičenie pri otvorenom okne, pri ktorom ste do rána spali.

„Ak si už telo na chladnejší vzduch zvyklo, môžete postupne pridať otužovanie vodou. Začnite od nôh. Studenou vodou postupne sprchujte oblasti členkov, prechádzajte na predkolenia a kolená a napokon na celé končatiny. Keď vám už studená voda nerobí problémy, môžete prejsť na hrudník a ruky,“ hovorí športový lekár, že je len otázka času, keď si budete sprchovať celé telo a stále studenšou vodou.

Ak sa rozhodnete pre obľúbené striedavé sprchy, začínajte vždy teplou vodou a končite studenou. „Takto sa pripravíte na to, že môžete skúsiť plávať v ľadovej vode. Po roku až dvoch od začatia otužovania nebude pre vás problém privítať Nový rok vo vode medzi ľadovými medveďmi,“ vysvetľuje Caban, že otužilí športovci zvládajú vodu aj okolo nuly.

Plávaním v studenej vode si upevňujete vôľu, vyplavujú sa endorfíny, čiže hormóny šťastia a adrenalín. Takto sa podľa ľadových nadšencov naučíte lepšie prekonávať každodenný stres a zlú náladu počas zimných mesiacov. V zime totiž môžete vyskúšať aj „kúpeľ“ v snehu. Šúchajte si sneh po rukách, tvári, prejdite sa bosými nohami po snehovej pokrývke alebo sa v nej vyváľajte.

Ak vás neláka sneh, skúste kryokomory či kryosauny. „Je v nich teplota do mínus 130 stupňov Celzia. Kto je zdravý, znesie dve až tri minúty v extrémnom chlade bez problémov. Pocity sú vynikajúce,“ tvrdí známy propagátor kryokomôr Ernest Caban. Táto terapia môže slúžiť ako začiatok otužovania, ale tiež posilňuje imunitný systém, lieči rôzne zápalové a reumatické ochorenia. Dopriať si ju môžete aj po športovom výkone, telo sa tak rýchlejšie regeneruje.

Do otužovania sa pustite, len ak máte v dobrej kondícii srdcovo-cievny systém, pľúca a pečeň. Zdravé telo sa dokáže so stiahnutím ciev, a tým so znížením prietoku krvi, vyrovnať. Podľa odborníkov tak nedôjde k zvýšeniu tlaku, ktorý by ohrozil srdce a mozog.

Neplatí to však, ak sú tieto mechanizmy, upravujúce výšku krvného tlaku, poškodené. „Vdychovanie studeného vzduchu a vplyv výrazného chladu u ľudí, ktorí majú ochorenie srdca a srdcových ciev spojené s fyzickou námahou, môžu spôsobiť problémy. Oslabené cievy srdca sa vtedy nevedia prirodzene prispôsobiť sťaženým podmienkam. Zhoršuje sa prietok cez zúžené cievy, čím je srdce horšie zásobené kyslíkom. Zvyšuje sa tep a zhoršuje sa práca srdca. V extrémnom prípade môže teda dôjsť až k zmršteniu ciev a provokácii infarktu alebo vzniku arytmie,“ potvrdzuje Peter Bojčík, kardiológ svidníckej nemocnice, že extrémna zima nie je pre každého.

„Odborné štúdie dokázali, že choroby srdca s teplotou prostredia súvisia. Srdciari by preto mali obmedziť pobyt počas chladného počasia na minimum a dávať si pozor na prechody z vyhriateho prostredia na mráz," upozorňuje kardiológ.