MENU
zdravy-zivot

Časté a závažné ochorenia pľúc

Ilustračné foto.
Zdravý život

Časté a závažné ochorenia pľúc

Ochorenia pľúc a dýchacieho aparátu neustupujú s pokrokom zdravotníctva do úzadia. Je za tým len fajčenie, alebo aj znečistené životné prostredie?

Infekcie dolných dýchacích ciest patria medzi najzávažnejšie ochorenia súčasnosti a sú piatou najčastejšou príčinou smrti na Slovensku. S vekom sa riziko ťažkého priebehu ochorenia pľúc ešte zvyšuje.

Základným javom dýchania je vdych a výdych, ktoré sa opakujú v pravidelných intervaloch. Problémy pri ochorení pľúc nemusí mať pacient len s nádychom. Ochorenia pľúc, pri ktorých má človek problém sa dostatočne nadýchnuť v dôsledku zúženia dýchacích ciest alebo zníženia kapacity pľúc, sa nazývajú reštrikčné ochorenia pľúc. Je to napríklad pľúcna fibróza – zjazvenie pľúc.

Obštrukčné ochorenia pľúc, ako napríklad astma alebo chronická obštrukčná choroba pľúc, obmedzujú človeku schopnosť rýchlo vydýchnuť

Zápal pľúc alebo pneumónia

Zápal pľúc alebo odborne pneumónia je všeobecne jedno z najznámejších ochorení pľúc. Pri pneumónií dochádza k poškodzovaniu pľúcneho tkaniva, čo sa prejavuje zhoršeným dýchaním a kašľom.
Najohrozenejšou skupinou sú deti do 1 roka, ľudia na 60 rokov, ľudia s oslabenou imunitou alebo pridruženými chronickými ochoreniami.

Príčiny vzniku zápalu pľúc

Chlad a prechladnutie možno v mnohých z nás evokuje riziko vzniku zápalu pľúc. To môže aj nemusí byť pravda.

Zápal pľúc má bakteriálny, vírusový, parazitárny alebo mykotický pôvod. Ak teda prechladneme a do horných dýchacích ciest sa nám dostane infekcia, pri dlhodobom neliečení sa môže dostať až k pľúcam a tam spôsobiť vážne respiračné ochorenie, akým zápal pľúc rozhodne je. Takýmto spôsobom najčastejšie vzniká vírusový zápal pľúc.

Infekcia bakteriálneho zápalu pľúc sa prenáša kvapôčkami a dostať ho môžeme na verejných priestranstvách, v komunitách a skupinách ľudí, kde jeden zo zhromaždených je nosičom.

Na druhej strane zápal pľúc môže vzniknúť aj neinfekčne. Konkrétne vdýchnutím cudzieho telesa, stravy alebo žalúdočnej kyseliny do pľúc. To sa stáva najčastejšie pri opitosti a nekontrolovateľnom vracaní, napríklad počas spánku.

Menej časté sú zápaly pľúc vyvolané plesňovými infekciami a parazitmi.

Prejavy zápalu pľúc vo veľkom závisia aj od jeho pôvodu. Najčastejšie príznaky sú:

● horúčka nad 38°C,
● zimnica,
● suchý kašeľ,
● bolesť na hrudníku,
● bolesť hlavy, nevoľnosť, vracanie,
● plytké dýchanie.

Zápal pľúc je nebezpečný v tom, že sa na začiatku často podobá na chrípku alebo silnejšie prechladnutie a do nemocnice sa človek dostane už s rozsiahlym zápalom, ktorého liečba a rekonvalescencia trvá aj dlhé mesiace.

Zápal pľúc musí v každom prípade diagnostikovať lekár. Pacienti najčastejšie absolvujú vyšetrenie krvi, prípadne Rtg hrudníka.

Návšteva lekára je dôležitá aj z hľadiska stanovenia liečby. Zápal vírusového pôvodu nemá zmysel liečiť antibiotikami a naopak, s bakteriálnym zápalom si poradia jedine správne antibiotiká.

Vhodnou prevenciou voči zápalu pľúc je očkovanie proti chrípke a pneumokokom.

Tuberkulóza pľúc

Tuberkulóza pľúc patrí medzi infekčné ochorenia pľúc, ktoré spôsobuje baktéria mycobacterium tuberculosis hominis alebo tiež Kochov bacil.
Ochorenie je vysoko infekčné, pričom baktéria sa môže ďalej šíriť a napadnúť aj iné dôležité orgány.
V súčasnosti existuje účinná prevencia vo forme vakcinácie a liečba podávaním antituberkulotík.
Nebezpečenstvo ochorenia spočíva najmä v tom, že má oveľa miernejšie príznaky ako napríklad zápal pľúc a tak ho mnoho ľudí prehliadne.

Varovné príznaky pľúcnej tuberkulózy:

● suchý, dráždivý kašeľ, v neskoršom štádiu vykašliavanie krvi,
● bolesť na hrudníku,
● dýchavičnosť,
● malátnosť, únava.

Tuberkulózu pľúc diagnostikuje lekár na základe mikrobiologického vyšetrenia a RTG pľúc.

Pneumokonióza – choroba z povolania

Toto ochorenie pľúc postihuje častejšie mužov. Je to z dôvodu, že vzniká vdychovaním anorganických čiastočiek minerálneho prachu rôznych druhov látok do pľúc. Rizikovou skupinou sú baníci, brusiči a všetci, ktorí dlhodobo pracujú v prašnom prostredí.

Choroba môže mať akútnu aj chronickú formu. V oboch prípadoch však dochádza k fibrotizácií – nadmernej tvorbe väziva v pľúcach. Výsledkom je zhoršené dýchanie a poruchy pľúc.

Pneumokonióza sa typicky prejavuje zhoršeným dýchaním, ťažkým dýchaním, suchým a dráždivým kašľom, pričom nedochádza k vykašliavaniu.
V neskoršom štádiu môže mať pacient horúčky, nechutenstvo a v dôsledku nedostatku kyslíka mu modrajú pery, nechtové lôžka, pokožka a môžu opúchať dolné končatiny.

Po stanovení diagnózy nastupuje pacient na eliminačnú liečbu, keďže ochorenie nie je konvenčne liečiteľné a len sa spomaľuje jeho progres.

Rakovina pľúc

Toto nádorové ochorenie je v súčasnosti najčastejšie sa vyskytujúcim druhom rakovinového ochorenia.
Riziková skupina sú samozrejme fajčiari – tí aktívni, ale aj pasívni. Za vyšší výskyt rakoviny pľúc môže aj čoraz znečistenejšie životné prostredie a to najmä vo veľkých mestách.

Rakovina pľúc sa vyvíja rýchlo a zo začiatku nemusí mať žiadne príznaky. Po vzniku nádoru dochádza k nekontrolovateľnému množeniu buniek priamo z pľúcneho tkaniva.
Po čase sa začnú prejavovať prvé príznaky – typický je chrapľavý fajčiarsky kašeľ. Tento mnoho fajčiarov buď prehliada, alebo podceňuje.
Vo vyššom štádiu rakoviny dochádza k vykašliavaniu krvi, problémom s prehĺtaním, bolesti na hrudi sú sprevádzané bolesťou pri nádychu, stratou hmotnosti, svalstva, únavou a nechutenstvom.

Rakovina pľúc sa diagnostikuje RTG pľúc, prípadne CT. Liečbu stanovuje lekár podľa toho, o akú formu rakoviny pľúc ide.
Nemalobunkový karcinóm sa lieči chirurgickým zákrokom. Pri malobunkovom karcinóme je účinnejšie ožarovanie nádoru.

Najlepšia prevencia je samozrejme nefajčiť a vyhýbať sa zafajčenému, znečistenému prostrediu.

Chronická obštrukčná choroba pľúc (CHOCHP)

Chronická obštrukčná choroba pľúc je závažné chronické ochorenie priedušiek a pľúc. Najčastejšou príčinou je, podobne ako pri rakovine pľúc, cigaretový dym.

Nie je to však jediná príčina vzniku chronickej obštrukčnej choroby. Rovnako riziková je práca s chemickými zlúčeninami, znečistené životné prostredie, výfukové plyny, emisie, práca v prašnom prostredí. Ak je v hre dedičný faktor, riziko ochorenia sa prirodzene zvyšuje.

Nástup ochorenia mnohí podceňujú

Ochorenie sa vyvíja dlhodobo, aj niekoľko rokov, pričom poškodenie pľúcneho tkaniva je nezvratné a má tendenciu progresie.

CHOCHP nikdy neúraduje sama. Začína ochorením priedušiek – chronickou bronchitídou. Dochádza k zúženiu dýchacích ciest a zmenšeniu objemu pľúc.

Ak vplyv škodlivých vonkajších vplyvov pretrváva, ochorenie sa rozvíja a vznikne patologické rozšírenie dýchacích ciest – emfyzém. Toto rozšírenie je dôsledok väčšej námahy pri dýchaní, zapájaní pomocných dýchacích svalov a kompenzačných mechanizmov.
Neraz sa k CHOCHP v neskorších štádiách pridruží aj rakovina pľúc.

Keďže choroba sa môže bez väčších príznakov rozvíjať dlhé roky, často sa u pacientov prejaví až vo vyššom veku.
A vtedy je už nižšia fyzická výkonnosť, dýchavičnosť pri a po väčšej fyzickej námahe pripisovaná veku. Pacienti sa tak k lekárovi vyberú až v čase, kedy majú závažné problémy s dýchaním. Ponámahová dýchavičnosť je intenzívna už po malej záťaži, pacienta dráždi na kašeľ, neskôr s vykašliavaním hlienu.

V neskorších štádiách je typické pískanie alebo vrzgoty pri dýchaní. Pacient má problém najmä s výdychom v dôsledku zúženia dýchacích ciest.
Typickým pridruženým ochorením je vysoký krvný tlak. Telo sa snaží čo najrýchlejšie dopraviť kyslík k orgánom a tkanivu a keďže dýchanie nie je dostatočné, srdce musí pracovať rýchlejšie.

K zmodraniu pokožky a slizníc dochádza v čase, keď už človek trpí výraznou hypoxiou – nedostatkom kyslíka v organizme.

Diagnostika

Chronická obštrukčná choroba sa diagnostikuje pomocou spirometrie – meraním prietoku vzduchu v dýchacích cestách. Spirometria je zároveň jednou z najčastejšie používaných metód,

Výnimočne môže lekár pristúpiť k bronchoskopii. Je to invazívna endoskopická vyšetrovacia metóda podobná endoskopii žalúdka s tým rozdielom, že sa vyšetrujú pľúca.

Pacienti s CHOCHP sú rizikovou skupinou

Pacienti trpiaci chronickou obštrukčnou chorobou pľúc by sa mali zo všetkých síl snažiť vyhnúť baktériám a vírusom, spôsobujúcim respiračné ochorenia.
Aj obyčajná chrípka totiž môže znamenať vážne komplikácie a v horšom prípade aj smrť pacienta.

Nevyhnutné sú pravidelné očkovania proti chrípke a pneumokokovým infekciám, ale aj zdravý životný štýl a budovanie prirodzenej imunity organizmu.

Diagnostika pľúcnych ochorení

Včasné odhalenie choroby pľúc môže zaručiť jedine odborná diagnostika pľúcnych ochorení. Mnoho ľudí zabúda na svoje zdravie a absolvujú preventívne prehliadky u svojho všeobecného lekára. Zdravotné poistenie ich pritom prepláca a nárok na prehliadku máte každé 2 roky. Darcovia krvi každý rok.

V rámci preventívnej prehliadky síce neabsolvujete podrobné vyšetrenie pľúc, ale váš všeobecný lekár môže včas identifikovať rizikové faktory a odporučiť vám návštevu vhodného špecialistu, kde absolvujete spirometriu, RTG hrudníka, oximetriu alebo ďalšie z mnohých vyšetrení zdravia vašich pľúc.

Video

Poradňa zdravia

Zobraziť

Naše bábätko cez deň nespáva. Ako mu upraviť režim?

Potreba spánku dvoj- až trojmesačného bábätka sa nemení z hľadiska priemerného času spánku, ale dochádza k posunu denného a nočného spánku. Nočný čas sa predlžuje a denný sa skracuje. Priemerná doba denného spánku je 4-5 hodín. Počet odpočinkov počas dňa medzi tretím až štvrtým mesiacom až prvým rokom klesá. Uprednostňujte zaspávanie v pokojnej atmosfére, zachovávajte rovnaký rituál uspávania. Cez deň buďte čo najviac spolu vonku, ak ste doma, vpusťte do bytu čo najviac svetla. Počas dňa sa spolu veľa hrajte, maznajte, rozprávajte, v noci podľa možnosti nerozsvecujte svetlo a obmedzte dlhší kontakt. Buďte flexibilní na potreby a požiadavky dieťatka. Jemný zvuk v pozadí neprekáža, ale veľkému hluku sa vyhnite.

čítať viac

Kedy je najvyšší čas vymeniť detskú kefku za „dospelácku“?

Je to veľmi individuálne. Neexistuje správny vek, alebo tabuľka, podľa ktorej sa riadiť. Dôležité je, aby boli zúbky dobre vyčistené a aby ste ich do 12 roku života dieťatka dočisťovali. Všeobecne ale platí, že menšou kefkou sa zuby čistia lepšie a dôslednejšie. Mám veľa dospelých klientov, ktorí si kvôli menším ústam nedokážu dôkladne vyčistiť zuby „dospeláckou“ kefkou a odporúčam im preto používať tie detské. Keď ju ale budete chcieť vymeniť, siahnite skôr po takej, ktorá má menšiu hlavičku a hlavne rovné štetinky. Určite by som ale aspoň do tých 12 rokov zostala pri detskej kefke.

čítať viac
doktor

Opýtajte sa
odborníka

Poraďte sa s našimi
odborníkmi.

Položiť otázku

Opýtajte sa odborníka

Poraďte sa s našimi odborníkmi.

Položiť otázku
doktor