MENU
zdravy-zivot

Budúca neurologička Csilla je k pacientom v nemocnici trpezlivá

Aj keď v detstve o povolaní lekárky nesnívala a doktorov sa bála, svoje rozhodnutie stať sa neurologičkou Csilla Eke (27) neľutuje.
Zdravý život

Budúca neurologička Csilla je k pacientom v nemocnici trpezlivá

Aj keď v detstve o povolaní lekárky nesnívala a doktorov sa bála, svoje rozhodnutie stať sa neurologičkou Csilla Eke (27) neľutuje. Teší sa z každého človeka, ktorému mohla pomôcť.

Bola medicína vaším detským snom?
Nikdy som si nemyslela, že raz budem doktorkou. V detstve som chcela byť sekretárka, pracovať v kancelárii a každý deň sa obliekať elegantne. Lekárov som sa vždy bála a bola som hypochonder.

Svojich kolegov sa už nebojíte?
Nie. Ale je pravda, že aj dnes, keď mám nejaký zdravotný problém, nechodím k lekárom veľmi rada, no viem, že musím. S kolegami sa radšej porozprávam v práci. Nerada som pacientka, no snažím sa ísť príkladom, preventívne prehliadky nezanedbávam.

A čo vaša hypochondria?
Tá mi ostala. Počas štúdia, keď sme sa učili o príznakoch všetkých chorôb a našla som si niečo na tele, hneď som si myslela, že to mám. Našťastie som sa vždy mýlila.

Prečo ste sa teda rozhodli študovať medicínu?
Nepatrím k tým, ktorí už od útleho detstva vedeli, čo chcú robiť. Až v treťom ročníku na gymnáziu som začala rozmýšľať nad lekárskou fakultou. Milujem ľudí, rada pomáham druhým a som tiež trpezlivá, takto som sa dostala k zdravotníctvu. Páčilo sa mi, že pri tejto profesii som dennodenne v kontakte s ľuďmi, som pre nich dôležitá a snažím sa im pomôcť. Každý deň je iný, to mám na tom rada. Keď som počas štúdia získala lepšiu a podrobnejšiu predstavu o tejto profesii, uvedomila som si, že to chcem naozaj robiť a som na správnej ceste. Odvtedy som to ešte neoľutovala. Aj keď niekedy po zlej službe zneistiem, no spomeniem si na to, koľkým ľuďom som bola schopná pomôcť a čo všetko som sa už naučila.

Za dva roky od ukončenia školy získala mladá neurologička veľa cenných skúseností.Za dva roky od ukončenia školy získala mladá neurologička veľa cenných skúseností.
Za dva roky od ukončenia školy získala mladá neurologička veľa cenných skúseností.
Zdroj: archív C. E.

Hovoríte, že ste trpezlivá, a preto ste si zvolili medicínu. Ako sa to prejavuje?
Hlavne pri komunikácii s inými. Hádať sa so mnou je skoro nemožné. Hoci môj frajer by povedal asi niečo iné. On je výnimka. Mám skúsenosti s ľuďmi, ktorí sa ku mne zo začiatku správali dosť agresívne a radili mi, čo mám ako lekárka robiť. Aj keď s nimi nesúhlasím, snažím sa vyjadrovať pokojne a odborne. Stáva sa, že aj oni sú potom v komunikácii pokojnejší a začnú sa správať slušnejšie.

Ako ste zvládali štúdium? Nebolo to veľmi náročné?
Bolo to ťažké hlavne na začiatku. Vtedy som nevedela poriadne ani po slovensky. Absolvovala som maďarské gymnázium a napriek tomu, že som maturovala zo slovenčiny, v prvom ročníku som si skoro všetky odborné výrazy musela vyhľadávať v slovníku. Najťažšie bolo, ak profesori rozprávali príliš rýchlo, niekedy som nerozumela, čo hovorili. Časom som si na to zvykla. Učenie sa stalo súčasťou každého dňa až dodnes.

Teraz vás už pacienti alebo kolegovia nezaskočia nejakým slovenským slovom?
Už veľmi nie. Problém mám hlavne so slangovými výrazmi a nárečovými slovami.

Mali ste hneď jasno, že sa budete špecializovať na neurológiu?
Nie. Váhala som medzi pediatriou a neurológiou, pretože mám veľmi rada deti. Keď som prišla do nemocnice v Dunajskej Strede, potrebovali viac personálu na neurológiu. Ale svoje rozhodnutie neľutujem, zapáčilo sa mi tu hneď od začiatku.

Čo vás na neurológii baví?
Už aj na anatómii som sa rada učila nervový systém. Fascinovalo ma, ako je jeden orgán so svojimi dlhými a komplikovanými dráhami schopný riadiť skoro všetko v našom organizme.

Doktorku zaujala neurológia už počas štúdia medicíny.Doktorku zaujala neurológia už počas štúdia medicíny.
Doktorku zaujala neurológia už počas štúdia medicíny.
Zdroj: archív C. E.

Ako vyzerá váš bežný deň?
S kolegyňou, s ktorou sme najmladšie lekárky na oddelení, sa každý mesiac striedame. Jeden mesiac som na urgentnom príjme a na neurologickej jednotke intenzívnej starostlivosti (JIS) naraz. Vtedy ma čaká ranná vizita na JIS, keď príde sanitka, idem na UPS. Niekedy sa nedá odtrhnúť od urgentného príjmu, pretože máme stále veľa pacientov a musíme konať rýchlo, čas limituje možnosti liečby. Keď k nám príde pacient s cievnou príhodou v akútnom stave, musím s ním ísť na CT pracovisko, ďalej na JIS, kde mu podávame terapiu, prípadne vybaviť ďalší transport do Bratislavy. Druhý mesiac, keď som na oddelení, je to pokojnejšie. Tiež začínam rannou vizitou, následne urobím príjmy a prepustenia z oddelenia.

Čo najhoršie sa vám v službe prihodilo?
Veľmi nepríjemný zážitok som zažila počas svojej prvej veľkej služby. Boli Vianoce, keď mi sanitkou hneď ráno priviezli pacientku v komatóznom stave. Mala približne 70 rokov, prišla za ňou dcéra, ktorá netrpezlivo sedela na chodbe a čakala na správy odo mňa. Začali sme s CT vyšetrením mozgu a angiografiou, následne sme išli na JIS. Kým sme sa tam dostali, musela som privolať lekára z OAIM oddelenia, lebo pacientka prestala dýchať. Začali sme resuscitáciu, žiaľ, sa nám ju nepodarilo zachrániť. Bolo to hrozné, a ešte horšie to bolo oznámiť dcére 24. decembra.

Kedy si poviete, áno, moja práca má zmysel?
Keď po niekoľkých dňoch hospitalizácie na rannej vizite počujem od pacientov, ako dobre sa cítia. Keď vidím rozdiel medzi stavmi pri prijatí do nemocnice a pri ich prepustení. Stalo sa nám, že k nám prišli ochrnutí ľudia, podali sme im lieky a po liečbe a rehabilitácii normálne chodili. Je to skvelý pocit, keď viem, že sme pomohli.

Ako vás na oddelení ovplyvnil koronavírus? Nebáli ste sa?
Na začiatku áno. Nikdy predtým sme sa s niečím podobným nestretli a keď som počúvala všetky tie zlé správy v televízii, mala som obavy. Strach postupne opadol. Nosili sme ochranné pomôcky a dodržiavali sme všetky predpisy. Ja osobne som v nemocnici slúžila aj na covid oddelení, kde sme sa striedali najmä mladší lekári. Boli lepšie aj ťažšie služby. Bola som tam maximálne 3 týždne, ale s pozitívnym pacientom som sa vôbec nestretla.

Ako zmenila pandémia vaše služby?
Ľudia sa veľmi báli. Denne nám prišiel na urgent maximálne jeden prípad. Nikto sa vtedy nechcel dostať do nemocnice, aj keď mal vážne zdravotné problémy. No odzrkadlilo sa to na službách teraz. Pacientov máme posledné týždne veľmi veľa a naše oddelenie je momentálne plné.

Mladá lekárka veľmi rada cestuje, toto leto však dovolenku v zahraničí vynechala.Mladá lekárka veľmi rada cestuje, toto leto však dovolenku v zahraničí vynechala.
Mladá lekárka veľmi rada cestuje, toto leto však dovolenku v zahraničí vynechala.
Zdroj: archív C. E.

Poslúchajú vás pacienti? Veria vám, že viete, čo robíte? Predsa len pôsobíte veľmi dievčensky...
Stáva sa mi, že ma pre môj výzor pacienti oslovia sestrička, ale nerobím si z toho problémy, ani ich neopravím. Niektorí sú radi, že som mladá, podľa nich sú mladí lekári viac motivovaní a v ich každodennej praxi nedominuje ešte rutina. Človek v beznádejnej si- tuácii, keď vidí ochotu a ľudskosť, chce veriť aj verí tomu, čo mu poviem.

Čo vás v práci dokáže opätovne prekvapovať v nemocnici alebo pri komunikácii s pacientmi?
Najviac ma prekvapuje, ako ľudia pristupujú k svojmu zdraviu. Niektorí pacienti s vážnymi zdravotnými problémami, u nás najčastejšie s porážkou, neberú svoj stav dostatočne vážne a do nemocnice prídu neskoro. Teda v čase, keď už neprichádza do úvahy akútna liečba. Myslia si, že slabosť v končatinách a to, že nevedia chodiť, prejde samo. Na druhej strane ľudia s relatívne ľahšími alebo niekedy skoro so žiadnymi problémami prídu niekedy aj neskoro v noci.

Ako vyvažujete pracovné napätie?
Najčastejšie pohybom. Chodím často do fitnescentra a bicyklovať do prírody. A keď na tieto aktivity nemám silu, tak si zapnem telku a sledujem svoj obľúbený seriál.

Je z lekárskeho prostredia?
Nie, nie je z lekárskeho prostredia, lepšie sa mi relaxuje pri komédii, ako je napríklad Teória veľkého tresku. Viac si oddýchnem, keď sa vo voľnom čase nezaoberám nemocnicou.

 

Súvisiace články

Video

Poradňa zdravia

Zobraziť

Dajú sa vybieliť zuby zožltnuté z tetracyklínových antibiotík?

Každý zub je možné vybieliť, len to môže trvať rôzne dlho. Je pravda, že u „tetracyklínových“ zubov je to ťažké, ale nie nemožné. Zväčša je potrebné kombinovať ambulantné a domáce bielenie. Ak sa zveríte do rúk stomatológa, ktorý má na tomto poli skúsenosti, výsledok sa dostaví.

čítať viac
MUDr. Rudolf Novotný
MUDr. Rudolf Novotný
Zubný lekár

Pomôže mi ionoforéza na spotené dlane? Niekedy mi z nich pot kvapká

Aplikácia ionoforézy je príjemná, pociťujete pri nej iba mierne mravčenie a nie je finančne taká náročná. Ide o špeciálnu vaničku s vodou, kde si ponoríte ruky alebo nohy a nastavíte program na ionoforézu. Zariadenie pracuje ako vodný kúpeľ, cez ktorý vedie slabý elektrický jednosmerný prúd. Časový interval kúpeľa a intenzita „elektrického prúdu“ sa postupne zvyšujú. Jeden kúpeľ trvá päť až desať minút. Minimálny počet ošetrení je desať, ale dajú sa podľa potreby opakovať. Niektoré pracoviská vaničky požičiavajú aj na domáce použitie. Odporúčam vám však navštíviť kožného lekára, pretože pravdepodobne máte hyperhidrózu, nadmerné potenie. Dermatológ vás vyšetrí a bude pátrať po príčine ťažkostí. Hyperhidróza totiž môže súvisieť s viacerými ochoreniami, napríklad štítnej žľazy či s cukrovkou. Hoci – potiť sa môžete aj bez zjavnej príčiny, napríklad pri strese, ako píšete. Lekár ďalej zistí, či sa nadmerne potíte len na rukách, chodidlách a v podpazuší, čo asi bude váš prípad, alebo po celom tele. Ionoforéza sa totiž dá vykonávať iba na rukách a nohách.

čítať viac
Hana Zelenková
MUDr. Hana Zelenková
Dermatologička
doktor

Opýtajte sa
odborníka

Poraďte sa s našimi
odborníkmi.

Položiť otázku

Opýtajte sa odborníka

Poraďte sa s našimi odborníkmi.

Položiť otázku
doktor

Diskusia