MENU
zdravy-zivot

V bolestiach bez liečby: Janka trpela pre nesprávnu diagnózu. Lieky jej škodili

Lekári pani Janke neverili. Dlho sa trápila a skončila na vozíčku.

Súvisiace témy

Zdravý život

V bolestiach bez liečby: Janka trpela pre nesprávnu diagnózu. Lieky jej škodili

Keď vás bolí noha pri chôdzi, sadnete si alebo ľahnete. Ale čo keď tá skutočná bolesť príde až vtedy? Parkinsona pani Janke stanovili nesprávne.

Päťdesiatnička Jana sa jedného dňa zobudila so silnou bolesťou v nohe a úľavu pociťovala, len keď kráčala. „Rok predtým sa mi začali problémy s rukou – písala som ako prváčka, krasopisne, pomaly, veľkými písmenami. Neskôr som začala zakopávať pravou nohou, až som raz na schodoch poriadne padla na zadok. A táto bolesť sa objavila pár mesiacov nato. Pomáhalo jedine chodenie. Prechádzala som sa dokonca aj v noci a spala som v polhodinových intervaloch – pokľačiačky, s hlavou opretou o kreslo,“ spomína na február pred tromi rokmi. „Do práce som si priniesla stoličku na kľačanie, nemohla som predsa za písacím stolom stále pochodovať. Nakoniec som dokráčala až na neurológiu.“

Parkinson? 

Lekári predpokladali, že Jankine problémy súvisia s chrbticou. No po magnetickej rezonancii len skonštatovali, že tá je v poriadku. „Bolesť však bola čoraz väčšia. Po štyroch mesiacoch som skončila v okresnej nemocnici. Mala som dostať sériu desiatich infúzií, že po nich mi to určite prejde. No hneď po prvej infúzii mi bolo neporovnateľne horšie! Lekár tomu nechcel veriť, vôbec ma nepočúval. Nakoniec som podpísala reverz a z nemocnice odišla. Bez diagnózy, a teda aj bez liečby,“ spomína Janka. Keď nepomohli rehabilitácie s rôznymi fyzioterapeutmi a úľavu jej neprinášali už ani morfiové náplasti, vyhľadala ďalšieho neurológa. Ten prišiel k záveru – Parkinsonova choroba.

„Pozháňala som si všetky dostupné informácie a okrem toho, že som za sebou ťahala nohu, som žiadne ďalšie príznaky tejto choroby nemala. Skúsila som lekárovi oponovať, že parkinson predsa nebolí, no on na diagnóze trval.“

Na vozíčku

Nešťastná Janka si s pomocou priateľov vybavila vyšetrenie v Prahe. Aby však vydržala jazdu autom, potrebovala lieky proti bolesti. Neurochirurg, s ktorým to konzultovala, si prezrel jej záznam z magnetickej rezonancie a cestu dôrazne zakázal. „Okamžite objavil dôvod neznesiteľnej bolesti – nalomený stavec tlačil na miechový koreň. Preto mi infúzie nepomáhali. Keďže som po nich zaspala a svalstvo povolilo, úlomok sa zatlačil hlbšie a spôsoboval ešte väčší tlak. Keby som cestovala, mohla som podľa neho ochrnúť! Hneď na druhý deň ma v nitrianskej nemocnici operovali.“

V bolestiach bez liečby: Janka trpela pre nesprávnu diagnózu. Lieky jej škodiliV bolestiach bez liečby: Janka trpela pre nesprávnu diagnózu. Lieky jej škodili
Zdroj: Profimedia

Zdroj foto: Profimedia.sk

Janka sa po operácii s energiou pustila do rehabilitácie, bicyklovala, behala, tancovala. „Len obyčajná chôdza mi celkom nešla. Aj dva mesiace po operácii som nohu poťahovala. Absolvovala som kolotoč vyšetrení, no všetky nálezy boli v poriadku. Keďže som však už mala jeden záznam s podozrením na Parkinsonovu chorobu, ostatní lekári sa toho chytili. Vraj keď začnem užívať lieky na túto diagnózu, budem v poriadku. Tak som sa podvolila,“ spomína Janka. Namiesto zlepšenia sa však jej stav zhoršoval. Sama sa pešo už von ani neodvážila, do práce i z práce ju vozil manžel. „Prakticky som skončila na invalidnom vozíčku. Začala na mňa doliehať depresia.“

Zahraniční odborníci

Bez boja sa však päťdesiatnička, dovtedy plná života, vzdať nemienila. Po intenzívnom hľadaní sa dopracovala až k riaditeľovi viedenského výskumného ústavu pre Parkinsonovu chorobu. „Nemala som čo stratiť. Cez internet som si s ním dohodla stretnutie. Profesor ma pozorne vypočul, vyšetril a vysvetlil, ktoré príznaky by som mala, keby som bola parkinsonik. Navrhol, aby som rovno vysadila lieky, čo užívam, lebo mi môžu uškodiť! Priznávam, to som sa bála.

Čítajte aj: Z nevinného kašľa zákerný nádor. Zriedkavú chorobu Denise zistili až na druhýkrát 

Postupne som síce začala znižovať dávky, ale nohu som stále poťahovala za sebou. Preto mi priateľka z Viedne zohnala ešte jedného neurológa, aby sme získali objektívnejší názor. Aj ten po vyšetrení potvrdil, že parkinsona nemám. Odporučil mi špeciálnu neurorehabilitáciu, moja noha aj ruka sa mu javili ako po cievnej príhode.“

Sama na prechádzke

S novou energiou začala Janka hľadať, kde by takúto liečbu mohla podstúpiť. Najbližšie bol neurorehabilitačný ústav v Maďarsku. „O dva týždne ma prijali. Primárka ma vyšetrila a zhodnotila, že lieky na parkinsona mi len zhoršujú stav. Naordinovala mi terapiu s tajomným názvom repetičná transkraniálna magnetická stimulácia, zakreslila mi na pokožku hlavy body na terapiu a odporučila celý rad rehabilitačných cvičení.“ Na druhý deň mala Janka chuť ísť. No nie domov s plačom, ale s radosťou sama na vychádzku. „Rok som nikam nešla bez pomoci a teraz som bez krívania obišla celú budovu! Na tretí deň som išla do mesta. Manžel neveril vlastným očiam, keď som mu cez počítač on-line ukazovala, ako viem chodiť. A hlavne, aká som šťastná!“

Účinná operácia platničky: Po hodinovom zákroku odídete domov po vlastných 

Neurorehabilitácia zabrala

Po týždennej neurorehabilitácii odchádzala Janka z ústavu po vlastných nohách. „Píšem rukou, cvičím, plávam. Len keď som unavená, občas potiahnem nohu. Inak sa cítim veľmi dobre! Dôvodom mojich ťažkostí nebola Parkinsonova choroba, ktorú mi prisúdili naši lekári a pre ktorú ma zbytočne kŕmili liekmi. Išlo o drobné zakrvácanie v mozgu, ktoré tipoval viedenský lekár a po vyšetreniach potvrdila aj primárka v Šoprone. Po polroku sa odporúča magnetická stimulácia zopakovať. Znie to asi čudne, no ja som sa na liečení cítila tak dobre, že sa tam opäť naozaj teším,“ smeje sa Janka.

V bolestiach bez liečby: Janka trpela pre nesprávnu diagnózu. Lieky jej škodiliV bolestiach bez liečby: Janka trpela pre nesprávnu diagnózu. Lieky jej škodili
Zdroj: Profimedia

U nás sa metóda využíva zatiaľ len na niekoľkých psychiatrických pracoviskách, najmä na liečbu ťažkej depresie. Zdroj foto: Profimedia.sk

Čo je to rTMS?

Repetičná transkraniálna magnetická stimulácia je neinvazívna bezbolestná metóda, pri ktorej sa rýchlymi zmenami magnetického poľa, ktoré pôsobí cez hornú časť lebky, indukuje slabý elektrický prúd v povrchovej časti určitej oblasti mozgovej kôry. Tým je možné vyvolať vyššiu aktivitu neurónov alebo, naopak, ich aktivitu potlačiť. Nejde však o oficiálne indikovanú liečbu neurologických porúch, preto nečakajte príspevok od zdravotnej poisťovne.

Čítajte aj: Tŕpnu vám nohy a trpíte zápchou? Možno vám na chrbticu tlačí boľavá cysta 

Video

Poradňa zdravia

Zobraziť

V akom veku sa zvykne dieťaťu prestať zhoršovať krátkozrakosť?

Krátkozrakosť býva často dedičná. Tak ako píšete, máte to v rodine. Stredný typ krátkozrakosti (to je typ u Vášho syna) začína v detskom veku a postupne narastá až do obdobia okolo 20. roku života. Môže dosahovať  približne od -4 do -7 dioptrií. Po 20. roku života sa progresia krátkozrakosti výrazne spomalí, ale ešte stále môže mierne narastať aj do 35. roku života. Preto je nevyhnutné, aby deti do 18 rokov s krátkozrakosťou chodili na pravidelné očné kontroly minimálne raz ročne. A podľa potreby sa im  upravovali, teda zvyšovali dioptrie.  Krátkozrakosť sa časom nezlepší. Podstatou krátkozrakosti je predlžovanie očnej gule. Tým, že sa oko predlžuje a nezastavilo sa v raste, predlžuje sa predozadná os oka. Lúče, ktoré dopadajú do oka, sa lámu pred sietnicou, a preto vzniká neostrý obraz. Ak pred oko dáme mínusové sklo, takzvanú rozptylku, lúče sa rozptýlia a zalomia presne na sietnicu. Obraz sa tak zaostrí. V dnešnej dobe máme k dispozícii aj kontaktné šošovky, ktoré syn môže začať časom nosiť. V prípade, ak bude mať po 20. roku života stabilné dioptrie, tak môže zvažovať aj bezbolestné, bezpečné a rýchle laserové operačné odstránenie dioptrií s využitím femtosekundového lasera. V tomto prípade je však dôležité dbať na precízne vstupné vyšetrenie a výber samotnej kliniky.

čítať viac

Päťročný kaká do plienky. Je to hanba! Ako ho to odučiť?

Nikdy na dieťa netlačte. Nedovoľte, aby prevládali pri „odplienkovaní“ negatívne emócie. Veľa s ním hovorte. Vek päť rokov je už dosť hraničný, takému „veľkému“ dieťaťu už dokážete veľa vecí vysvetliť. Verím, že ste to skúšali aj pomocou hračiek. Mackovia a iní plyšoví kamaráti musia predsa tiež kakať. Deti to ľahšie pochopia a postupne zavedú do praxe. Skúste najprv nočník alebo redukciu na toaletu. Je možné , že sa váš synček bojí veľkej a hlbokej misy, zvuku pri splachovaní, nestability pod nohami, ktoré mu visia vo vzduchu. Pomáha podložiť pod nožičky stolček. Keď hovoríte, že ste už vyskúšali všetko, tak vám len môžem odporučiť návštevu detského psychológa.

čítať viac
doktor

Opýtajte sa
odborníka

Poraďte sa s našimi
odborníkmi.

Položiť otázku

Opýtajte sa odborníka

Poraďte sa s našimi odborníkmi.

Položiť otázku
doktor