Katarína Posluchová

Bezvedomie sa môže ohlásiť pozvoľna alebo náhle. Postupne sa rozvíja napríklad pri hypoglykémii, pri otrave alkoholom, liekmi a&nbsp;chemikáliami. Podobne je to v&nbsp;prípade bežných mdlôb. Tie sa môžu objaviť pri nedodržaní pitného režimu či po väčšom deficite spánku. Mdloba niekoho prekvapí aj pri odbere krvi alebo pri dlhšom státí. Náhle vzniká bezvedomie pri epileptickom záchvate, cievnej mozgovej príhode z&nbsp;krvácania a&nbsp;pri úraze hlavy.&nbsp;

Nech je už príčina akákoľvek, na&nbsp;bezvedomie sa treba pozerať ako na&nbsp;stav ohrozujúci život. „Pomoc treba poskytnúť najneskôr do&nbsp;minúty po jeho zistení alebo vzniku. Pri každom náhlom stave treba urobiť dva základné kroky,“ približuje preizident SČK a&nbsp;dlhoročný záchranár doc. MUDr. Viliam Dobiáš, PhD. „Prvým je zistiť prítomnosť vedomia. Urobte tak oslovením alebo zatrasením za plecia. Sú len dve možnosti. Postihnutý zareaguje zamrnčaním, slovne alebo otvorí oči. Druhou možnosťou je, že vôbec nezareaguje.“ Ďalším krokom je podľa odborníka kontrola dýchania. Tu sú možnosti obmedzené na&nbsp;kontrolu – dýcha alebo nedýcha. Toto základné laické vyšetrenie vám zaberie priemerne tridsať až štyridsať sekúnd, od&nbsp;nej sa však odvíja ďalšia prvá pomoc.&nbsp;

Ak je postihnutý pri vedomí a&nbsp;dýcha, opýtajte sa ho, čo sa stalo a&nbsp;ako mu môžete pomôcť. Napríklad pri páde zo&nbsp;schodov si mohol zraniť nohu, ktorou teraz nevie pohnúť. Následnou prvou pomocou je znehybnenie. Bezvedomie však môže aj samo odznieť. Ide o&nbsp;bežnú mdlobu, pri ktorej postihnutý dýcha. „Než skontrolujete vedomie a&nbsp;dýchanie, začne sa spontánne preberať, otvárať oči a&nbsp;komunikovať. Na&nbsp;začiatku bezvedomia však nikto nevie, či je to len bežná mdloba alebo zastavenie krvného obehu,“ upozorňuje odborník na&nbsp;to, že situáciu nikdy netreba podceňovať. Ak je postihnutý v&nbsp;bezvedomí, ale dýcha, otočte ho do&nbsp;stabilizovanej polohy na&nbsp;boku. Tento jednoduchý manéver, ktorý zvládne aj osemročné dieťa, zabráni tomu, aby sa človek v&nbsp;bezvedomí zadusil žalúdočným obsahom. Je úplne jedno, či ho otočíte na&nbsp;pravý alebo ľavý bok. Podľa slov odborníka ani ležanie na&nbsp;strane srdca nijako neovplyvní krvný obeh.&nbsp;

Čo najčastejšie skrýva za bezvedomím?&nbsp;

S resuscitáciou začnite, ak je postihnutý v&nbsp;bezvedomí a&nbsp;nedýcha. Ide o&nbsp;znak toho, že sa zastavil krvný obeh. „Školený záchranca môže striedať tridsať stlačení hrudníka s&nbsp;dvomi vdychmi. V&nbsp;prípade laika postačí len stláčanie hrudníka bez prestávok. Zvládne to i&nbsp;preškolené desaťročné dieťa,“ povzbudzuje prezident SČK. „Pri stavoch ohrozenia života ide o&nbsp;sekundy, preto je určite dôležité aj volať na&nbsp;tiesňovú linku 155.&nbsp;Samotný telefonát však nezastaví krvácanie ani neobnoví činnosť srdca. Jeden záchranca poskytuje prvú pomoc, iný zo&nbsp;svedkov či okoloidúcich môže volať tiesňovú linku.“ Nikdy človeka v&nbsp;bezvedomí neopúšťajte pred príchodom záchranárov, hoci dýcha. Situácia sa môže rýchlo zvrtnúť. Pri postupoch prvej pomoci nie je príčina bezvedomia dôležitá. Rozhodujúce je skutočne zistiť, či je pri vedomí a&nbsp;či dýcha.&nbsp;

Sú však situácie, keď možno bezvedomiu predísť. Napríklad, ak ste diabetik, mali by ste si dávať pozor na&nbsp;hypoglykémiu. Signalizovať ju môžu poruchy správania, nervozita alebo zmätenosť. „Svojpomoc existuje pri mdlobe. Pri prvých pocitoch na&nbsp;odpadnutie, mihaní pred očami, potení, zívaní alebo točení hlavy si okamžite čupnite alebo sadnite. Hlavu skloňte medzi kolená. Iným druhom bezvedomia tiež možno predísť, napríklad alkohol piťs mierou,“ dodáva s&nbsp;nadhľadom skúseného záchranára Viliam Dobiáš.&nbsp;