Ako pohyb ovplyvňuje jednotlivé orgány tela, od mozgu až po črevá

Ako šport posilňuje každý orgán: Od srdca až po črevný mikrobióm

Tajomstvo pohybu: Čo sa zistilo o účinku športu na orgány tela

Novinárka s 30-ročnou praxou, problematike zdravotníctva sa venuje vyše 10 rokov.

RNDr. Martina Palovčíková

Vedci zisťujú stále viac o presných účinkoch športu na každý orgán nášho tela a prichádzajú k záveru, že všetky bez výnimky sú vďaka pohybu v lepšom stave. Pravidelná fyzická aktivita posilňuje srdce, zlepšuje krvný obeh, spevňuje kosti, ale to zďaleka nie je všetko.

Ako šport ovplyvňuje zdravie srdca

Keď trénujeme vytrvalostný pohyb ako <a rel="noopener" href="https://zdravie.pluska.sk/zdravy-zivot/6-skvelych-ucinkov-obycajnej-chodze-30-minut-denne-vam-zmeni-zivot" target="_blank">chôdza</a>, <a rel="noopener" href="https://zdravie.pluska.sk/novinky-a-odbornici/najlepsie-sporty-ked-vas-bolia-kolena-zakazane-sporty" target="_blank">bicyklovanie</a>, veslovanie, <a rel="noopener" href="https://zdravie.pluska.sk/zdravy-zivot/chodza-do-kopca-alebo-beh-co-je-lepsie-pre-kosti-a-postavu" target="_blank">chôdza do kopca</a>, tanečné fitness, kolektívne športy a podobne, srdce sa stáva svalnatejším a sťahuje sa efektívnejšie. Vyvíja menšie úsilie na cirkuláciu rovnakého prietoku krvi.

Zároveň sa zlepšuje kontrola <a rel="noopener" href="https://zdravie.pluska.sk/novinky-a-odbornici/kardiolog-aky-je-optimalny-pulz-cim-srdce-hlasi-problemy" target="_blank">srdcovej frekvencie</a>. Pravidelná fyzická aktivita, aspoň 30 minút denne, znižuje pokojovú srdcovú frekvenciu o približne 10 úderov za minútu, napríklad 60 namiesto 70. Srdce sa teda opotrebováva pomalšie a má väčšiu „rezervu“ na prispôsobenie sa väčšej alebo dlhodobej námahe.

Vďaka športu sa cievy stanú pružnejšie

Je to spojené s aktiváciou enzýmu, ktorý zvyšuje produkciu oxidu dusnatého. A ten podporuje relaxáciu buniek hladkého svalstva v cievach a ich rozširovanie. Tieto účinky sú obzvlášť viditeľné po vytrvalostnom pohybe 2- až 3-krát týždenne po dobu najmenej 30 minút. To pomáha <a rel="noopener" href="https://zdravie.pluska.sk/novinky-a-odbornici/lekar-radi-ak-spravite-toto-krvny-tlak-klesne-bez-liekov" target="_blank">znižovať krvný tlak </a>a riziko mŕtvice.

Fyzická aktivita vedie k vzniku nových krvných ciev, ktoré umožňujú lepší prietok krvi do rôznych orgánov, a tým aj ich lepšie okysličenie. Na úrovni kostrových svalov, mozgu a srdca sa to odrazí už po 4 až 8 týždňoch pravidelného vytrvalostného cvičenia.

Oblasti mozgu spojené s pohybom sa vyvíjajú vďaka vzniku nových neurónov, ktoré tiež fungujú rýchlejšie. Vďaka tomu sú napríklad gestá rýchlejšie a presnejšie. Všeobecne povedané, ľudia, ktorí sú fyzicky aktívnejší, majú lepšie kognitívne funkcie - zrakovo-priestorové, pamäťové, schopnosť učiť sa, ... To do značnej miery súvisí s lepším zásobovaním krvou a lepším okysličením mozgu pri pohybe. Činnosti, ktoré vyžadujú sústredenie sa, napríklad tanec, tenis, bedminton, lukostreľba a podobne, majú výraznejší účinok.

Mechanické otrasz a nárazy stimulujú kostné bunky a vyvolávajú ich rast tam, kde je to potrebné. Napríklad u tenistov sú kosti dominantnej ruky, ktorou držia raketu a ktorá preto podlieha oveľa viac otrasom, hustejšie a hrubšie ako kosti druhej ruky. Výskumy potvrdzujú, že šport kde dochádza k otrasom, pomáha získať hustotu kostí v akomkoľvek veku, dokonca aj po menopauze u žien, kedy absencia estrogénu urýchľuje rednutie kostí.

Na získanie kostného prírastku potrebujete buď nárazové aktivity, ako sú tímové športy, <a rel="noopener" href="https://zdravie.pluska.sk/zdravy-zivot/ako-dlho-oplati-behat-aby-to-malo-vyznam-pre-zdravie" target="_blank">beh</a>, <a rel="noopener" href="https://zdravie.pluska.sk/novinky-a-odbornici/tymto-chodenim-zbavite-problemov-chrbtom-aj-srdcom" target="_blank">nordic walking</a>, aerobic alebo odporové aktivity, pri ktorých zdvíhate bremená, vrátane vlastnej telesnej hmotnosti, ako je kulturistika, drepy, posilňovanie s činkami a podobne. Ideálne je striedať to, lebo keď cvičíte stále tie isté partie tela, kostra si zvykne a dochádza k menšej obnove.

Ale aj beznárazové aktivity, ako je joga alebo pilates, chránia kosti, pretože zlepšujú rovnováhu, ohybnosť a svalovú silu, čím znižujú riziko pádu.

Pľúca pracujú pri športe na plný výkon

Pri akejkoľvek športovej aktivite dýchame hlbšie, čím sa posilňuje bránica a medzirebrové svaly.

Hlbšie dýchanie spojené s lepším prekrvením pomáha vyčistiť priedušky a priedušničky od škodlivín, vírusov a odpadu, ktoré sa tam hromadia. To je dôvod, prečo niektorí športovci pľujú - aby sa ich zbavili. Vytrvalostná fyzická aktivita strednej intenzity, 2- až 3-krát týždenne, stimuluje imunitnú obranu proti vírusom a baktériám v dýchacích cestách, a to vďaka väčšej produkcii imunoglobulínov v prieduškách.

Pečeň lepšie metabolizuje cukry a tuky

Ľudia, ktorí sa pravidelne venujú vytrvalostnej aktivite, využívajú glukózu lepšie&nbsp;- pečeň lepšie zabezpečuje jej produkciu a skladovanie podľa potreby, napríklad na uvoľnenie počas cvičenia. To tiež znižuje hladinu tuku v pečeni, a tým aj riziko tukovej choroby pečene. To platí najmä pre ľudí, ktorí sa venujú kardio aktivitám, pretože viac čerpajú zo svojich tukových zásob.

Koža je pôsobením športovania pružnejšia

Na uvoľnenie tepla počas fyzickej aktivity koža otvára a sťahuje svoje póry, aby sa umožnilo <a rel="noopener" href="https://zdravie.pluska.sk/zdravy-zivot/zvysene-potenie-hlave-tvari-je-to-signal-choroby" target="_blank">potenie</a>. Toto „cvičenie“ ju robí pružnejšou . Ukázalo sa tiež, že aktívni ľudia majú hrubšiu pokožku a lepšiu hladinu kolagénu a elastínu, dvoch základných zložiek pre štruktúru pokožky.

Vedeli ste, že potenie udržuje hydratáciu? Pot je bohatý na minerály, najmä soľ, ktorá udržuje vlhkosť na povrchu pokožky a pomáha obmedziť vysúšanie, ak sa hneď potom neosprchujete.

Venujete sa nejakému pohybu pravidelne?

Obličky lepšie regulujú hydratáciu

Opakovaná strata vody spojená s potením núti <a rel="noopener" href="https://zdravie.pluska.sk/zdravy-zivot/ako-casto-denne-cikate-frekvencia-mocenia-vypoveda-zdravi" target="_blank">obličky</a>, aby sa prispôsobili a lepšie spravovali vodnú rovnováhu. Aby sa zabránilo dehydratácii, minerály ako chlór, horčík, sodík atď. sa menej vylučujú močom a viac sa reabsorbujú a vracajú späť do obehu.

Črevo je pohyblivejšie, mikrobióm bohatší

Akýkoľvek pohyb má mechanický vplyv na pohyb obsahu čriev. Aj obyčajná chôdza spôsobuje prirodzenú „masáž“ vnútorností, ktorá pomáha v boji proti <a rel="noopener" href="https://zdravie.pluska.sk/novinky-a-odbornici/lekarka-co-proti-zapche-pozor-navykove-prehanadla" target="_blank">zápche</a>. Antistresový efekt fyzickej aktivity pomáha bojovať aj proti poruchám trávenia a bolestiam brucha.

Črevná mikroflóra aktívnejších ľudí má väčšie množstvo a <a rel="noopener" href="https://zdravie.pluska.sk/novinky-a-odbornici/lekarka-radi-ako-zistite-vase-crevo-obsahuje-spravne-bakterie" target="_blank">rozmanitosť dobrých baktérií</a>. Nevie sa presne prečo, ale vytrvalostné športy - aspoň 30 minút denne alebo 3-krát 45 minút až 1 hodina týždenne - zvyšujú výskyt niektorých prospešných kmeňov, ako sú Bifidobacterium, Lactobacillus, Prevotella alebo F. prausnitzii. Bohatá a pestrá mikroflóra je spojená s menším množstvom zápalov a chronických ochorení.

Ako pohyb ovplyvňuje jednotlivé orgány tela, od mozgu až po črevá

RNDr. Martina Palovčíková

Autor článku

RNDr. Martina Palovčíková

Výber pre vás

Ako pohyb ovplyvňuje jednotlivé orgány tela, od mozgu až po črevá

RNDr. Martina Palovčíková

Súvisiace články

Január: Domáca zelenina a ovocie, ktoré prospejú začiatkom roka

Herečka Andrea Karnasová: Tajomstvo mojej štíhlej línie

Farmaceutka: Prvá pomoc po opici je džús, tento liek si nedávajte

Autor článku

RNDr. Martina Palovčíková

Výber pre vás