5 najzáhadnejších orgánov v tele. Niektoré sa v tele stratia, iné dorastú

Jedna z najväčších záhad tela. Niektoré orgány počas života strácame, iné dorastú

Prsty na rukách dokážu dorásť. Plus 5 ďalších orgánov s obdivuhodnými schopnosťami

Starostlivosťou o zdravie sa v textoch zaoberám od roku 2015. Najradšej píšem o novinkách zo sveta vedy a medicíny a o duševnom zdraví. Ako na psychiku a vývin človeka vplýva rodičovská výchova, som skúmala v rámci  svojej dizertačnej práce na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského.

Mgr. Dáša Balogová, PhD.

Dvestošesť kostí v tele nemáme odjakživa. Napadlo by vám držiac v rukách bábätko, že ono ich má vyše tristo? S takýmto počtom sa rodí každý z nás. Kam sa podejú? Ich veľkú časť u novorodenca tvorí iba chrupavka, typ pevného ale flexibilného tkaniva. Takéto zloženie potrebuje, aby bezpečne prešlo pôrodnými cestami. Aj niektoré miesta spájajúce kosti bábätka sú z tohto dočasného materiálu. Čím je dieťa staršie, množstvo chrupavky nahradí riadna kosť a mnohé zrastú. Vysvetlenie úbytku kostí je teda jednoduché. Tu však vývoj kostí nekončí. Hoci sa javia ako silné a nemenné, procesom zvaným remodelácia, pravidelne miznú a objavujú sa. Nové vznikajú, starých ubúda, štiepia sa na vápnik a ostatné minerály, ktoré sa dostanú do krvného obehu. Kostra, tvoriaca približne 15 percent hmotnosti tela, sa tak kompletne nahradí asi raz za desať rokov.

Podobným procesom prechádza aj náš najväčší orgán – koža. O tú predchádzajúcu prichádzame asi tisíc krát za život. Regeneruje sa približne každý mesiac.

Je to jeden z najzáhadnejších orgánov ľudského tela. Po ukončení svojej funkcie z tela postupne mizne. Jeho úlohou je dozrievanie T-lymfocytov, druhu bielych krviniek podieľajúcich sa na činnosti imunitného systému a hlavnej zložky získanej imunity. Označujú sa aj ako naivné, pretože sa ešte nestretli s patogénmi, vírusmi a baktériami, ktoré ich aktivujú. Reakciou na ne zanechajú v organizme imunitnú stopu, súčasť imunitnej pamäte. Brzlík, alebo týmus, dostal označenie „detská“ žľaza, pretože najaktívnejší a najväčší v pomere k telu je v ranom detstve. To je potrebné pre budovanie si obranyschopnosť proti novým votrelcom. Kým pri narodení váži 15 gramov, približne od piatich rokov života sa jeho hmotnosť vzhľadom k hmotnosti tela znižuje. V puberte má 35 gramov, v dvadsaťpäťke 25, u sedemdesiatnika váži len 6 gramov. Úplne sa teda nevytratí, no drvivá väčšina pôvodného tkaniva sa zmení na tukové.

Japonskí vedci nedávno zistili, že nie u každého odbúda rovnakým tempom. Vyše 2500 zdravým účastníkom výskumu s priemerným vekom 59 rokov pomocou CT porovnali veľkosť a ďalšie parametre tohto orgánu s vekom, pohlavím, BMI indexom a históriou fajčenia. Takmer tri štvrtiny ľudí mali týmus kompletne nahradený tukom, zvyšok jeho pozostatky, u percenta sa stále nachádzalo jemné tkanivo. Viac ho mali ženy, menej tí s vysokým BMI a bývalí fajčiari.

Ak oň prídete, tak zväčša pre chirurgický zákrok po jeho zápale. Prichádzame oň však aj prirodzene – nie síce počas života, ale vývinom ako biologický druh. Približne jeden človek zo sto sa narodí bez neho. Vedci to zdôvodňujú tým, že funkcia apendixu je stále nejasná a pre telo je tento orgán pravdepodobne zbytočný. V minulosti sa mu prikladal význam z imunitného hľadiska, pretože tak ako zvyšok čreva obsahuje lymfatické uzliny a je súčasťou lymfatického tkaniva tráviacej rúry – GALT. „<em>GALT v apendixe však nerobí nič, čo by nerobil GALT vo zvyšku čriev. Nemá špeciálnu úlohu <a href="https://zdravie.pluska.sk/zdravy-zivot/oslabujete-dobrovolne-imunitu-teraz-musi-pracovat-naplno">v imunitnom systéme</a>, ktorá by vám chýbala, keby nebol. Navyše, apendix nemá funkciu ani pri trávení</em>,“ vysvetľuje Ben Waggoner, doktor integratívnej biológie, že ozajstný význam má u zvierat, ktoré požierajú tvrdé rastliny - ako fermentačná komora, kde baktérie rozkladajú tuhú potravu.

Každý z nás raz obrazne stratil nervy. Stáva sa to však aj doslova. Nemyslíme pritom vekom alebo neurologickým ochorením. Skupina výskumníkov z Albert Einstein College of Medicine prišla v časopise Cell Metabolism s teóriou, že ak príliš diétujeme, mozog začne požierať sám seba. Už dlhšie sa vie, že ak telo hladuje, bunky začínajú stravovať po kúskoch samy seba. Tento proces zvaný autofágia je normálna súčasť života bunky a spôsob, ako získať energiu v ťažších časoch. Až do roku 2011, doby publikovania tejto štúdie, sa však myslelo, že mozog je voči autofágii odolný. Ako sa ukázalo, až na jednu časť, hypotalamus – regulátor spánku, teploty tela, smädu a hladu. U myší vysvitlo, že neuróny na tomto mieste začali jesť svoje vlastné organely a bielkoviny, ak ich trápili hladom. Autofágia má pritom za následok ďalšie deje – vylučovanie mastných kyselín, ktoré spustia hladový signál tlmočiaci mozgu potrebu najesť sa. Keď vedci autofágiu zablokovali, stopli aj hladové signály a myšky boli ľahšie a štíhlejšie aj neskôr, keď už jesť mohli. Podľa vedcov by to mohlo viesť k možnej novej liečbe metabolického syndrómu u ľudí.

V ďalšej štúdii publikovanej v Nature Neuroscience sa prišlo na to, že mozog sa spontánne zmenšuje aj ženám, ktoré sú tehotné. Neznie to povzbudivo, no experti ubezpečujú, že je to zdravý jav. Elseline Hoekzema, spoluatorka a odborníčka na mozog z Leiden University v Holandsku tvrdí, že niekedy je menej viac. Konkrétne im totiž odbúda zo šedej kôry v oblasti zodpovednej za vysporiadanie sa s pocitmi a neverbálnymi signálmi. Podľa neurologičky ide o vylaďovanie synapsií, aby reagovali efektívnejšie na potreby bábätka, teda niečo ako „jarné upratovanie“.

Okrem miznutia orgánov, telo si niekedy dokáže zabezpečiť aj opačnú službu. Podobne ako salamandra či nezmar hnedý vo vzácnych prípadoch vie poškodené orgány spontánne zregenerovať, či nechať dorásť. Okrem povestnej pečene, ktorá sa vie nanovo vytvoriť len zo štvrtiny starej, schopnosť prirodzenej obnovy po poškodení v istých prípadoch ukázalo aj srdce, obličky či semenovod. Jediný ľudský orgán, ktorý dokáže vzniknúť nanovo kompletne, je <a href="https://zdravie.pluska.sk/rodina-a-tehotenstvo/tajomna-choroba-zasiahne-len-zeny-maternice-moze-sirit-kamkolvek-tela">sliznica maternice. </a>

Raritné prípady zaznamenali aj dorastené časti končatín. Na prstoch na nohách poškodených gangrénou alebo popáleninami sa starším ľuďom po podaní medicínskej starostlivosti vrátili nechty a odtlačky prstov. V tridsiatych rokoch minulého storočia v Canadian Medical Assosiation Journal opísali prípad človeka, ktorý podstúpil amputáciu prsta na ruke nad prvým kĺbom. Za menej ako mesiac sa na prste samostatne obnovil necht a koža, röntgen dokonca potvrdil tvorbu novej časti kosti. Za štyri týždne dorástol prst na podobnom mieste aj ďalšiemu mužovi z nedávnej doby a sú známe aj prípady detí, ktorým sa vrátili časti prstov po autonehodách.

5 najzáhadnejších orgánov v tele. Niektoré sa v tele stratia, iné dorastú

Mgr. Dáša Balogová, PhD.

Autor článku

Mgr. Dáša Balogová, PhD.

Plus TV

Máte doma magnézium, ktoré sa menej vstrebáva? Čo s ním?

Recept na medovníčky priamo od cukrárky: Kristína Popová prezradila, ako si pečenie užiť

Horoskop Zdravia na december: Kto bude zdravý a koho potrápi choroba?!

Výber pre vás

5 najzáhadnejších orgánov v tele. Niektoré sa v tele stratia, iné dorastú

Mgr. Dáša Balogová, PhD.

Súvisiace články

Dátum narodenia predpovie zdravotné problémy. Vypočítajte si životné čislo

Strašiak stres: Takto mení činnosť orgánov v tele, imunite však môže prospieť

Stresovaný mozog sa učí zle. Nové pravidlá, ako deti doma vzdelávať a nezblázniť sa

10 orgánov pomôže uzdraviť chodidlo. Špeciálne body rýchlo uľavia chrbtici i hlave

Žijú ľaváci o 9 rokov kratšie a majú horšiu imunitu? Vedci si posvietili na ich srdce a mozog

Autor článku

Mgr. Dáša Balogová, PhD.

Plus TV

Máte doma magnézium, ktoré sa menej vstrebáva? Čo s ním?

Recept na medovníčky priamo od cukrárky: Kristína Popová prezradila, ako si pečenie užiť

Horoskop Zdravia na december: Kto bude zdravý a koho potrápi choroba?!

Výber pre vás