Celiakia (známa aj ako primárny malabsorpčný syndróm, gluténová enteropatia, idiopatická steatorea, netropická sprue, Herterova–Heubnerova choroba, intestinálny infantilizmus) je autoimunitná choroba postihujúca hlavne tenké črevo. Príčinou je abnormálna aktivácia vlastného imunitného systému tela, ktorý spôsobí poškodenie tenkého čreva, keď v ňom zaregistruje prítomnosť lepku. Predpokladá sa, že veľká časť ľudí postihnutých celiakiou o tejto poruche nevie.

Diabetes mellitus (iné názvy: cukrovka, cukrová úplavica, diabetes, diabetizmus, latinsky diabetes mellitus, skratka DM) je hormonálne ochorenie, ktoré sa prejavuje zvýšenou hladinou glukózy v krvi (hyperglykémia) a poruchou metabolizmu sacharidov v ľudskom tele. Je postihnutých až 5% populácie. Poznáme I. typ diabetes mellitus a II. typ diabetes mellitus. I. typ DM je typ cukrovky závislý na inzulíne. II. typ DM je cukrovka nezávislá na inzulíne.

Pozitívnym účinkom krátkodobého stresu je, že stimuluje imunitný systém, čo v istej miere môže pomôcť v boji s infekciou. „Vyššie hladiny kortizolu majú vplyv aj na tvorbu bielych krviniek. Ich úlohou je rozpoznať a zneškodniť mikroorganizmy, ktoré by mohli byť príčinou rôznych ochorení. Menej bielych krviniek znamená vyššie riziko nákazy a taktiež dlhší čas potrebný na zotavenie sa z choroby. Kortizol má aj ďalší dôležitý účinok - protizápalový,“ vysvetľuje všeobecná lekárka MUDr. Diana Ganajová, pokiaľ nárazová záťaž môže prospieť.

„Z krátkodobého hľadiska je znižovanie zápalu v tele veľmi užitočná vlastnosť, z dlhodobého však už nie. Imunitné bunky si navyknú na vyššiu hladinu kortizolu v krvi, stávajú sa voči nemu necitlivé a imunita prestane fungovať, ako má. Pri pretrvávaní stresu teda dochádza k oslabeniu imunitného systému a k vyššej náchylnosti na vírusové aj bakteriálne ochorenia. Hovorí sa tomu ‚stresová imunosupresia‘,“ ozrejmuje.

„Imunitný systém nie je v organizme izolovaný, ale veľmi úzko spolupracuje aj so systémom endokrinným a nervovým. Niektoré imunitné bunky slúžia ako receptory pre mnohé hormóny. Zjednodušene by sa dalo povedať, že chronický stres nám dokáže rozhodiť celý imunitný systém," hovorí doktorka Ganajová.&nbsp; Nejde pritom len o zvýšenú náchylnosť na vírusy a baktérie, ale aj na omnoho závažnejšie choroby ako napríklad ochorenia štítnej žľazy.&nbsp;

Ide najmä o zápalové ochorenia čriev ako Crohnova choroba. Je to nešpecifický črevný zápal, ktorý najčastejšie postihuje poslednú časť tenkého čreva, pred prechodom do hrubého čreva. Zápalovo postihnuté časti sú medzi sebou oddelené zdravými úsekmi čreva. Menej často Crohnova choroba môže postihnúť ktorúkoľvek časť tráviacej trubice od úst až po konečník. Presná príčina Crohnovej choroby napriek vedeckým pokrokom ostáva neznáma. Ochorenie je výsledkom nerovnováhy medzi prozápalovými a protizápalovými mediátormi.

Hnačka je riedka až vodnatá stolica častejšia ako 3 až 5 krát denne. Je prejavom ochorení tráviaceho systému, ale môže byť aj sprievodným znakom iných, menej vážnych ochorení. Bežná hnačka by mala prejsť po jednom alebo dvoch dňoch. Hnačka patrí medzi najúčinnejšie obranné mechanizmy organizmu. Telo sa tak zbavuje škodlivých látok a baktérií, ktoré vyvolali zápalový stav slizníc žalúdka a čriev. Práve očistná úloha hnačky spôsobuje, že lekári namiesto užívania tabliet radia pacientom, aby vydržali nepríjemné, ale spravidla krátkodobé ťažkosti. Jedným zo spúšťačov hnačky môže byť stres.&nbsp;

Jedým z fyzických prejavov stresu je strata chuti do jedla. V prípade chronického stresu môže pretrvávať nechutenstvo dlhšiu dobu, výsledkom čoho môže byť výrazná strata hmotnosti. V niektorých prípadoch sa naopak prejedáte, keďže kortizol zvyšuje chuť do jedla.&nbsp;

Žalúdočné vredy sú defekty sliznice, ktoré prenikajú jej svalovou vrstvou. Vred vznikne, keď na žalúdočnú sliznicu pôsobia kyslé žalúdočné sekréty. Žalúdočné vredy spoznáte podľa bolesti žalúdka, teda v oblasti pod hrudnou kosťou. Môže byť ostrá a pálivá, inokedy zasa tupá. Presné miesto bolesti závisí od umiestnenia vredu. Bolesť sa striedavo objavuje a mizne, najčastejšie po jedle. Jedným z príznakov je aj krv v stolici, ktorá býva čierna, ak vred praskol. Vznik žalúdočných vredov spôsobuje stres, vážne zranenia, popáleniny. Citliví ľudia by sa mali vyhýbať aj káve, nikotínu, alkoholu a silne koreneným jedlám.

Trápi vás občasné pálenie záhy? Namiesto liečby sa skúste zamyslieť, či by ste radšej nedokázali odstrániť spúšťače. Ide o&nbsp;takzvané provokujúce momenty, ktoré spätný tok žalúdočnej kyseliny dokážu vyvolať.&nbsp;„Spúšťače pálenia záhy sa líšia od&nbsp;človeka k&nbsp;človeku, ale s&nbsp;väčšou pravdepodobnosťou k&nbsp;nemu dôjde, ak sa človek prejedá, zje korenisté či mastné potraviny, ľahne si po jedle alebo je vystresovaný,“&nbsp;hovorí gastroenterológ Igor Šturdík.Podotýka, že niektorí ľudia majú vyššie riziko pálenia záhy, napríklad fajčiari, s&nbsp;nadváhou alebo tehotné.

Stres zhoršuje všetko, alergie nie sú výnimkou. Alergici dokonca znášajú stres horšie. Čím väčší tlak pociťujete, tým viac vás svrbí nos, hrdlo a&nbsp;môže prepuknúť aj astmatický záchvat. Z nepríjemných príznakov vzniká ďalší stres... Zo začarovaného kruhu vás vyvedie relax. Či už je to meditácia, prechádzka, šport alebo hobby, akákoľvek činnosť, pri ktorej sa uvoľníte, zmierni stres a&nbsp;tým aj príznaky alergie.

Atopický ekzém je jednou z najčastejších chorôb kože. Býva podmienený dedičnosťou a pri jeho vývoji sa uplatňujú predovšetkým dva faktory – porucha štruktúry kože a atopia. V koži pacientov s atopickým ekzémom je nedostatok niektorých tukových látok, ktoré sú dôležité pre udržiavanie ochrannej bariéry kože. Ako atopia sa označuje geneticky podmienená predispozícia k vývoju precitlivenosti (alergie) na rôzne alergény vonkajšieho prostredia. Medzi najčastejšie faktory patria vzduchom šírené alergény (roztoče, pele, vzdušné plesne, rôzne prachy, látky zvieracieho pôvodu) a potravinové alergény (napr. vajíčka, citrusové plody, kakao, orechy, mak, kravské mlieko), ktoré sa do kože dostanú krvným obehom z čreva.

Astma alebo záduch je záchvatovito sa vyskytujúca, spravidla intenzívna dychová nedostatočnosť (dýchavičnosť), ktorá môže mať rôzne príčiny. Medzi bežné príznaky patrí sťažené dýchanie (dýchavičnosť), kašeľ, pocit ťažoby na hrudi a sipot. Astma môže byť spôsobená kombináciou genetických faktorov a vplyvov životného prostredia. Jej diagnóza je zvyčajne založená na pravidelnom pozorovaní rôznych príznakov, reakcie na liečbu počas jej priebehu alebo spirometriou. Astma sa môže vyskytovať v dvoch formách a to buď ako atopická (vonkajšia) alebo neatopická (vnútorná). Rozlišuje sa priedušková astma a srdcová astma. Zriedkavé sú asthma uraemicum, asthma nasale a pneumokonióza.

Srdcovo-cievne ochorenia sú príčinou smrti až 17,5 milióna ľudí ročne. Postačia pritom malé zmeny v životnom štýle,vďaka ktorým budete sršať energiou a optimizmom na tele aj na duši.&nbsp; Znížiť do&nbsp;roku 2025&nbsp;úmrtnosť o&nbsp;25% je cieľom Svetovej zdravotníckej organizácie. Vystresovali ste sa?&nbsp; Tak si rýchlo povedzte, že to za následky na vašom zdraví nestojí. Zhlboka sa nadýchnite a usmejte sa, aj keď sa vám práve veľmi nechce. V strese musí telo rýchlo zmobilizovať zdroje energie a mozog posiela informácie pečeni, aby uvoľnila uskladnený cukor do krvného obehu.

Rakovina vzniká nekontrolovateľným množením jednej bunky, ktorá začne napádať ďalšie a metastázami sa šíri do celého tela. Rakovina môže vzniknúť na ktoromkoľvek mieste. Na Slovensku na ňu zomiera každý štvrtý muž a každá piata žena. U mužov sa najčastejšie vyskytuje rakovina prostaty a hrubého čreva, u žien prsníka. V mnohých prípadoch sa však ochorenie končí tragicky zbytočne, len preto, lebo chorí zanedbali prevenciu, alebo prišli k lekárovi, až keď bolo neskoro. Liečba nádorových ochorení spočíva v chirurgickom odstránení karcinómu, chemoterapii a rádiologickej terapii. Dôležitá je prevencia – zdravý životný štýl, samovyšetrovanie (prsníkov u žien, semenníkov u mužov), pravidelné preventívne prehliadky a nepodceňovanie akýchkoľvek abnormalít organizmu a zbavenie sa stresu.&nbsp;

Metaanalýza ukázala, že starší ľudia a chronickí chorí sú náchylnejší na imunitné zmeny súvisiace so stresom. V štúdii z roku 2002 sedemdesiatnici len s miernou depresiou vyplývajúcou z dlhodobého stresu mali slabšie odpovede T-lymfocytov na vírusy a baktérie. Ukázalo sa, že obranyschopnosť mali oslabenú ešte o 18 mesiacov neskôr. Javí sa, že nie je rozhodujúca vážnosť prežívanej záťaže, ale jej trvanie. A netýka sa to zrejme len starších ľudí. Z priekopníckej štúdie psychoneuroimunológov ešte z 80. rokov vyplynulo, že imunita šla dole aj študentom počas trojdňového skúškového obdobia.

O neplodnosti sa začína uvažovať, keď pár v priebehu roka pri pravidelnom nechránenom pohlavnom styku nedospel k tehotenstvu. Príčinou neplodnosti na strane muža môžu byť poruchy v tvorbe a dozrievaní spermií, nízky počet spermií, ich malá pohyblivosť alebo nenormálny tvar. Za ženskou neplodnosťou sa môže skrývať endometrióza, nepriechodnosť vaječníkov, ich poškodenie, hormonálne poruchy, vývojové chyby, no aj iné ochorenia ako anorexia, choroby štítnej žľazy či psychický tlak.&nbsp;

Menopauza je strata menštruácie po prechode. Ide o prirodzený stav v živote ženy, keď prichádza k útlmu funkcie vaječníkov. Dôsledkom menopauzy sa znižuje tvorba hormónov estrogénu a progesterónu. Zastavuje sa menštruačný cyklus a nastáva strata plodnosti. Menopauza obvykle nastupuje zhruba mezi 45. až 55. rokom veku ženy. Ak však máte rozhádzané hormóny aj pre stres, môžete pociťovať výraznejšiu hormonálu nerovnováhu a ťažšie príznaky pri menopauze i pri menštruácii.&nbsp;

Bolesť hlavy má vyše 160 príčin. Diagnostikovanie býva neraz veľmi komplikované. Príčiny bolesti hlavy delíme na patologické a funkčné, alebo primárne a sekundárne. O patologických - sekundárnych hovoríme napr. pri bolesti spôsobenej nádorom, krvácaním, pri bolestiach spôsobených inými ochoreniami hlavy, mozgu, ale aj ďalších orgánov. Tak isto môže vyvolávať bolesť hlavy vysoký či nízky tlak, dlhé pozeranie na monitor alebo televíziu, no i poruchy trávenia. Bolesť hlavy môže vzniknúť aj pri problémoch s chrbticou, najmä s krčnou oblasťou či pri svalovom napätí. Vtedy hovoríme o funkčnej, alebo primárnej bolesti. Do tejto skupiny patrí aj migréna a bolesti pri PMS. Bolesť hlavy vyvolávajú aj niektoré potraviny, napríklad čokoláda, oriešky, nedodržiavanie pitného režimu, alkohol či káva. Môže ju vyvolať aj užívanie niektorých liekov. Spúšťačom bolesti hlavy je v mnohých prípadoch stres.

Bolesť chrbta, nazývaná aj ako dorzalgia a lumbalgia môže byť spôsobená mnohými faktormi. Najčastejšie je to zlé držanie tela, obezita, ochabnuté svalstvo, či stres. Medzi ďalšie príčiny patrí osteoporóza, artritída a iné degeneratívne ochorenia chrbtice, nádory, úrazy s poškodením chrbtice, poškodené platničky. Za bolesťami chrbta sú niekedy aj dlhodobé návyky spôsobujúce preťaženie chrbtice ako nesprávne nosenie predmetov na ramene (tašky, popruhy), nosenie nevhodnej obuvi, či nesprávne sedenie za počítačom.

Depresia je duševný stav charakterizovaný pocitmi smútku, skľúčenosti, vnútorného napätia či nerozhodnosti spolu s útlmom a spomalením duševných a telesných procesov, ochudobnením záujmov a nízkym sebavedomím. V psychiatrii ide o závažnú duševnú afektívnu poruchu, ktorá ochromuje jasnosť myslenia, psychomotoriku, spánkový cyklus a vyvoláva pesimistické či skľučujúce emócie často vedúce k patologickej zmene osobnosti. Depresia veľa krát vzniká ako následok dlhodobého chronického stresu.&nbsp;