Mozog ako indikátor zdravia: 14 vecí, na ktoré myslieť

Myslite na mozog: 14 dôležitých vecí o jeho zdraví

Myslí vám to? 14 dôležitých vecí, ktoré rozhodujú o zdraví mozgu

Starostlivosťou o zdravie sa v textoch zaoberám od roku 2015. Najradšej píšem o novinkách zo sveta vedy a medicíny a o duševnom zdraví. Ako na psychiku a vývin človeka vplýva rodičovská výchova, som skúmala v rámci  svojej dizertačnej práce na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského.

Mgr. Dáša Balogová, PhD.

Máte po štyridsiatke? Máte menší mozog ako tínedžer. Zmršťovať sa začína už po 25-ke a tento proces sa rapídne zrýchľuje smerom k starobe. „Výraznejšie sa prejavuje po šesťdesiatke a bežne je viditeľná najmä po dosiahnutí sedemdesiatich piatich rokov, keď dosahuje desať až pätnásť percent,“ hovorí neurológ MUDr. Martin Kuchárik. Ako dodáva, atrofia je fyziologická, teda normálna, no môžu ju urýchliť vývinové poškodenia mozgu, úrazy či degeneratívne ochorenia mozgu.

<a rel="noopener" href="https://zdravie.pluska.sk/novinky-a-odbornici/vedci-alzheimer-moze-zacat-nicit-mozog-uz-pred-dvadsiatkou" target="_self">Alzheimerova choroba</a> je druhom demencie, teda neurodegeneratívneho ochorenia, ktorého jedným z rizikových faktorov je starnutie. V posledných rokoch sa však pozoruje nárast pacientov vo veku 65 rokov a menej, tvoria až 10 percent všetkých diagnostikovaných. V roku 2023 diagnostikovali ochorenie dokonca 19-ročnému mladíkovi, čím sa stal najmladším pacientom na svete.

Takmer u všetkých&nbsp;ľudí pod 30 rokov&nbsp;možno Alzheimerovu chorobu vysvetliť patologickými génovými mutáciami. Záhadou ostáva, že podozrivé gény sa u mladíka nenašli.

Veda niekoľkokrát overila, že mozgu nevyhovuje ťažká a spracovaná strava. Zistilo sa však, že mu škodí aj hlad a diéty. „Základom prevencie všetkých foriem demencie je dostatočný kalorický príjem – teda dostatočný celkový objem stravy pri zachovaní všetkých zložiek,“ potvrdzuje doktor Kuchárik.

Hladovaním sa teda nemyslí obmedzovanie si v jedle, ale podvýživa organizmu z nedostatku výživných látok. Ak ste napríklad stavili na radikálne obmedzenie tukov, bielkovín či sacharidov, robíte zle. Odborník skôr odporúča navýšiť príjem vitamínov B, C, E a stopových prvkov a to ideálne v čerstvej strave.

Chcete, aby vám to dobre myslelo čo najdlhšie? Dajte si jedno vajce denne alebo šesť za týždeň – najlepšie organické z&nbsp;voľných chovov s&nbsp;vysokým prirodzeným obsahom omega-3 mastných kyselín. Radšej si ich uvarte, ako usmažte. Vajcia sú vynikajúcim zdrojom živín prospešných pre zdravie mozgu, najmä vďaka vysokému obsahu cholínu, ktorý hrá kľúčovú úlohu pri syntéze neurotransmiterov a podpore kognitívnych funkcií.

Okrem toho sú vajcia bohaté na antioxidanty, ako sú luteín a zeaxantín, ktoré pomáhajú chrániť mozog pred oxidačným stresom.

Súvislosťou nedostatku spánku a vzniku demencie sa zaoberal 30-ročný <a rel="noopener" href="https://www.ucl.ac.uk/epidemiology-health-care/research/epidemiology-and-public-health/research/whitehall-ii" target="_blank">longitudinálny </a>výskum, ktorý viedla epidemiologička Séverine Sabiová z Parížskej univerzity. Analýza ukázala, že&nbsp;ľudia, ktorí v 50-tke, 60-tke a 70-tke spali dlhodobo málo, mali&nbsp;v porovnaní s ľuďmi s normálnou dĺžkou spánku&nbsp;o 30 % vyššie riziko, že sa u nich v starobe objavia choroby spojené s demenciou, ako napríklad Alzheimerova choroba. Za normálnu dobu spánku považovali vedci sedem hodín, za krátku šesť a menej hodín.&nbsp;

Nedávna štúdia v časopise <a rel="noopener" href="https://www.neurology.org/doi/10.1212/WNL.0000000000209715" target="_self">Neurology</a> zverejnila, aké dôsledky na mozog a zvýšené riziko demencie môže mať vysoký krvný tlak. Pacienti, ktorí si hypertenziu neliečili, mali o 42 % vyššie riziko vzniku Alzheimerovej choroby&nbsp;v porovnaní s tými, ktorí svoj stav aktívne zvládali pomocou liekov. Prekvapivé bolo, že až 9 % účastníkov trpelo neliečeným vysokým krvným tlakom. To znamená, že buď o ňom nevedeli, alebo jeho vážnosť podcenili. Do štúdie sa zapojilo viac ako 31 000 účastníkov zo 14 krajín.

Jedným z nedávno identifikovaných rizikových faktorov je<a rel="noopener" href="https://zdravie.pluska.sk/novinky-a-odbornici/diabetolog-cholesterole-ako-ho-znizit-bez-liekov-su-naozaj-bezpecne" target="_blank">&nbsp;aj vysoký cholesterol</a>, konkrétne LDL, často označovaný ako „zlý“. Výskumy potvrdili, že môže zvýšiť riziko vzniku demencie. Prečo je to tak? Jeho následkom dochádza k zvýšenej tvorbe amyloidových plakov, typických pre Alzheimerovu chorobu. Preto je dôležité sledovať hladiny cholesterolu už od stredného veku a podľa potreby ich upravovať.

Počuli ste už náš podcast?

Ukázalo sa, že s kondíciou mozgu súvisia aj problémy so zrakom. Choroby ako katarakta,&nbsp;<a rel="noopener" href="https://zdravie.pluska.sk/novinky-a-odbornici/cukor-vazne-ohrozuje-zrak-aky-pristroj-to-odhali" target="_blank">diabetická retinopatia</a>&nbsp;či iné poškodenia zraku môžu obmedziť dennodenné aktivity človeka s negatívnym dopadom na trénovanie pamäti a myslenia. Odborníci však naznačujú aj možný priamy vplyv - tieto ochorenia môžu odrážať existujúce zmeny v mozgu, ktoré prispievajú k neurodegeneratívnym ochoreniam.

Prečo práve fialovú? Plody s touto farbou sa vyznačujú veľmi vysokým obsahom flavonoidov a ďalších antioxidantov s dokázaným pozitívnym účinkom na nervový systém. Pomáhajú totiž bojovať proti oxidačnému stresu a zápalu. Konkrétne čučoriedky v štúdii spojili so zníženým rizikom kognitívneho poklesu.

Výskum publikovaný v<a rel="noopener" href="https://onlinelibrary.wiley.com/doi/full/10.1002/ana.23594" target="_blank">&nbsp;Annals of Neurology&nbsp;</a>naznačuje, že&nbsp;pravidelná konzumácia bobúľ ho môže spomaliť u starších dospelých a má aj preventívny potenciál proti rozvoju ochorenia&nbsp;<a rel="noopener" href="https://zdravie.pluska.sk/rodina-a-tehotenstvo/alzheimerova-choroba-nezabudajte-nu" target="_self">Alzheimerova choroba</a>. Pre maximálny zdravotný prínos sa odporúča sa konzumovať&nbsp;približne jednu šálku (približne 150 gramov) denne, alebo aspoň&nbsp;tri až štyri porcie týždenne.&nbsp;

Ak sa mozog nudí, nepracuje dostatočne a jeho funkcie sa oslabujú. Fyzická aktivita je so zdravím&nbsp;mozgu úzko prepojená.&nbsp;„Pri každom cvičení sa vylučuje nervový rastový faktor, peptid, ktorý sa podieľa na regulácii neurónov v&nbsp;mozgu. Môže tiež podporovať tvorbu myelínu, neuroprotektívneho obalu, ktorý pomáha nervovým vláknam rýchlo a efektívne prenášať elektrické impulzy a ktorý môže vekom degenerovať,“&nbsp;vysvetlila neurologička <a rel="noopener" href="https://www.self.com/story/neurologist-one-thing-for-brain-health" target="_self">Kim Johnson Hatchettová.</a>

Pre tento účel vlastne netreba veľa – niekoľko tisíc krokov denne, pár klikov, či jeden drep počas dlhšieho sedenia mu spraví úžasnú službu.

11. Mozgu škodí stres, aj keď sa hýbete

Vedci sa teda jednoznačne zhodujú, že mozgu telesná činnosť prospieva, no musí sa odohrávať v správnych okolnostiach. <a rel="noopener" href="https://jamanetwork.com/journals/jamanetworkopen/fullarticle/2819140" target="_self">Výskum</a> zo Švédska ukázal, že ak sa hýbete v kancelárii alebo doma počas domácich prác, nestačí to ako ochrana pred <a rel="noopener" href="https://zdravie.pluska.sk/ochorenia-a-z/cievna-mozgova-prihoda-porazka-cmp-krvacanie-mozgu-mozgovy-infarkt" target="_self">cievnou mozgovou príhodou.</a>

Fyzická aktivita v strese&nbsp;môže dokonca riziko srdcovo-cievnych ochorení dokonca zvýšiť. Prečo? Ak pritom stresujete, mozog to jednoducho nevyhodnotí ako oddych a účinky spomenuté v bode 10 to potlačí. Za zdravý sa teda počíta iba pohyb, pri ktorom vypnete aj hlavu.

Ani so zdravým stravovaním to nie je priamočiare. V <a rel="noopener" href="https://www.science.org/doi/10.1126/sciadv.ade7622" target="_self">štúdii</a> vedcov z Texaskej univerzity v Austine a Illinoiskej univerzity v Urbana-Champaign sa čiastočne v nemilosti ocitol aj taký zdravý a potrebný minerál ako železo. Odhalili, že v tých istých oblastiach mozgu, kde sa vyskytujú amyloidové beta plaky spojené s&nbsp;<a rel="noopener" href="https://zdravie.pluska.sk/novinky-a-odbornici/mate-vysoky-tlak-40-moze-hrozit-tato-choroba-mozgu-stopne-ju-vitamin" target="_self">Alzheimerovou chorobou</a>, je železo v prítomnosti kyslíka reaktívnejšie a vytvára voľné radikály vedúce k oxidatívnemu stresu.

Prebytok reaktívneho železa môže spôsobiť poškodenie buniek v mozgu. Môže k tomu dôjsť pri nadmernej konzumácii&nbsp;<a rel="noopener" href="https://zdravie.pluska.sk/zdravy-zivot/cervene-maso-suvisi-vyssim-rizikom-cukrovky" target="_self">červeného mäsa</a>&nbsp;alebo výživových doplnkov s jeho obsahom.

Ako jedna z hypotéz o vzniku degenerácie mozgu sa zvaužjú aj ochorenia ústnej dutiny,&nbsp;ďasien či&nbsp;<a rel="noopener" href="https://zdravie.pluska.sk/zdravy-zivot/zubny-kaz" target="_self">zubný kaz</a>. Vo všetkých týchto prípadoch môže narušenie tkaniva v tesnej blízkosti umožniť prestup baktérií až do mozgu. Nasvedčuje tomu aj fakt, že ústne baktérie produkujú&nbsp;amyloidné proteíny, inak užitočné, no v prípade Alzheimerovej choroby spôsobujúce abnormálne zhluky, teda plaky.

Napríklad kľúčového pôvodcu paradontózy, baktériu P. gingivalis, ktorá produkuje toxíny, našli aj v mozgu ľudí s alzheimerom. Na&nbsp;<a rel="noopener" href="https://www.pluska.sk/izdravie/liecba/k-preventivnej-prehliadke-pribudne-novy-test-overi-psychicku-kondicku.html">prehliadky k zubárovi</a>&nbsp;choďte teda aj bez príčiny aspoň dvakrát ročne. Nevynechajte ani dentálnu hygienu.

Obrovské množstvo informácií, ktorým sme vystavení, mozog preťažuje. Hoci je&nbsp;mozog supervýkonný počítač, ak je dát priveľa - ak napríklad denne prehliadate sociálne siete, môže mať problém s ich efektívnym spracovaním&nbsp;a vybavovaním si údajov.

Škodí aj presný opak, teda keď ho pravidelne necvičíme a primerane nezaťažujeme. Nedostatok mentálnych výziev, ako je riešenie hádaniek, učenie sa nových vecí alebo čítanie, môže viesť k oslabeniu kognitívnych funkcií a postupnému zhoršovaniu pamäti.

Myslí vám to? 14 dôležitých vecí, ktoré rozhodujú o zdraví mozgu

Mgr. Dáša Balogová, PhD.

Autor článku

Mgr. Dáša Balogová, PhD.

Výber pre vás

Myslí vám to? 14 dôležitých vecí, ktoré rozhodujú o zdraví mozgu

Mgr. Dáša Balogová, PhD.

Súvisiace články

Opuch mozgu, zabúdanie a chrápanie. Na spánkové apnoe sami neprídete

Mŕtvica: Ako riešiť problémy s rečou po porážke? Radia logopedičky

Ako pohyb ovplyvňuje jednotlivé orgány tela, od mozgu až po črevá

Autor článku

Mgr. Dáša Balogová, PhD.

Výber pre vás