10-krát náchylnejší na vírusy sme večer. Ráno to pomôže ovplyvniť drobnosť

Ľudia pracujúci na zmeny sú náchylnejší na choroby. Večer je najzradnejší

Vírusy nám hrozia hlavne večer. Ráno spravte drobnosť, môžete sa tomu vyhnúť

Čo rozhoduje o tom, či ochorieme? V prvom rade (ne)schopnosť organizmu odolať vírusom, baktériám, zvýšeným nárokom na teplo či diskomfort... Jedným slovom, imunita. Jasné, počuli sme to už mnohokrát, ale čo to naozaj je?

„Imunitu môžeme zjednodušene definovať ako schopnosť organizmu brániť sa proti čomukoľvek, čo by mohlo spôsobiť poškodenie zdravia, dokonca i smrť. Je to obranný systém, ktorého orgány, tkanivá a bunky sú rozložené po celom tele. Spolu sa nazývajú lymfatické orgány, ktoré môžeme rozdeliť na primárne, zodpovedné za produkciu <a href="https://zdravie.pluska.sk/zdravy-zivot/stres-neoplati-podcenovat-co-urobi-vasim-telom-akutny-co-chronicky">lymfocytov</a>, a sekundárne, kde nastáva samotná imunitná reakcia,“ vysvetľuje Ing. Adrian Doboly, odborník na imunitu. „Základným stavebným prvkom imunity sú bunky nazvané makrofágy, ktoré pohlcujú cudzorodé objekty a rozpoznávajú a ničia poškodené bunky. Ich počet však kolíše v závislosti od stavu organizmu, teda záleží od toho, či sme vyčerpaní, oslabení inou chorobou, ale aj od toho, či sme v noci spali alebo nie.“

Môže to znieť čudne, ale o tom, v akej kondícii je naša imunita, rozhodujú aj vnútorné biologické hodiny človeka. Teda, tak sa im hovorí laicky. Odborne povedané, ide o cirkadiánny rytmus, ktorý kontroluje nielen cyklus bdelosti a spánku, ale aj teplotu tela, vylučovanie hormónov a imunitný systém. „Narušenie cirkadiánnych rytmov sprevádza znížená výkonnosť, znížený pocit pohody a vrcholí patologickými stavmi, ako sú depresie a sezónou ovplyvňované choroby. Vekom biologické hodiny strácajú svoju citlivosť a presnosť, čo vedie k chronickým a charakteristickým poruchám spánku,“ vysvetľuje internista MUDr. Martin Peter.

Narušený cyklus však majú aj ľudia pracujúci na zmeny, preto sú náchylnejší na choroby.

Podľa štúdie, ktorú robili na Cambridge University a publikovali koncom roka 2016, sú ľudia po zotmení až desaťnásobne náchylnejší na infekcie než napríklad dopoludnia. Zistilo sa tiež, že v spolupráci s cirkadiánnym rytmom je človek najvýkonnejší ráno a dopoludnia a v tom istom čase má najväčšiu silu aj jeho imunita. Ráno sme plní sily a energie a podvečer sa vypíname, sme náchylnejší na úrazy, omyly, chyby a aj na choroby, lebo to isté platí aj pre imunitu – dopoludnia chráni telo celou silou, ale čím viac je hodín, tým je jej výkon nižší. Akoby aj ona potrebovala spať, oddýchnuť si, dobiť baterky...

„V rôznej fáze dňa sme rôzne náchylní na choroby alebo na to, ako silno u nás prepuknú,“ povedal profesor Akhilesh Reddy, hlavný autor štúdie. „Naše zistenia sú v súlade s nedávnymi štúdiami, podľa ktorých môže to, či sme <a href="https://zdravie.pluska.sk/zdravy-zivot/biologicke-hodiny-menia-ucinok-liekov-prekvapuju-vedci-ktore-zaberu-lepsie-inom-case">proti chrípke očkovaní ráno</a>, na obed alebo popoludní, ovplyvniť efektívnosť vakcíny.“

Chrániť sa pred chorobami či, inak povedané, pomôcť imunite fungovať na sto percent, pomáhajú imunostimulátory. Za ostatné desaťročie sa robilo veľa dlhodobých výskumov účinkov sacharidov z húb na imunitu, pretože sa javili ako veľkí, silní a prírodní bojovníci pomáhajúci imunite, čo sa aj potvrdilo.

Jedným zo silných a dobre preskúmaných podporovateľov obranného systému organizmu je beta glucan, ktorý sa nachádza napríklad v hlive ustricovej. „Zjednodušene môžeme povedať, že imunite pomáha tak, že v tele aktivizuje imunitné bunky makrofágy, ktoré pohlcujú cudzorodé objekty – baktérie a vírusy zodpovedné za ochorenia - a okrem toho rozpoznávajú a ničia poškodené bunky,“ vysvetľuje A. Doboly.

„Ukazuje sa, že preparáty s výťažkom beta glucanu z hlivy ustricovej sú najúčinnejšie vtedy, ak sa užívajú ráno nalačno, ale podporiť imunitu má zmyselv priebehu celého dňa. Zvlášť, ak je telo oslabené chorobou, únavou alebo aj chladným ročným obdobím.“