Chronická obštrukčná choroba pľúc (CHOCHP) sa začína nenápadne a v počiatočných štádiách má podobné príznaky ako bežné prechladnutie či zápal priedušiek. CHOCHP je druhé najčastejšie neinfekčné zápalové ochorenie pľúc, pri ktorom dochádza k postupnému zužovaniu dýchacích ciest a obmedzeniu prietoku vzduchu. Toto ochorenie sa vyvíja pomaly, vyvolá zápal a postupne ničí pľúcne tkanivo. Rozbor krvi ani röntgen hrudníka nič neodhalí. Mnoho pacientov preto vyhľadá lekára neskoro, v treťom, až vo štvrtom štádiu ochorenia. CHOCHP sa často prejaví až v štádiu zmien na pľúcach. Pľúcne mechúriky (alveoly), kde dochádza k výmene oxidu uhličitého za kyslík, sa rozpadajú a zanikajú. Na ich mieste vznikajú dutinky vyplnené vzduchom, ktoré tlačia na ostatné, zdravé časti pľúcneho tkaniva. Nepodceňujte preto žiadny kašeľ. Poškodené pľúca produkujú tiež viac hlienu. Pacientov trápi dýchavičnosť, najmä pocit, že nemôžu úplne vydýchnuť.
Najčastejšie postihuje ľudí nad 40 rokov a vekom jeho výskyt stúpa. Na vznik ochorenia má vplyv najmä prašné či zadymené ovzdušie, cigaretový dym, vdychovanie škodlivín z prostredia, organický aj neorganický prach, chemické látky, výfukové plyny, dym z kúrenia či varenia drevom alebo biomasou. Medzi rizikové skupiny patria ľudia, ktorým boli diagnostikované infekcie dýchacích ciest alebo chronická bronchitída. Astmatici majú 12-krát vyššie riziko vzniku tohto ochorenia. No až v 80% prípadov môže za chorobu fajčenie, aj pasívne. Z fajčiarov, ktorí si denne doprajú 2 škatuľky cigariet, ochorie každý štvrtý. Ľudí, ktorí nikdy nefajčili, len zriedka postihne CHOCHP.
Vyšetrenie:
Čaká vás funkčné vyšetrenie pľúc, spirometria. Tá ukáže mieru spomalenia vydychovaného vzduchu a kapacitu pľúc. Absolvujete tiež röntgen a CT pľúc, krvné testy vrátane CRP vyšetrenia na zistenie anémie a zápalu v tele. Na vyšetrenie v laboratóriu vám odoberú aj vykašľané hlieny.
Ak s nádchou, kašľom, pískaním v hrudníku či sťaženým dýchaním bojujete vy či vaše dieťa opakovane, je vhodné preveriť, či sa za problémami neskrýva astma, čiže chronické zápalové ochorenie dýchacích ciest.
Odhalenie, že máte astmu, nie je úplne jednoduché. Prejavy ochorenia sa často považujú za infekciu dýchacích ciest, no užívanie antibiotík či kvapiek na kašeľ problém nevyrieši. Podstatou astmy je totiž permanentný zápal dýchacích ciest, ktorý nepozorovane pretrváva aj vtedy, keď problémami s prieduškami netrpíte. Významný vplyv na vznik ochorenia má životné prostredie a predispozícia k alergickej reakcii, teda atopii. Častými spúšťačmi astmy sú alergie, ale aj respiračné infekcie, stres či telesná námaha.
Čím skôr lekári odhalia, že u vás skutočne ide o astmu, tým lepšie. Astma totiž nemusí spôsobovať problémy permanentne, no neliečený chronický zápal vám pomaly, ale isto, ničí dýchacie cesty.
Každé desiate dieťa a každý dvadsiaty dospelý u nás je astmatik. Každoročne je na Slovensku diagnostikovaných priemerne štyritisícdvesto nových pacientov s astmou. Astma sa môže pokojne objaviť aj po päťdesiatke. Neraz sa prihlási počas peľovej sezóny.
Vyšetrenia:
Okrem podrobnej rodinnej anamnézy sa zvykne urobiť spirometria, čo je základná metóda na určenie pľúcnych funkcií, a bronchodilatačný test, ktorý zistí, či sú vaše priedušky schopné rýchlo reagovať na inhalačný uvoľňovací liek. Moderný, ale zdravotnými poisťovňami nepreplácaný je test na meranie vydychovaného oxidu dusnatého, ktorý je ukazovateľom alergického zápalu. Bežné sú tiež kožné alergiologické testy.
