Chronická obštrukčná choroba pľúc (CHOCHP) sa začína nenápadne, postupne a niekoľko rokov. CHOCHP je druhé najčastejšie neinfekčné chronické zápalové ochorenie pľúc, pri ktorom dochádza k postupnému zužovaniu dýchacích ciest a obmedzeniu prietoku vzduchu. Rozbor krvi ani röntgen hrudníka v počiatočných štádiách nič neodhalí. Mnoho pacientov preto vyhľadá lekára neskoro, v treťom, až vo štvrtom štádiu ochorenia. CHOCHP sa často prejaví až v štádiu zmien na pľúcach. Pľúcne mechúriky (alveoly), kde dochádza k výmene oxidu uhličitého za kyslík, sa rozpadajú a zanikajú. Na ich mieste vznikajú dutinky vyplnené vzduchom, ktoré už dostatočne neplnia svoju funkciu. Poškodené pľúca produkujú tiež viac hlienu. Pacientov trápi dýchavičnosť, najprv pri námahe, neskôr už aj v kľude, kašeľ, celková nevýkonnosť.
Najčastejšie postihuje ľudí nad 40 rokov a vekom jeho výskyt stúpa. Na vznik ochorenia má vplyv fajčenie cigariet, prašné či zadymené ovzdušie, vdychovanie škodlivín z prostredia, organický aj neorganický prach, chemické látky, výfukové plyny, dym z kúrenia či varenia drevom alebo biomasou. No až v 80% prípadov môže za chorobu fajčenie, aj pasívne. Rizikovou skupinou sú najmä fajčiari vo veku 65-70 rokov, kde CHOCHP trpí až 50% populácie. Podľa predpovedaných modelov sa CHOCHP postupne stane štvrtou resp. treťou najčastejšou príčinou smrti. Ľudí, ktorí nikdy nefajčili, len zriedka postihne CHOCHP.

Chladová alergia nepatrí k oficiálnym alergiám, akými sú inhalačné či potravinové. Je to pseudoalergia, pri ktorej organizmus reaguje na fyzikálny podnet, v tomto prípade na chlad. Vplyvom chladového podnetu sa z buniek kože a slizníc vyplavuje histamín, ktorý zodpovedá za typické príznaky, teda za reakcie kože, slizníc a dýchacích ciest.

Pacienti majú žihľavku, opuchnutú sliznicu, kýchajú, slzia, majú upchatý nos, vodnatý výtok. U niektorých ľudí sa prejavuje aj kašeľ a dýchavičnosť alebo abnormálne reakcie drobných tepien, napríklad zblednuté končeky prstov. Pri alergii na chlad môže dôjsť aj k strate citlivosti v prstoch a k ich tupej bolesti. Prvým príznakom tohoto ochorenia býva v chaldnejších mesiacoch aj suchá praskajúca pokožka rúk.

Táto alergia trápi prevažne ľudí v strednom veku a môže vzniknúť po infekcii, nových liekoch, alebo po niektorých potravinách. Alergické prejavy sa objavia aj po konzumácii studeného jedla či pití studených nápojov.

Vyšetrenie

Imunoalergológ vylúči alebo potvrdí zápal, urobí autoimunitný skríning, vyšetrí cievy a hladiny hormónov. Na diagnostiku sa najčastejšie používa chladový test. Lekár musí pri vyšetrení myslieť aj na iné choroby, napríklad na infekčné ochorenia (žltačka, mononukleóza, urogenitálne infekty), na ochorenia čreva (podobnosť s intoleranciou lepku, infekciou Helicobacterom pylori), na onkologické ochorenia či na ochorenia spojiva (pri autoimunitných ochoreniach). Aj pri nich môže nastať sekundárna chladová alergia.

Angína je zápal niektorej časti lymfatického tkaniva v hltane, predovšetkým ide o zápalové ochorenie krčných mandlí a tkanív nosohltana. Infekciu vyvolávajú rôzni pôvodcovia, a to najmä vírusy, z baktérií to môžu byť napríklad betahemolytické streptokoky, stafylokoky, pneumokoky. Infekcia, ktorá spustí chorobu, má na svedomí tiež zvýšenú tvorbu hlienov. V nich sa mikroorganizmy výborne množia. Ak liečbu ignorujte, zápal sa rozšíri z hrdla do dutín, uší alebo priedušiek. Ale dokáže sa dostať až do mozgu a spôsobiť zápal mozgových blán. Vírusová angína zvyčajne ustúpi spontánne do 5 až 7 dní. Bakteriálnu angínu by ste však podceňovať nemali. V minulosti bola neliečená baktériová angína často príčinou vzniku reumatickej horúčky, ktorá postihovala chlopne srdca a kĺby. Dnes je najčastejšou komplikáciou vznik ložísk hnisu v oblasti krčných mandlí, ktoré je nutné odstrániť operačne a miesto vyčistiť.