Zápal je súčasť imunitnej odpovede organizmu na poškodenie po úraze alebo napadnutí cudzorodými látkami. Akútny zápal nastúpi s prudkými prejavmi ako bolesť, začervenanie, opuch, zvýšenie teploty, zakrátko odznie. Chronický zápal je systémový, trvá viac ako 8 týždňov, s miernymi alebo žiadnymi a nešpecifickými symptómami. Prejaví sa pri nedoliečení akútneho zápalu, ale môže taký byť od začiatku. Ak pôsobí príliš dlho, môže spustiť chorobný proces. Pri chronickom zápale sa imunitnými procesmi môže spustiť autoimunitný zápal. Organizmus vyšle zápalovú odpoveď na vnímanú vnútornú hrozbu, hoci ju nevyžaduje. Biele krvinky útočia na vlastné orgány, tkanivá alebo bunky. V štúdiách sa nepovšimuntý chronický systémový zápal upodozrieva z väčšiny civilizačných ochorení – srdca, obličiek, pľúc, kostí, mozgu, z porúch imunity, z cukrovky a rakoviny.

Ochorenie ruka, noha, ústa je doslovným prekladom z anglického pomenovania a poukazuje na to, kde sa choroba viditeľne prejavuje. Ide o syndróm s horúčkami, výsypom na oblúkoch hrdla a pľuzgierikmi najmä na dlaniach, chodidlách a v okolí úst. Toto vysoko nákazlivé vírusové ochorenie postihuje najmä deti do piatich rokov, ale výnimočne sa môže vyskytnúť tiež u dospelých ľudí. Je spôsobené Coxsackie vírusmi patriacimi do skupiny enterovírusov. Ochorenie má nešpecifické príznaky, preto je zložité ho v úvode rozpoznať. Začína zvýšenou teplotou, ktorá sa však v priebehu niekoľkých hodín môže vyšplhať aj nad 39 °C a je ťažké ju znížiť na normálnu úroveň. Dieťa sa cíti unavené, môže mať zväčšené lymfatické uzliny, poprípade sa sťažuje na bolesti bruška a hrdla. Na tretí až štvrtý deň sa objavujú bolestivé afty na slizniciach úst, nasleduje typický výsyp na dlaniach a stupajach. Ide o pľuzgieriky s červeným lemom vo veľkosti jedného až piatich milimetrov. Výnimočne sa môžu vyskytnúť aj na ušniciach, vlasovej časti hlavy, v oblasti stehien, lakťových a zákolenných zhyboch, nad kĺbmi, a tiež inde na tele.

Telesnú teplotu riadi hypotalamus a štítna žľaza. Pracujú pri nej dva druhy látok - jedny ju podnecujú, druhé tlmia. Horúčka podporuje imunitnú odozvu a tvorbu protilátok. Teplota sa zvyšuje po najedení, v tehotenstve, vo vyššom veku, po extrémnej fyzickej aktivite či v dôsledku dehydratácie. Závisí aj od sezóny, ročného obdobia. Vyššia teplota je vždy v konečníku a najvyššia v podvečer medzi šestnástou a osemnástou hodinou.

Zvýšená teplota alebo horúčka sama o sebe nie je choroba, ale jej prejav. Vyvolajú ju napríklad infekcie baktériami, vírusmi, plesňami, chlamýdiami či parazitmi, imunitné reakcie, poškodenie tkanív, zmeny vnútorného prostredia, zápaly či metabolické poruchy.

Normálna teplota
od 35,8º do 37º

Zvýšená teplota
od  37,4º do 38º

Horúčka
od od 38,1º