Zuzana Vačková: Planéta nás už musela trošku usmerniť, ľudstvo je veľmi sebecké

Sušíte šípky, bazu. Máte v špajzi viac vlastných zásob?

Žijem v rodinnom dome a nasadila som si do záhrady nielen tuje, ale aj ovocné stromy a bylinky. Mám vďaka tomu napríklad vlastné jabĺčka. Milujem prechádzky po prírode a keď na jar vidím kríky kvitnúcej bazy, vezmem rodinu a ideme nazbierať. Sušíme ju a celý dom vonia. Keď si potom v zime robíme výborné čaje, v spomienkach sa vraciam k tomu ako sme po okolí zbierali bazu, šípky, na chalupe lipové kvety, v záhrade mätu...

Keď začnete smrkať, uprednostňujete tieto vaše prírodné medicíny?

Na nás funguje zázvor. Akonáhle má niekto pocit, že na neho niečo lezie, uvarím zázvorový doslova vývar, veľmi štipľavý, pikantný, ale na nás zaberá – dáme si dva dni na takýchto hutných čajoch a sme OK.

Celú zimu ste chodili kúpať sa do jazera. Otužujete už dlho?

Keď na jar prišli reštrikcie pre koronu, museli sme byť všetci doma a báli sme sa o svoje zdravie, hľadala som na internete, ako „naboostovať“ imunitu. Mnoho múdrych ľudí odporúčalo dýchanie Wima Hofa alebo jeho otužovanie. Tak sme to celá rodina začali praktizovať a od skončenia leta chodíme raz či dvakrát do týždňa do jazera.

Celá rodina? Aj vaša dcéra Maruška?

Dcéra nie, ale môj ocko, syn a synovec. S chlapmi chodím. Wim Hof má aplikáciu, ktorú som si stiahla a podľa nej si z času na čas dávam tiež dýchanie, ktoré odporúča. Aj prípravu na otužovanie som robila podľa jeho inštrukcií – sprchovanie studenou vodou najprv krátko, potom dlhšie...

Cítite zdravotný efekt?

Zatiaľ neviem. Od čias, čo je tu koronavírus, každý soplík, zakašľanie či zaškrabanie v hrdle vyvoláva obavy. Ale odkedy mám túto zvýšenú citlivosť na prechladnutie a viac sa pozorujem, tak som chorá nebola. Ani nikto v rodine.

Aj do sudu s ľadom sa chystáte ponárať, ako Wim Hof?

Do extrémov nechcem ísť, otužovanie beriem skôr ako prirodzenú vec. Osobne si myslím, že pohodlný život, ktorý nám priniesli výdobytky techniky, je fajn, ale len do istej miery. Nemali by sme popri tom zlenivieť. Napríklad môžem všade jazdiť autom, ale to neznamená, že sa nemám chodiť prechádzať, že nemám nohy využívať aj na niečo iné ako na prejdenie z domu do auta a z auta do práce. Ak mám teplú vodu k dispozícii 24 hodín denne, to neznamená, že sa nemôžem ako naši predkovia ísť okúpať do studenej vody. Lebo kedysi to bolo ľuďom prirodzené.

Takže športujete často?

Bývanie mimo mesta je pre mňa výborné, mám rada kľud, prírodu. Najmenej trikrát týždenne idem na prechádzku, z toho dvakrát si aj zabehám. Teda ak neprší. Vtedy mi musí stačiť môj koberček na jogu a sem-tam si dám nejaké brušáky, drepy... Ale to už ide samo, ráno neodídem z izby skôr, než si päť, desať či pätnásť minút nedám aspoň naťahovanie chrbta.

Máte aj nejakého trénera?

Na sociálnych sieťach venujem pozornosť ľuďom, ktorí robia rôzne cvičenia a venujú sa zdravému životnému štýlu. A nechávam sa rada inšpirovať novými vecami – jogovými pózami, strečingovými trikmi, cvikmi na boľavý krk, chrbát, ramená. Skúšam a vyberám si veci, ktoré sú pre mňa komfortné.

Neprivodili ste si športom niekedy nejaké zranenie?

Naopak, zranenie ma na rok vyradilo zo športových aktivít. Predvlani, pri natáčaní seriálu Bodka, sa mi stal úraz. Točili sme scénu, ako „venčím“ svojho kocúra. Mala som dialóg s Majkom Labudom a režisér chcel, aby som sa pri tom na chvíľku otočila a bežala chrbtom. Našliapla som asi na kamienok a poškodila som si plantárnu fasciu, šľachu na chodidle. Niečo mi tam ruplo, mala som pocit, že sa mi roztrhla, tak som utekala na pohotovosť. Na röntgene nebolo nič vidno, ale rok som mala problémy s našľapovaním a obrovské bolesti v chodidle. Už to, našťastie, necítim.

Predvlani ste toho mali viac, dali ste si tiež vylepšiť zuby novou sklovinou. Naozaj ste predtým nosili strojček?

Strojček, teda fixný aparát, som si dala spraviť v štyridsiatke a nosila som ho pol roka. Za ten čas sa mi nádherne vyrovnali spodné zúbky. Dodnes mám vzadu drôtik, aby sa mi moje kriváky nevrátili naspäť. Pôvodne som si nemyslela, že strojček v štyridsiatke je dobrý nápad, že ho nosia len deti vo vývoji, ale vidíte, nikdy nie je neskoro.

V seriáli Bodka ste hráli vešticu, vyskúšali ste niekedy služby kartárky či numerologičky?

Jasné, mám rada také hravé nahliadnutie do možnej budúcnosti. Ale neberiem to veľmi vážne, len ako zábavu.

Nemáte ako Helga Arwayová predpoveď, kedy sa konečne vrátime do normálneho života?

Do normálneho života sa vrátime, keď všetci budeme normálni. A myslím to smrteľne vážne. Ľudia, respektíve ľudstvo je veľmi sebecké, neohľaduplné. Využívame, zneužívame, čerpáme a nedávame naspäť. Ak chceme mať normálny život, aj my musíme byť normálni. Takto sa dlhodobo nedá existovať. Nemôžeme chcieť všetko, odkiaľ to má planéta čerpať? Už nás musí trošku usmerniť, keď to sami nevieme. A keď sa my sami znormalizujeme, nastavíme si požiadavky na život tak, aby sme neubližovali svetu okolo seba a nebrali viac ako dávame, tak bude zase všetko ok.