Psychiatrička a epidemiologička Rebecca Thurston sa na univerzite v Pittsburghu už veky venuje výskumu ženského zdravia. Minulý rok priniesla jej práca svetu dve nové dôležité poznania. Ani jedno pekné.
Do štúdie spolu s tímom zaradila 145 žien s priemerným vekom 59 rokov. Účastníčky vyplnili dotazníky odhaľujúce ich zažité psychické traumy, zmerali aj ich BMI, krvný tlak, zmapovali ich spánok a vyšetrili magnetickou rezonanciou. Aspoň jednu z hodnotených tráum potvrdilo 68 % žien, pričom najčastejšou bol sexuálny útok. Výsledok?
Ženy s traumou mali oproti tým bez nej väčší objem takzvaných hyperintenzít bielej hmoty (WMH), čo sú markery ochorenia malých ciev mozgu. Dajú sa zistiť desiatky rokov pred nástupom demencie a iných porúch, napríklad mozgovej porážky, a môžu teda slúžiť ako včasné signály. S väčším objemom WMH pritom najviac súviseli práve zažité sexuálne útoky. Toto zistenie profesorky Thurston zo septembra minulého roka prišlo sedem mesiacov po tom, čo so sexuálnym napadnutím spojila aj vyšší stupeň aterosklerózy krčných tepien u žien v strednom veku.
Stotisíc osudov
A teraz si vezmite, koľkých žien sa toto riziko reálne týka. Ak si pamätáte slovenskú kampaň „piata žena“, ktorej prvý ročník prebiehal pred vyše dvadsiatimi rokmi, máte približnú predstavu. A podľa dát Koordinačno-metodického centra pre prevenciu násilia na ženách (KMC) a Inštitútu pre výskum práce a rodiny (IVPR) štatistiky týraných manželiek, partneriek a matiek stále sedia.
V tlačovej správe z novembra 2020 inštitút píše, že násilie ako také zažíva vyše 19 % žien, z toho 7 % fyzické a 3 % sexuálne, čo predstavuje asi 100-tisíc žien ročne. Viac ako tretinu z nich ohrozuje súčasný alebo bývalý partner, o niečo menší počet vzdialenejší známy. Zdajú sa vám čísla prehnané? Brutálne zaobchádzanie a osobitne sexuálne však nie je niečo, s čím sa Slovenky ochotne zveria. Spraví to len minimum z nich. Preto o nich vieme málo, hoci nimi môžu byť aj vaše blízke. Znamená to dve veci. Páchateľ činí zlo ďalej a obeť nedostáva pomoc.
Aspoň raz
Ak sa pozrieme na čísla zo svetových štatistík, podľa údajov Centers for Disease Control and Prevention v Severnej Amerike zažila sexuálne násilie aspoň raz za život asi jedna žena z troch. Podobne zo štúdie Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA) z marca 2014 vyplýva, že každá tretia žena z Európskej únie po dosiahnutí 15 rokov bola minimálne raz obeťou fyzického alebo sexuálneho násilia, informuje KMC na stránke zastavmenasilie.sk. Žeby sme na Slovensku mali menej agresorov?
Ani nie. Odborníci už roky upozorňujú, že naše relatívne nižšie čísla svedčia skôr o neochote žien o nich hovoriť. Hoci európsky prieskum zaznamenal, že väčšina obetí incidenty neoznámila polícii alebo organizáciám na podporu obetí, je celkom možné, že sú predsa len odhodlanejšie.
Alebo viac vnútorne bojujeme s tým, či náš „incident“ násilím naozaj bol? Pokračovanie na ďalšej strane...
