10 rokov pred mŕtvicou: Mozog vysiela signály, hrozí po tejto psychickej traume

Skrytý spúšťač mŕtvice: Ak sa vám deje toto, môžete mať vyššie riziko

10 rokov pred mŕtvicou: Skrytý spúšťač, ktorý môže hroziť každej piatej žene

Starostlivosťou o zdravie sa v textoch zaoberám od roku 2015. Najradšej píšem o novinkách zo sveta vedy a medicíny a o duševnom zdraví. Ako na psychiku a vývin človeka vplýva rodičovská výchova, som skúmala v rámci  svojej dizertačnej práce na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského.

Dáša Balogová

Psychiatrička a&nbsp;epidemiologička Rebecca Thurston sa na univerzite v&nbsp;Pittsburghu už veky venuje výskumu ženského zdravia. Minulý rok prinies­la jej práca svetu dve nové dôležité poznania. Ani jedno pekné.

Do <a href="https://link.springer.com/article/10.1007/s11682-021-00536-2">štúdie</a> spolu s&nbsp;tímom zaradila 145 žien s&nbsp;priemerným vekom 59 rokov. Účastníčky vyplnili dotazníky odhaľujúce ich zažité psychické traumy, zmerali aj ich BMI, krvný tlak, zmapovali ich spánok a&nbsp;vyšetrili magnetickou rezonanciou. Aspoň jednu z&nbsp;hodnotených tráum potvrdilo 68 % žien, pričom najčastejšou bol sexuálny útok. Výsledok?

Ženy s traumou mali oproti tým bez nej väčší objem takzvaných hyperintenzít bielej hmoty (WMH), čo sú markery ochorenia malých ciev mozgu. Dajú sa zistiť de­siatky rokov pred nástupom <a href="https://zdravie.pluska.sk/novinky-a-odbornici/prvy-signal-demencie-objavi-40-citit-vam-ust-toto">demencie</a> a iných porúch, napríklad mozgovej porážky, a môžu teda slúžiť ako včasné signály. S väčším objemom WMH pritom najviac súviseli práve zažité sexuálne útoky. Toto zistenie profesorky Thurston zo septembra minulého roka prišlo sedem mesiacov po tom, čo so sexuálnym napadnutím spojila aj vyšší stupeň aterosklerózy krčných tepien u žien v strednom veku.

A&nbsp;teraz si vezmite, koľkých žien sa toto riziko reál­ne týka. Ak si pamätáte slovenskú kampaň „piata žena“, ktorej prvý ročník prebiehal pred vyše dvad­siatimi rokmi, máte približnú predstavu. A&nbsp;podľa dát Koordinačno-metodického centra pre prevenciu násilia na ženách (KMC) a&nbsp;Inštitútu pre výskum práce a&nbsp;rodiny (IVPR) štatistiky týraných manželiek, partneriek a&nbsp;matiek stále sedia.

V&nbsp;<a href="https://ivpr.gov.sk/wp-content/uploads/2020/11/tlacova_sprava_zastavme_nasilie_2020-1.pdf">tlačovej správe</a> z&nbsp;novembra 2020 inštitút píše, že násilie ako také zažíva vyše 19 % žien, z&nbsp;toho 7 % fyzické a&nbsp;3 % sexuálne, čo predstavuje asi 100-tisíc žien ročne. Viac ako tretinu z&nbsp;nich ohrozuje súčasný alebo bývalý partner, o&nbsp;niečo menší počet vzdialenejší známy. Zdajú sa vám čísla prehnané? Brutálne zaobchádzanie a&nbsp;osobitne sexuálne však nie je niečo, s&nbsp;čím sa Slovenky ochotne zveria. Spraví to len minimum z&nbsp;nich. Preto o&nbsp;nich vieme málo, hoci nimi môžu byť aj vaše blízke. Znamená to dve veci. Páchateľ činí zlo ďalej a&nbsp;obeť nedostáva pomoc.

Ak sa pozrieme na čísla zo svetových štatistík, podľa údajov Centers for Disease Control and Prevention v&nbsp;Severnej Amerike zažila sexuálne násilie aspoň raz za život asi jedna žena z&nbsp;troch. Podobne zo štúdie Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA) z&nbsp;marca 2014 vyplýva, že každá tretia žena z&nbsp;Európskej únie po dosiahnutí 15 rokov bola minimálne raz obeťou fyzického alebo sexuálneho násilia, informuje KMC na stránke <a href="https://www.zastavmenasilie.gov.sk/">zastavmenasilie.sk</a>. Žeby sme na Slovensku mali menej agresorov?

Ani nie. Odborníci už roky upozorňujú, že naše relatívne nižšie čísla svedčia skôr o&nbsp;neochote žien o&nbsp;nich hovoriť. Hoci európsky prieskum zaznamenal, že väčšina obetí incidenty neoznámila polícii alebo organizáciám na podporu obetí, je celkom možné, že sú predsa len odhodlanejšie.

Alebo viac vnútorne bojujeme s tým, či náš „incident“ násilím naozaj bol? Pokračovanie na ďalšej strane...

„Pojem sexuálne násilie je veľmi široký. Niekto si pod ním predstavuje najmä fyzický útok. Iný zase rôzne formy nátlaku až po nie celkom dobrovoľný sex,“ premýšľa košická <a href="https://lekar.sk/lekar/mudr-danica-caisova" target="_blank" rel="noopener">psychiatrička a&nbsp;sexuologička Danica Caisová.</a>

KMC ho definuje celkom presne ako akúkoľvek sexuálnu aktivitu bez sú­hlasu ženy či druhej strany vrátane:

Je zrejmé, že do štatistík prieskumov sa dostanú len ženy, ktoré zažili teror podľa tejto definície či otázok zvolených do dotazníka. No v&nbsp;psychologickom ponímaní nemusí ísť len o&nbsp;extrém v&nbsp;podobe znásil­nenia či obchytkávania v&nbsp;autobuse. „Sexualita človeka je odolná a&nbsp;zraniteľná zároveň. A&nbsp;môže to byť aj partner, jeho neláskavé zraňujúce poznámky, môže to byť okolie, kde sa o&nbsp;<a href="https://zdravie.pluska.sk/novinky-a-odbornici/lekar-radi-da-odobrati-maternice-normalne-milovat">sexualite</a> často rozpráva povrchne, hodnotiaco a&nbsp;hrubo, môže to byť rodina, kde sa sexualita posudzuje ako niečo, čo je zahanbujúce. To všetko môže ovplyvniť naše prežívanie intimity a&nbsp;radosť z&nbsp;nej,“ podotýka slovenská odborníčka, že traumu môže spôsobiť akékoľvek ohýbanie rozkoše.

Dokonca ani navonok prejavený súhlas nemusí byť záruka, že sa vám správanie náprotivka páči. Ak práve mužovi „dávate“, hoci sama nechcete, ale nepoviete ani muk, ba dokonca hráte záujem, len aby bol pokoj – je to súhlas? Pokračovanie na ďalšej strane....

Počuli ste už náš podcast?

Podľa renomovanej kanadskej psychologičky <a href="https://scholar.google.ca/citations?user=amCB8UoAAAAJ&amp;hl=en">Lori Brotto</a> z&nbsp;Univerzity v&nbsp;Britskej Columbii, ktorú vyspovedal online magazín Goop – mimochodom založený herečkou Gwyneth Paltrow, ktorá si podľa New York Times „užila svoje“ s&nbsp;Harveym Winesteinom obvineným z&nbsp;harašmentu – sa dokonca aj pri nesúhlasnom sexe môžete „nedobrovoľne“ vzrušiť.

„Druhou najdôležitejšou informáciou, ktorú ženám odovzdávam, je, že útoky neboli ich vinou a&nbsp;že aj keď ich telo vykazovalo určité sexuálne vzrušenie, neznamená to, že poskytli súhlas. Mnohé ženy veľmi trápi, že ich telo sa počas nechceného sexuálneho styku vzruší – a&nbsp;niektoré ženy dokonca dosiahnu orgazmus – a&nbsp;to ich uvádza do rozpakov, či poskytli alebo neposkytli súhlas,“ objasňuje expertka, že sexuálna reakcia pohlavných orgánov u&nbsp;žien je do istej miery automatická, hoci v&nbsp;mysli prežívajú znechutenie a&nbsp;hnus.

Podľa Brotto teda platí to, čo poviete nahlas. Nie je nie, aj keď telo zrádza.

Či s&nbsp;orgazmom alebo bez, ak si niekto od vás než­nosť vynucuje, zákonite vás zraní. Jednorazovo alebo opakovaním vám siaha na suverenitu duše i&nbsp;tela a&nbsp;traumatizuje vás. „Sexuálna trauma znamená poranenie intimity do tej miery, že sa sex stáva zdrojom nepríjemných pocitov, telesnej aj psychickej bolesti,“ hovorí Danica Caisová o&nbsp;psychickom stave v&nbsp;psychologickej terminológii známy ako<a href="https://zdravie.pluska.sk/zdravy-zivot/skodlivy-chronicky-stres-neuverite-co-vsetko-vami-robi"> posttraumatická stresová porucha</a>.

Lori Brotto dodáva, že po takejto desivej udalosti alebo sérii udalostí sa môže prejaviť extrémnou úzkosťou, zábleskami aj nočnými morami. Tie môže spustiť podobná kolínska, šepot do ucha či nenápadný náznak blízkeho, ktorý vám útočníka pripomenie. „Človek môže pociťovať znepokojujúcu úzkosť ako reakciu na hroznú udalosť aj bez toho, aby sa u&nbsp;neho vyskytli všetky príznaky posttraumatickej stresovej poruchy,“ pripomína kanadská psychologička, že vaša skúsenosť nemusí byť o&nbsp;nič horšia, ak dramatickými príznakmi netrpíte. To, ako svoju nálož znášate, veľmi závisí od typu vašej osobnosti a&nbsp;množstva iných faktorov.

Spoločným menovateľom rôzne prejavených tráum je, že vykonaný agresívny čin zmenil váš vzťah k&nbsp;sebe. „Najčastejším následkom traumy je problematický vzťah k&nbsp;vlastnému telu a&nbsp;intimite vôbec. Následky môžu mať charakter nechuti a&nbsp;nepríjemných pocitov až bolesti pri pohlavnom styku, ale môže dôjsť až k&nbsp;vaginizmu, neschopnosti ženy mať pohlavný styk,“ hovorí z&nbsp;praxe vo svojej ambulancii slovenská lekárka.

Alebo sa dostávate do vnútorného chaosu. Po sexe s&nbsp;novým bezpečným partnerom túžite, no máte blok. Po tom, čo Lorine pacientky dokonca samy iniciovali sex, naraz začali pociťovať <a href="https://zdravie.pluska.sk/zdravy-zivot/odbornicka-radi-stres-uzkost-kontrolou-ako-byt-psychicky-fit">úzkosť</a> a&nbsp;paniku, tlmočila pre Goop svoje skúsenosti. „Iné sa môžu úplne vyhýbať sexuálnej aktivite alebo vzťahom pre strach, že nebudú schopné identifikovať, kedy je nie­kto sexuálnym páchateľom,“ pokračuje Brotti.

Je možné sa po sexuál­nej traume vrátiť do funkčného a&nbsp;plnohodnotného života? Psychologička o&nbsp;tom nepochybuje. „Hoci následky sexuálnej traumy môžu byť u&nbsp;niektorých žien trvalé, ženy sú neuveriteľne odolné a&nbsp;mnohé sa dokážu z&nbsp;traumy úplne zotaviť bez dlhodobých alebo pretrvávajúcich ťažkostí,“ pozitívne prekvapuje a súhlasí aj sexuologička:

„Sexualita je našťastie z veľkej časti inštinktom biologickej povahy a inštinkt ponúka viacero možností na to, aby sme sa dokázali s týmto typom poranenia vyrovnať. Ak ide o jednorazový nepríjemný zážitok – okrem brutálneho znásilnenia – dokážeme ho postupne zbaviť emocionál­neho nánosu a zabudnúť.“ Obe odborníčky sa zároveň zhodujú v podmienke, ako úľavu a liečbu docieliť. Zverte sa dôveryhodnej osobe – mame, sestre, kamarátke a ideálne vyhľadajte aj odbornú pomoc.

„Podľa mojich skúseností je jednou z&nbsp;najdôležitejších vecí, ktoré môžem klientke poskytnúť, uznanie. Tým, že jej poskytnem bezpečné a&nbsp;dôverné prostredie, v&nbsp;ktorom sa môže podeliť o&nbsp;všetky svoje myšlienky a&nbsp;emócie súvisiace so zneužívaním, jej dávam najavo, že na jej pocitoch záleží. Klientom, ktorí sa cítia uznaní, sa v&nbsp;terapii darí lepšie,“ uzatvára Brotti.