Terapia tmou je viac ako len relaxačná technika, je to liečba. Ľudia ju využívali už v staroveku. Nejde o oddych pri zhasnutom svetle, ale o niekoľkodňový pobyt v absolútnej tme, bez akýchkoľvek svetelných a zvukových podnetov. Človek sa ocitne úplne sám so sebou a je nútený čeliť všetkým svojim myšlienkam.

Takúto terapiu by ste mali absolvovať pod dozorom terapeuta. Tma totiž spúšťa v tele procesy, ktoré vás môžu prekvapiť. Spočiatku sa väčšina pacientov uvoľní, no postupne prichádza panika. Pri dlhodobejšom pobyte sa spomalí metabolizmus, a dokonca môžete počuť neexistujúce zvuky a vidieť svetlo.

V Česku lieči tmou terapeut Andrew A. Urbiš, ktorý má v Beskydskom rehabilitačnom centre v lese zadebnenú chatku. V nej si môžete terapiu tmou vyskúšať, zväčša ide o sedemdňový pobyt. V chatke je pevná linka a kedykoľvek sa môžete spojiť s terapeutom, porozprávať sa s ním alebo svoj pobyt predčasne ukončiť. Takýto zážitok určite nie je pre každého.

„Ide o liečbu vhodnú skôr pre ľudí bez závažnejších psychických a fyzických problémov. Aj nástup na túto terapiu je podmienený konzultáciou s odborníkom, kde sa vylúčia nevhodní uchádzači. Len s veľkými obavami by som ju umožnila pacientom so psychotickými poruchami či s ťažkými depresiami. Extrémne zážitky na ľuďoch zanechávajú stopy, často trvalé, a to mnohí vyhľadávajú. Terapiu tmou odporúčam len zdravým ľuďom, ktorí túžia po nejakom osobnostnom posune,“ hovorí psychoterapeutka Mgr. Anna Kuchtová.

Nemusíte hľadať radikálne riešenia. Každý krok k relaxácii je krokom správnym smerom. A základným predpokladom pokoja je ticho.

„Ešte z vysokej školy mi utkvela v pamäti prednáška o prepodnetovanosti detí a ľudí celkovo. Musíme všetko, hneď, rýchlo a veľa. To zanecháva na nás stopy. Skúsme len šoférovať bez počúvania rádia alebo variť bez zapnutej televízie, alebo rozprávať sa bez súčasného písania esemesky. Robíme všetko pre to, aby sme nemuseli bilančne uviesť čokoľvek do kolónky stratený čas. A strácame oveľa viac – pokoj a harmóniu,“ upozorňuje Anna Kuchtová.

„Začať sa dá aj tým, že skúsime robiť iba jednu vec a naplno. Zaspávať bez rádia, pýtať sa detí, čo bolo v škole, bez zvukov večerných správ alebo iba počúvať, ako vŕzga sneh. Veľa ticha je aj v lese alebo pod mohutnými klenbami kostolných katedrál. Stačí si vybrať.“

Duševnú sprchu by ste si mali dopriať presne tak často ako tú telesnú. Aspoň polhodina denne v tme, tichu alebo pri tónoch, ktoré vás nabijú energiou, vám pomôže udržať si psychické zdravie. Ak vám to nestačí, psychoterapeut vás môže naučiť ďalšie relaxačné techniky.

„Pri riadenom dýchaní sa učíte regulovať dĺžku nádychu a výdychu a dýchať do rôznych častí tela. Po zvládnutí tejto techniky si dokážete spomaliť zrýchlený tep, odbúrať trému v dôležitej chvíli alebo zastaviť nastupujúci panický atak. Veľmi rada učím ľudí aj progresívnu svalovú relaxáciu. Zo začiatku ide o postupné napínanie a uvoľňovanie jednotlivých svalových skupín a neskôr už stačí iba predstava. Chvíľu trvá, kým si to zafixujete, no po nejakom čase dokážete zrelaxovať hocikedy a za pár minút. Sami si viete podať prvú pomoc v núdzi.“