Tento článok začínam písať s dažďom a praskaním z kozuba v slúchadlách. Do uzávierky ostáva pár dní, mala by som stresovať, že nestíham. Upokojenie, ktoré vo mne tieto zvuky vyvolávajú, je môj osobný „biohack“. Jeden z mnohých, ktoré som za posledného vyše roka a pol musela vytiahnuť z rukáva. Ako inak by som zvládla home office, škôlkara, školáčku, prijímačky na školy, sťahovanie, vzťahové problémy, ťažkú diagnózu môjho ocka i svoju vlastnú? Až v bode, keď som netušila, či sa mi ide hlava rozletieť od nedostatku spánku, kričania po deťoch alebo z ďalšej virózy, si na mňa počkal kľúčový moment. Moje telo spustilo najužitočnejší obranný mechanizmus. Vyplo ma.
Rozklad seba
Nezložila som sa, fyzicky ani psychicky, len som zrazu zastala. Prečo sa vlastne stresujem? Naozaj ma vyhodia z práce? Prežijem, ak dcéru nevezmú na gymnázium? Ak opustím nefunkčný vzťah? Ak nestihnem upratať, navariť? Zdravie a domáca pohoda. Tieto dve veci ostali po explózii, ktorá ostatné nároky na seba roztrhala na márne kúsky. Muselo ma vypnúť, aby ma reštartovalo. Rozložilo a poskladalo nanovo. Zo dňa na deň môj mozog začal fungovať inak a ja opäť normálne spávať, používať mierny tón hlasu, nemračiť sa a nesedieť na pol zadku v nonstop napätí, že nestačím. „Spravili ste jednu vec, spoznali ste samu seba,“ vecne reaguje Martin Spano, s ktorým som si jedno dopoludnie dala videohovor cez Zoom. S týmto počítačovým vedcom a digitálnym nomádom sme sa mali baviť o biohackingu, veci, ktorá mu zmenila život, no ja jej začínam opatrne dôverovať až po prvej polhodine nášho rozhovoru.
O biohackingu stravou s vedcom Martinom Spanom:
Otrávená psychika
„Veľa ľudí nerozumie, čo je to spoznať sám seba. Ale podarilo sa to mnohým ľuďom počas pandémie. Zrejme aj vám. Zamysleli ste sa nad svojou situáciou, čo sa dá robiť, zistili ste priority. A podľa toho ste postupovali, preto sa situácia začala zlepšovať,“ dáva mojej nevedomej metodológii analytickú formu. S prekvapením zisťujem, že v ítečkárskej terminológii som hackla samu seba a sebaspoznanie je základom a cieľom biohackingu súčasne. Aj Martin to už má za sebou.
„Vyhorel som v práci. Mal som problémy s trávením, potravinovú intoleranciu. Vychudol som tak, že som vážil skoro polovicu toho, čo teraz. Bol som na tom naozaj zle. Chodil som po doktoroch, aj mi niečo našli. Až som sa stal vlastníkom psíka. Chodil som s ním von a zistil som, že mi býva lepšie a že moje problémy môžu byť psychického charakteru. Tak som začal viac športovať a chodiť do prírody. Párkrát sa mi stalo, že som si ráno zacvičil a bolo mi celý deň dobre. Ak sa chcete instantne cítiť zdravšie, nemôžete spraviť nič lepšie, ako sa hýbať,“ hovorí o svojom prvom hacku vôbec. A ja nemôžem nesúhlasiť, lebo známe „runner’s high“, vyplavenie endorfínov po mojom dvojkilometrovom behu, pomohlo nárazovo osviežiť „softvér“ veľakrát aj mne.
