Rodina Zajícová z Bratislavy sa snaží žiť naplno a využiť čas na zbieranie nových zážitkov. „Všetko neskúsené je pre nás výzva. More, hory, zahraničie, ale aj divadlo či kino,“ vraví energická Ivana Zajícová. Keď boli nedávno vo Švédsku, ich 17-ročný syn Tomáš začal s plnou vážnosťou plánovať, že po maturite by rád študoval informatiku a ekonómiu na štokholmskej univerzite. Rovno si ju aj prezreli. Na tom všetkom by nemuselo byť nič také výnimočné. Keby Tomáš nebol vozíčkar.
Lekári objavili nádor za srdiečkom
„Tomi sa narodil ako zdravý chlapček, ale okolo roka začal chorľavieť. Bol malátny, zle spinkal, pokašliaval, plytko dýchal. Vzniklo podozrenie na zápal pľúc či začínajúcu astmu. Pediatrička nás nakoniec poslala na röntgen pľúc a tam sa nám z minúty na minútu život otočil. Lekári sa nás okamžite ujali a doslova nás zachránili,“ popisuje pani Ivana chvíle, keď jej synovi diagnostikovali neuroblastóm, onkologické ochorenie typické pre včasný detský vek. Nádor v hrudnom koši tlačil na pľúcka. „Vlastne bola náhoda, že na röntgenovej snímke bolo z neho kúsok vidno, lebo bol skrytý za srdiečkom. Keby sme prišli skôr, nemuseli ho lekári ešte vidieť. No keby sme prišli neskôr, mohlo byť už príliš neskoro. Onkológ povedal, že tento typ nádoru dokáže zdvojnásobiť svoju veľkosť za 24 hodín,“ spomína Tomášova mama.
Tomáš lyžuje či cestuje osudu navzdory
Chlapčeka okamžite operovali a následne nasadili chemoterapiu. Tumor však už stihol „pretiecť“ medzi stavce a spôsobil taký útlak miechy, že Tomáš ochrnul od pása nadol. Napriek tomu, že si nohy cíti a dokáže vedome pohnúť prstami či dokonca zdvihnúť nohu, motorika bola poškodená. „Občas sa smejeme, že keby Tomi žil 150 rokov, možno mu vzniknú náhradné synapsie, spoje medzi nervovými bunkami, a mohol by aj chodiť,“ nestráca humor pani Ivana.
Aj vďaka úžasnej energii, ktorú s manželom synovi venujú, môže Tomáš zažívať aspoň sčasti to, čo jeho mnohí rovesníci. Bol viackrát v Londýne a videl snáď všetky tamojšie múzeá, má prechodené a na špeciálnej lyži zlyžované Tatry či Krkonoše, opakovane sa kúpal v mori... „Snažíme sa synovi ukázať cestu a možnosti, a potom nech si už sám vyberie.“
Nikdy nekončiaca rehabilitácia
Aby bol fyzicky v dobrej kondícii, musí Tomáš neustále rehabilitovať. Zajícovci do syna investujú doslova všetko.
Odmalička s ním jazdili do kúpeľov Janské Lázně, na nitkovú akupunktúru do Budapešti, na transkraniálnu magnetickú stimuláciu do Soprone, na kraniosakrálnu terapiu chodili k fyzioterapeutom z Ameriky a pravidelne rehabilitujú v Piešťanoch. Aj vďaka tomu Tomáš dokáže fungovať veľmi samostatne a mohol nastúpiť do bežnej základnej školy. „V tom čase som pôsobila ako jeho osobný asistent. Škola mi umožnila tráviť vyučovanie v prázdnom kabinete, aby som nemusela sedieť v triede. Teraz už chodí na bilingválne gymnázium a asistenta nemá. Má však fajn spolužiakov, ktorí mu pomôžu ak treba,“ vraví pani Zajícová.
Trenažér vďaka príspevku od poisťovne
V záujme zlepšovania Tomášovej fyzickej kondície a pre obmedzenia v súvislosti s covidom sa Zajícovci rozhodli zaobstarať synovi na doma špeciálny multifunkčný trenažér, na ktorom si môže precvičovať hornú časť tela. Nejde však o lacný špás, preto skúsili požiadať o finančný príspevok v Tomiho zdravotnej poisťovni a prihlásili ho do grantového programu Bojovníci za zdravie. „Uspeli sme a dnes máme trenažér nainštalovaný v izbe, ktorá je prerobená prakticky na telocvičňu. Aj my s mužom si občas na ňom zacvičíme,“ neskrýva spokojnosť Ivana.
Tomáš, ktorý jazdí na handbiku, hráva ping pong a kedysi aj závodne plával, sa síce do cvičenia občas musí nútiť, no vie, že je pre neho nevyhnutné. „Niekedy sa musím premáhať, inokedy som namotivovaný, ale trénujem denne,“ vraví gymnazista.
Inklúzia? U nás je skôr na papieri
Ivane však nedá, aby neupozornila na fakt, že všadeprítomné bariéry neuveriteľne komplikujú vozíčkarom život. Tomášovi napríklad zabránili dosiahnuť ešte lepšie školské výsledky. „Tomiho baví matematika, chémia, fyzika. Vyhral väčšinu školských kôl olympiád, no nemohol postúpiť, lebo ďalšie kolá sa konali na školách, ktoré neboli bezbariérové. Ako šiestak vyhral celoslovenskú programátorskú súťaž poriadanú Microsoftom, ktorá sa našťastie konala online. Že je Tomáš na vozíčku zistili až vtedy, keď prišiel osobne na vyhlasovanie víťazov. Teraz, ako stredoškolák, sa dostal do úzkeho výberu mladých programátorov a zdokonaľuje sa v Študentskom Trénerskom Centre,“ hovorí s istou pýchou v hlase pani Zajícová, ktorá prakticky neustále musí bojovať za bezbariérové prostredie.
„V zahraničí sme videli, ako to môže skvelo fungovať. U nás inklúzia nie je vždy jednoduchá. Tomáš mi už vraví – mami, nesťažuj sa. No ja chcem, aby riešenia neboli len na papieri, ale dostávali sa aj do reality,“ vraví pani Ivana, pre ktorú je každá prekážka výzvou na zdolanie. Pre lepší život jej syna.
Skúsite to aj vy?
Grantový program Bojovníci za zdravie spustila Zdravotná poisťovňa Dôvera pred 10 rokmi so zámerom zlepšiť zdravie a zvýšiť kvalitu života svojich poistencov. Doteraz podporila takmer 1350 žiadateľov financiami vo výške cez 1,7 milióna eur. Príspevky poisťovňa poskytuje na ošetrenia, zákroky, operácie, rehabilitácie či pomôcky, ktoré nie sú hradené, alebo len čiastočne, zo zdravotného poistenia. Ak ste poistencom ZP Dôvera, môžete o grant požiadať aj vy.
