Tetovanie už nie je ničím nezvyčajným, podobne ako permanentný mejkap. Oveľa menej sa už vie o rekonštrukčnom tetovaní. Poznajú ho prevažne iba ženy po rakovine prsníka, ktoré mali šťastie a lekári ich naň upozornili.

<a class="bluewiki" href="/izdravie/wiki/rakovina-prsnika.html#tabwiki1"> Rakovina prsníka </a>

Zuzana nezanedbala samovyšetrenie ani pravidelné prehliadky v prsníkovej poradni. Vždy bolo všetko v poriadku. Až pred štyrmi rokmi sa dobré správy zmenili na krutý aprílový žart. Pri sone sa lekárovi niečo nepozdávalo. Nasledovala mamografia, biopsia a operácia. „Ráno, v deň nástupu do nemocnice, mi povedali, že výsledky histológie sú pozitívne. Mimovoľne mi stekali po tvári slzy. Veď to mala byť predsa len bežná operácia. Mali mi iba vybrať hrčku z prsníka, ale keď som sa prebrala, nebol tam,“ zviera hrdlo Zuzane (58) ešte aj dnes. Pred operáciou síce podpísala súhlas s rozhodnutím lekárov, keby bolo treba prsník odstrániť celý, ale to podpisujú všetci. „Neviete si to predstaviť, kým sa vám to nestane. Navyše som mala pooperačné problémy, z rany vytekalo veľa krvi, lebo tam praskla cievka. Stále ma museli sledovať, bandážovať a sťahovať. Hrozila mi nová operácia…“ O Zuzaninej strate vedeli len najbližší. Stáli pri nej priateľky aj obaja synovia.

Po odstránení prsníka nasledovali štyri cykly chemoterapie. „Nemala som čas prehodnocovať čokoľvek, musela som ísť ďalej. Aj so svojou chorobou. So stratou prsníka som sa však nedokázala vyrovnať,“ hovorí Zuzana. Keď nabrala odvahu, svojej onkologičky sa opýtala na možnosti plastiky prsníka. Lekárka s niečím podobným nemala takmer žiadne skúsenosti, ale poslala Zuzanu na konzultáciu do ružinovskej nemocnice. „Mala som nepeknú stiahnutú ranu. Bola som presvedčená, že všetko bude lepšie ako to, čo mám. Pracujem s ľuďmi, rada a veľa športujem, cvičím, plávam. Všetko som musela robiť s epitézou - náhradou prsníka,“ vymenúva Zuzanu dôvody svojej ďalšej operácie. „Chýba osveta,“ hovorí MUDr. Martin Boháč z Kliniky plastickej, estetickej a rekonštrukčnej chirurgie Univerzitnej nemocnice v Bratislave-Ružinove. „Nielen medzi laickou verejnosťou, ale aj medzi niektorými odborníkmi, onkológmi. Pracujeme na tom, aby k nám pacientky posielali automaticky, ale zatiaľ je spolupráca veľmi rozpačitá. Ženy však majú právo vedieť, že možnosti existujú, a že rekonštrukciu dokonca hradí v plnej miere zdravotná poisťovňa.“ Samozrejme, len v zdravotnom zariadení, ktoré s ňou má zmluvu.

Keď má pacientka rakovinu prsníka, príde na onkológiu. Na základe typu rakoviny a rozhodnutia onkológa podstúpi chemoterapiu alebo rádioterapiu v spolupráci s chirurgickou liečbou. Keď žena ukončí liečbu, naďalej ju sleduje onkológ, či sa neobjavia nové prejavy. „Pacientka môže po onkologickej liečbe absolvovať rekonštrukciu prsníka, ale tá sa odporúča až po dvoch rokoch po liečbe, ak nevznikla recidíva,“ potvrdzuje primár Mamologického oddelenia doc. MUDr. Vladimír Bella, PhD., z Onkologického ústavu sv. Alžbety v Bratislave. Každú rekonštrukciu musí odporučiť onkológ!

Zuzana postúpila rekonštrukciu dva roky od mastektómie. Stále je vedená na onkológii pre prípadné remisie a bez odporúčania onkológa by na plastike nepochodila. „Rekonštrukcia prsníka nie je technicky jednoznačná, rôznymi cestami sa dá dospieť k podobnému výsledku,“ vysvetľuje lekár. Konkrétny postup pri rekonštrukcii závisí aj od zhodnotenia stavu chirurgom. Lekár môže zvoliť postup rekonštrukcie pomocou lalokov, silikónových implantátov, kmeňových buniek alebo ich kombináciou. Zuzana podstúpila prvú možnosť, využila svoje telo. Pod skalpel si ľahla celkom trikrát. „Dopredu sa nedá určiť presný počet operácií. Môžu nastať komplikácie, ktoré rekonštrukciu predĺžia,“ upozorňuje na individualitu každého organizmu lekár. Ale čo to vlastne lalok je? Zväčša koža, podkožie, tukové tkanivo a sval, ktoré lekári presunú z jedného miesta na vašom tele na iné. Napríklad, z brucha tam, kam patrí prsník. Pri prvej operácii Zuzane presunuli lalok z brucha a vymodelovali z neho základ prsníka. Malá časť nového prsníka sa však neujala a odumrela. Bolo nutné odstrániť ju a nahradiť vlastným tukovým tkanivom. Pri tretej operácii lekári odobrali kožu z oblasti slabín, pretože je viac pigmentovaná, a vymodelovali z nej dvorec bradavky. Tú samotnú vytvorili z laloka.

Rekonštrukcia, ktorú má Zuzana za sebou, jej pomohla najmä zo psychickej stránky. „Nebolo to ľahké obdobie. Najťažšie to bolo asi po prvom zákroku, keď mi brali tuk z brucha a robili mi plastiku. Päť dní som sa nemohla pohnúť, bola som napojená na infúzie. Potom som postupne začala chodiť a jesť. Telo sa dlho hojilo a veľmi bolelo. Stále som sa starala o operačné rany, tri mesiace som necvičila. Telo som musela rozhýbať postupne, aby sa nič nepoškodilo,“ opisuje, ale neľutuje. Opäť sa cíti ako úplná žena. *

Súčasťou rekonštrukcie prsníka je aj domodelovanie bradavky a dvorca. Kožu na dvorec zoberú lekári zo slabín, pretože je tam tmavšia. Pokiaľ žena nechce podstúpiť takýto zákrok, môže si dať dvorec dotetovať. „Tetovanie jedného dvorca trvá približne hodinu a hojí sa najviac päť až šesť dní,“ hovorí expertka na permanentný mejkap Barbora Sookyová z Bratislavy. Toto však už poisťovňa neprepláca.

Žena, ktorej odstránili prsník po rakovine, <a href="https://www.pluska.sk/izdravie/zenska-zona/zenam-rakovinou-prsnika-pomaha-rekonstrukcia.html" onclick="return openTargetBlank(this, event)">môže podstúpiť jeho rekonštrukciu</a>. Pri nej sa vymodeluje nový prsník, do ktorého sa vloží implantát. Nie vždy je však možné zachovať na pôvodnom prsníku aj bradavku s dvorcom, čo je pre ženu ešte traumatizujúcejšie. „V ideálnom prípade chirurg počas rekonštrukcie prsníka vymodeluje na mieste bradavky malý výbežok, ktorý ju simuluje. Najskôr o pol roka, keď už je miesto zahojené, môžeme tetovať. Dokreslíme bradavku aj dvorec tak, že na pohľad pôsobí veľmi prirodzene,“ opisuje postup skúsená kozmetička Iveta Okelová z bratislavského salóna. Zároveň dodáva, že nie všetci chirurgovia takto postupujú a tiež nie každý ženu upozorní, že existuje takáto možnosť doúpravy prsníkov. „Je to škoda, pretože ženy pri pohľade do zrkadla potom naďalej trpia. Prsník síce majú, ale bez dvorca a bradavky ani ako prsník nevyzerá <a href="https://www.pluska.sk/izdravie/zenska-zona/proti-rakovine-bojuje-sokom-krasna-tvar-strasne-jazvy-tele.html" onclick="return openTargetBlank(this, event)">(foto nájdete tu »),</a> a to ich trápi.“ Na tetovanie je treba prísť minimálne dva razy, aby sa vyrovnal pigment a tetovanie vyzeralo čo najprirodzenejšie.

Zahojený prsník po operácii, pripravený na tetovanie. Kožný štep nad silikónovým implantátom bol odobratý z chrbta, vidno naznačenú bradavku.

Čerstvo vytetovaná bradavka a dvorec.

Tetovaná bradavka po zahojení, asi dva mesiace po zákroku.

Rekonštrukčné tetovanie využívajú aj ženy po zmenšení prsníkov. Vtedy sa dokoriguje tvar dvorcov a jazvičky okolo nich. No nie je určené len na prsia. „Dokážeme ním kamuflovať napríklad aj niektoré škvrny pri <a href="https://www.pluska.sk/izdravie/liecba/s-vitiligom-si-vedia-uspesne-poradit-vo-svidniku.html" onclick="return openTargetBlank(this, event)">vitiligu</a>, jazvy – nie však keloidné, lysiny vo vlasoch či u pánov na tvári. Pre niekoho sú to iba kozmetické nedostatky, no ak sa vás týkajú, dokážu vám poriadne strpčiť život a znížiť sebavedomie. Rekonštrukčné tetovanie je u nás pomerne málo známe a pritom ním vieme v mnohých prípadoch pomôcť a skvalitniť tak život tým, ktorí si inak nevedia rady,“ uzatvára Iveta Okelová. Poisťovne však tieto zákroky nepreplácajú.

Zakrytie jazvy po rázštepe a zvýraznenie pier tesne po tetovaní. Tmavší pigment postupne vybledne a opuch ustúpi.