Dáša Balogová

Zdá sa, že mať školu doma, by mohla byť pohoda. S nedobrovoľným experimentom, keď deti okrem učiteľov na diaľku učia aj manažérky, programátori, krajčírky či jadroví fyzici, prichádzame k zisteniu, že to vôbec nie je také ľahké. Stáva sa vám, že na dieťa kričíte? Tlačíte na odovzdanie vecí na čas a dobré známky? Poznatky vedcov, ktorí spojili neurológiu a pedagogiku, sa vám v tomto období môžu veľmi zísť. Menej je naozaj viac. A to najpodstatnejšie, čo dieťa (nielen teraz) potrebuje, je pokoj na aktivitu mozgu. Achillovou pätou akéhokoľvek intelektuálneho výkonu je totiž stres. Veď to poznáte aj sami, ak sa na vás sypú požiadavky v práci. Čo sa počas neho s vašou hlavou deje?

<a href="https://www.pluska.sk/izdravie/zivotny-styl/fototest-co-dokaze-mozog-za-60-sekund-zistite-ci-je-vas-vynimocny.html" onclick="return openTargetBlank(this, event)">FOTOTEST: Čo dokáže mozog? Za 60 sekúnd zistíte, či je váš výnimočný</a>

„Vôbec som si to v tom strese nevedel vybaviť,“ zľudovela obľúbená študentská výhovorka. Kým dieťa za zlú známku vyhrešíte, nechajte si ju od neho vysvetliť. Malo dostatočnú pohodu na to, aby sa to podarilo lepšie? Nie nadrvená učebnica, ale psychická uvoľnenosť a pocit bezpečia sú pravý kľúč k výkonu. Upozorňujú na to tvorcovia konceptu takzvaného brain-based learning, ktorý sa pomaly udomácňuje aj na Slovensku. Vychádzajú z kritiky doteraz prevažujúceho spôsobu vyučovania na školách založeného na memorovaní poznatkov, vyvolávaní žiakov pred tabuľu či písomkách na čas. Nový pohľad, ktorý aplikuje poznatky neurovedy do vzdelávania, vysvetľuje, prečo to má byť inak. „<a href="https://www.pluska.sk/izdravie/relax/pre-nepolepsitelnych-nervakov-burlive-emocie-upokoji-tato-relaxacna-metoda.html" onclick="return openTargetBlank(this, event)">Procesy emócií a strachu</a> riadi amygdala. Tá na základe prežívania ovplyvňuje vylučovanie viacerých hormónov, ktoré pôsobia na učenie a pamäť,“ hovorí profesor Erich Petlák z Katedry pedagogiky na Katolíckej univerzite v Ružomberku v učebnici Kapitoly zo súčasnej edukácie o mieste, ktorému v tomto mechanizme možno pripísať ústrednú rolu.

<a href="https://www.pluska.sk/izdravie/zivotny-styl/zdravy-tip-tyzdna-aj-mozog-potrebuje-posilnovnu-je-ten-vas-kondicii.html" onclick="return openTargetBlank(this, event)">Zdravý tip týždňa: Aj mozog potrebuje posilňovňu. Je ten váš v kondícii?</a>

Amygdala je jedno z najstarších centier mozgu, sídlo emócií a reakcie útoč alebo uteč. Funguje asi takto: Ak sa dieťa bojí písomky, či vy porady s najvyšším manažmentom, ústredie tento stav vyhodnotí ako stav ohrozenia, na ktorý sa zameria. Amygdala preberá na seba aktivitu a všetky nepotrebné obvody sa dočasne a čiastočne vypnú – vrátane pamäti, schopnosti analýzy či logiky. „Pri emóciách, strachu a strese nejde len o to, čo žiak prežíva, ale o čosi viac. Hormóny stresu majú nepriaznivý vplyv na činnosť neurónov, najmä neurónov hipokampu, označovaného ako sídlo pamäti. Znižujú pohlcovanie glukózy, redukujú dostupnú energiu mozgu, vyvolávajú väčšiu potrebu energie, ale súčasne zmenšujú jej dostupnosť neurónom,“ vysvetľuje profesor Petlák.

„Zjednodušene, zmyslové orgány ako oko, ucho zachytia podnet. V medzimozgu sa veľmi hrubo spracuje informácia, ktorá sa posunie ďalej do amygdaly. Tá odhadne mieru rizika a spustí reakciu strachu na odvrátenie okamžitého rizika. <a href="https://www.pluska.sk/izdravie/zivotny-styl/chystate-koncert-vyborne-vedci-zistili-si-nom-znizite-kortizol.html" onclick="return openTargetBlank(this, event)">Kortizol, v strese vylučovaný do tela</a>, výrazne ovplyvní hipokampus i prefrontálny lalok. Môže tak dôjsť k ‚blackoutu‘. Napriek tomu, že danú vedomosť mám, neviem si ju vybaviť. Ak sa upokojím, informácia sa stáva znova dostupnou,“ dopĺňa klinická psychologička PhDr. Zuzana Ondrejková.

<a href="https://www.pluska.sk/izdravie/zivotny-styl/9-skrytych-priznakov-nadmerneho-stresu-moze-vyvolat-infarkt-takto-tomu-zabranite.html" onclick="return openTargetBlank(this, event)">9 skrytých príznakov nadmerného stresu. Môže vyvolať infarkt, takto tomu zabránite</a>

Samozrejme, za istých okolností je stres fajn a pomôže vypumpovať výkon mozgu na maximum. „Výskumníčka Carmen Sandiová nechala potkany putovať v labyrinte so studenou vodou, čo ich stresovalo. Experiment potvrdil, že ak bol potkan v ohrozujúcej situácii, rýchlejšie si zapamätal cestu z labyrintu von. To isté sa deje pri ľuďoch. Kortizol prispeje k tomu, aby amygdala dala spomienke punc dôležitosti,“ konštatuje psychologička Ondrejková.

„Bezpochyby emócie, o ktorých hovoríme, veľmi pôsobia na efektívnosť procesu učenia a na jeho výsledky. Každý vie zo svojho života uviesť skúsenosť, že keď prežil silný emocionálny zážitok, pamätal si ho niekoľko rokov,“ hovorí Erich Petlák. „Znamená to teda, že by sme žiakov v škole mali strašiť zlými známkami, zvýšenými úlohami, hrozbou písomiek? V žiadnom prípade. Realita je taká, že vyvolaním strachu u žiaka síce môžete dosiahnuť istý účinok, ale krátkodobý. Učenie podmienené strachom nie je efektívne. Vedomosti takto získané nie sú trvácne, žiak ich nevie využiť v iných súvislostiach,“ zdôrazňuje odborník na pedagogiku, že obavy navyše potláčajú kreativitu.

<a href="https://www.pluska.sk/izdravie/zdrave-jedlo/video-co-robit-detmi-pocas-karanteny-tieto-vam-ukazu.html" onclick="return openTargetBlank(this, event)">VIDEO: Čo robiť s deťmi počas karantény? Tieto vám to ukážu</a>

Pod stresom, aký opisuje pedagóg, je dieťa každý deň. Tak ako kazí vybavovanie z pamäti, rozhoduje aj pri osvojovaní nového. „Učenie zahŕňa skupinu neurónov alebo neurálnu sieť. Jeden neurón je schopný prevziať spojenie s viac ako desaťtisíc ďalšími neurónmi. Mozog je schopný vytvoriť približne miliardu neurálnych spojení a odkazy môžu po týchto dráhach putovať rýchlosťou do štyristo kilometrov za hodinu,“ prirovnáva učenie ku kráčaniu lesom PaedDr. Jana Trníková, PhD., spoluatorka Petlákovej učebnice. Ak po tej istej cestičke putujete znova a znova, aktivujete tie isté neuróny a posilňujete spojenia medzi nimi. Ak ste však pod dlhodobým tlakom, k takémuto prepájaniu nielenže nedochádza poriadne, už vytvorené chodníčky môžu zarásť. Alebo inak: dlhodobý stres oslabuje odolnosť neurónov a potenciálne vedie k ich odumieraniu. „Vo výskumoch ľudia pod neustálym tlakom mali oslabené spojenia medzi hipokampom a časťou predného laloka. Napriek chvíľkovému pokoju podávali výrazne nízky výkon. Až po niekoľkotýždňovej pauze bol kontakt opäť plne aktívny,“ ozrejmuje psychologička Ondrejková.

<a href="https://www.pluska.sk/izdravie/deti/psychologicka-ako-hovorit-detmi-sucasnej-situacii-ako-doma-vydrzat.html" onclick="return openTargetBlank(this, event)">Psychologička: Ako hovoriť s deťmi o súčasnej situácii a ako to doma vydržať?</a>

Východiskom brain-based learning je, že tak ako sa nepríjemná emócia podpíše pod učenie zle, v prípade príjemnej platí opak. Dieťa verklíkuje <a href="https://www.pluska.sk/izdravie/zivotny-styl/otestujte-6-cviceni-aktivuje-velku-cast-vasho-mozgu-posilni-pamat-aj-logiku.html" onclick="return openTargetBlank(this, event)">naspamäť</a> odseky z knižky, ktorú čítate pred spaním, bez toho, aby ste ho zámerne niečo učili. Prečo ju vie lepšie ako básničku zo školy? „Čím je mozog vystavený väčšiemu množstvu zážitkov, tým viac sa výbežky neurónov rozvetvujú, aby sa spojili s čo najväčším množstvom neurónov a pomohli tak vyriešiť vyskytujúce sa problémy. Čím viac ich v mozgu existuje, tým ľahšie mozog rozozná podobnosti medzi novým zážitkom a doterajšou skúsenosťou a situáciou, s ktorou sa už stretol,“ objasňuje doktorka Trníková.

Tento proces však nastane iba vtedy, ak sa citovo nezaťažené dieťa môže sústrediť na spracovávanie informácií a nie stresu, a teda aktivovať mechanizmus zdravého učenia. Bezpečie a zmysluplnosť osvojovaného obsahu sú dva základné piliere. Aj preto podľa štúdií majú emocionálne nasýtené deti vyššie IQ aj lepšie výsledky v škole. Ako by „mozgovo kompatibilné“ učenie malo vyzerať v praxi, autorka zhrnula v otázkach, na ktoré by si mal odpovedať každý učiteľ a v súčasnej situácii aj rodičia – sú deti zapojené do zmysluplnej činnosti? Sú hodiny pripravené tak, aby premýšľali? Učím tak, že neúspech nie je možný?

<a href="https://www.pluska.sk/izdravie/deti/medved-pes-ci-vrabec-cvicenie-je-zabava-hrajte-aj-vy.html" onclick="return openTargetBlank(this, event)">Dochádzajú vám už pri hre s deťmi nápady? Vyskúšali ste už cvičiť ako vrabec?</a>

Učiteľa si nemôžete vždy vybrať. Prvky brain-based learning však dokážete uplatniť aj doma vo výchove dieťaťa od raného veku. „Už aj malé dieťa, ktoré sa učí chodiť, zažíva strach a radšej sa pridržiava. Matka, ktorá sa na dieťa usmieva, stojí vedľa a pobáda ho, nerobí nič iné, len ho motivuje. To sa potom nielen učí kráčať, ale aj prekonáva strach,“ hovorí psychologička Zuzana Ondrejková. Prestaňte na dieťa zvyšovať hlas a nehrešte ho za neúspech, aby ste uňho nespustili reakcie strachu. Vytvorte mu pocit bezpečia aktívnym počúvaním, pozornosťou, telesným a očným kontaktom. Prehĺbite jeho dôveru a pohodu a efektívny proces osvojovania skúseností ostane plne aktívny.

Čítajte aj: <a href="https://www.pluska.sk/izdravie/zdrave-dieta/8-dovodov-preco-objimat-deti-20-sekund-denne-nimi-spravi-zazraky.html" onclick="return openTargetBlank(this, event)">8 pozitívnych účinkov objímania detí. Potvrdené vedou, pomáha už 20 sekúnd denne</a>

Stresovaný mozog sa učí zle. Nové pravidlá, ako deti doma vzdelávať a nezblázniť sa

Plus TV

Máte doma magnézium, ktoré sa menej vstrebáva? Čo s ním?

Recept na medovníčky priamo od cukrárky: Kristína Popová prezradila, ako si pečenie užiť

Horoskop Zdravia na december: Kto bude zdravý a koho potrápi choroba?!

Výber pre vás