MENU
rodina-a-tehotenstvo

Pri šikane trpí obeť i agresor. Psychologička o tom, prečo si deti ubližujú

Šikana detí môže mať tie najnevinnejšie ale i zákerné prejavy.
Rodina a tehotenstvo

Pri šikane trpí obeť i agresor. Psychologička o tom, prečo si deti ubližujú

Nosí vaše dieťa domov desiatu, ktorá mu nepatrí? Zbystrite. Šikana sa deje tam, tam, kde kamera nedovidí, hovorí psychologička PaeDr. Petra Arslan Šinková.

Keď bola moja dcéra prváčka na základnej škole, v jej triede chceli nainštalovať kamery ako prevenciu šikany. Nie je to priskoro?

Šikana je jeden z najzávažnejších negatívnych javov, s ktorým sa stretáva takmer každá škola. Žiaľ veková hranica agresorov sa posúva nižšie. Už v prostredí materskej školy je možné zachytiť nevhodné správanie, ktoré je zacielené na iné dieťa za cieľom ublížiť a nadobúda prejavy šikany. Odhaliť šikanu v škole často nie je jednoduché, aj keď jej výskyt je vyšší, ako sa odhaduje. Šikanovanie sa deje v kontexte vzťahov v sociálnej skupine, preto sa môže vyskytnúť na akejkoľvek škole. V zdravej skupine sa šikana neujme a nebude sa ďalej rozvíjať, ak je v triede zdravé jadro, deti, ktoré sa proti šikane postavia.

Nájdu sa ešte kolektívy so zdravým jadrom? Čo hovoria štatistiky?

Šikana sa vyskytuje častejšie ako v minulosti. Západné krajiny hovoria o epidémii šikany. Podľa posledných údajov každé druhé – tretie dieťa sa stretne v nejakej forme so šikanou. Zhruba 40 % detí sa stane svedkom šikany. V posledných rokoch sa zvyšuje vplyvom sociálnych sietí, mobilov a počítačov výskyt kyberšikany – šikany v online priestore.

Ako šikana vyzerá, aké má najčastejšie prejavy?

Najviac sa v školách stretávame so psychickou formou šikany – zámerné prehliadanie a vyčleňovanie dieťaťa, jeho ponižovanie, zastrašovanie a vyhrážanie. Druhou najčastejšou formou je fyzické ubližovanie, ktoré sa prejavuje formou bitky, telesných útokov. Rozšírenou formou je aj ničenie vecí alebo ich násilného vymáhania. Často agresor manipuluje obeťou, vyhráža sa jej a vynucuje od nej jedlo, peniaze alebo ju núti spraviť niečo, čo obeť nechce a urobí pod nátlakom.

Podľa posledných údajov každé druhé – tretie dieťa sa stretne v nejakej forme so šikanou.
 

Kto býva obeťou šikany? Platí predsudok, že to býva najutiahnutejšie dieťa z triedy, jednotkár, dieťa s hendikepom?

Môže ňou byť ktokoľvek. Obeťou sa stáva dieťa, ktorá sa z nejakého dôvodu nemôže alebo nie je schopné brániť. Častejšie také, ktoré má málo kamarátov, niečím sa odlišuje od iných - výzorom, oblečením, pôvodom, náboženským presvedčením, alebo má nejaký handicap - telesný, problém s rečou a podobne. Ale aj keď v niečom vyniká, napríklad v učení alebo v športe a agresor chce mať navrch. Častejšie deti, ktoré majú pocity menejcennosti alebo sú utiahnuté sa nevedia brániť a stávajú sa ľahším cieľom agresora.

Prečo sa s tým neposťažujú dospelému?

Také Šikanované dieťa môže mať pocity viny a hanby. Často sa cíti v bezvýchodiskovej situácii. Má pocity bezmocnosti, strachu a úzkosti. Niektoré šikanované deti hovoria, že si mysleli, že to musia vydržať, že je to súčasťou dospievania alebo, že to musia zvládnuť samé. Nenapadne im, že by sa mohli zdôveriť dospelému, ktorý by im pomohol pomôcť alebo sa obávajú toho, že sa potom situácia ešte zhorší.

Psychologička Petra Arslan ŠinkováPsychologička Petra Arslan Šinková
Psychologička Petra Arslan Šinková
Zdroj: Peter Zakovic

Rodič šikanovaného dieťaťa, ktoré sa hanbí priznať, si sám od seba doma nič nevšimne?

Ak rodič intuitívne cíti, že s dieťaťom niečo nie je v poriadku, nemal by sa nechať odbiť, ale všímať si, čo sa s dieťaťom deje. Často začne byť dieťa viac uzavreté, smutné alebo nervózne a mrzuté. Trávi čas zatvorené vo svojej izbe, uzatvára sa do seba, málo komunikuje alebo neadekvátne reaguje prehnaným hnevom alebo plačom. Môže mať problém so spánkom, s chuťou do jedla a rapídne sa zhoršia jeho výsledky v škole. Vyhýba sa škole, nachádza rôzne výhovorky, aby do školy nemuselo chodiť. Môžu sa objaviť psychosomatické ťažkosti, bolesti hlavy a brucha. Situáciu nemožno podceňovať, pretože môže vyústiť v depresie a pokusy o samovraždu.

Aj to sa stáva?

Sú prípady, kedy dieťa nepodržala rodina alebo škola prehliadala problémy dieťaťa, ktoré nenašlo oporu ani doma ani v škole. Dieťa si so šikanou samo neporadí.

Šikana však nie je problém iba obete, ale aj agresora. Aké sú to deti – páchatelia šikany?

Samy boli obeťami šikany alebo zlého zaobchádzania. Niekedy majú príliš autoritatívnych a tvrdých rodičov alebo sa o nich nezaujímajú. Tieto deti nie sú schopné empatie – vcítiť sa do pocitov toho druhého. Niekedy i napriek snahe a záujmu rodičia dieťa nemá dostatočne rozvinuté sociálne zručnosti. Útočníkovi často ide o pozornosť, chce mať pocit prevahy, dokazuje si svoju moc alebo takýmto nevhodným spôsobom si zaisťuje pozíciu v triede. Niekedy agresor v dôsledku negatívneho vplyvu rovesníkov skúša hranice sociálnych vzťahov.

Ak mi dieťa domov príde s desiatou, ktorú som mu nedala, mám spozornieť?

Rodič môže u dieťaťa spozorovať známky po bitke, peniaze, ktoré mu nedal, veci, ktoré mu nepatria, urážlivé vyjadrenia o nejakom dieťati. Tiež pokiaľ má tendenciu neprimerane manipulovať, nie je schopné empatie, má problém s uchopením vlastných emócií, tendencie k násilnému správaniu alebo zosmiešňovaniu druhých.

Systematickú šikanu si často nevšimnú ani učitelia, za chrbtom ktorých sa deje...

Aktéri šikany sú často natoľko rafinovaní, že sa deje práve vtedy, keď kde učiteľ nie je, na miestach ako sú toalety, cesta do a zo školy alebo v škole cez prestávky. Niekedy sa žiaľ nevenuje dostatočná pozornosť varovným signálom šikany, bagatelizujú sa. Na druhej strane sa často stretávame aj s opačným problémom, že niektorí rodičia označujú za šikanu aj bežné doťahovanie sa medzi deťmi, ktoré je v každej sociálnej skupine a má svoje opodstatnenie v tom, aby si deti trénovali svoje sociálne zručnosti. Samozrejme nesmie byť takéto doťahovanie za cieľom ublížiť inému. Výskumy ukázali, že aj forma informovanosti detí, pedagógov a rodičov nie je úplne dostatočná.

Nebolo by riešením nainštalovať kamery a vinníkov potrestať?

Šikana sa väčšinou deje tam, kam kamera nedovidí. Navyše aj agresor a jeho rodina potrebuje našu pomoc. Odborníci sa zhodujú na tom, že aktéri šikanovania mávajú vo všeobecnosti negatívne postoje voči sebe aj voči ostatným, môžu trpieť nedostatkom rodičovskej lásky a pozornosti. Každá škola by mala mať zapracovanú smernicu o prevencii a riešeniu šikanovania detí a žiakov v školách a školských zariadeniach vo svojom školskom poriadku a podľa nej postupovať. Vhodné je nadviazať spoluprácu so školským psychológom, prípadne kontaktovať Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie.

Avšak z kvalitatívneho výskumu vyplynulo, že systém na prevenciu pred šikanou a jej riešenie sa neaplikuje na našich školách účinne. Kde je problém?

V informovanosti rodičov. Často nedôverujú tomu, že sa problém vyrieši. Obracajú sa na mňa, že ich dieťa v škole šikanujú. Ale keď sa ich spýtam, či sa obrátili na školského psychológa, riaditeľa alebo triedneho učiteľa, odpovedajú záporne. Obávajú sa toho, že to škola nebude riešiť. Pritom je často opak pravdou. Je veľmi problematické zaistiť dôkazy a treba dodržať všetky kroky v postupnosti, ktorá sa pri riešení šikany odporúča. Problém vidím aj vo forme komunikácie témy šikana. Dôležité sú práve interaktívne diskusie, hranie rolí a práca s celou triedou.

Teda aj s deťmi, ktoré nepatria k obetiam ani aktérom?

Odborníci sa vyjadrujú, že dôležité je pracovať so všetkými deťmi, v rámci prevencie aj intervencie šikany. Práve tí, ktorí sa prizerajú a o šikane vedia, sú tí kľúčoví, aby niečo urobili a postavili sa za obeť. Lebo tým, že nič neurobia, nikomu nič nepovedia, dávajú tichý súhlas agresorovi v tom, čo robí.

Osveta v skupine môže byť pre učiteľov náročná, ak majú často problém prebrať učivo. Kde na to vziať priestor?

Aj triednické hodiny a hodiny etickej výchovy dávajú priestor na to, aby sa utužovali vzťahy v triede medzi deťmi. Ideálne je, ak má škola školského psychológa, ktorý robí preventívne programy s deťmi v triede alebo by mala aspoň spolupracovať s odborníkmi s CPPPaP, ktorí zavítajú do tried a vedú interaktívne diskusie aj na tému šikany.

Práve tí, ktorí sa prizerajú a o šikane vedia, sú tí kľúčoví, aby niečo urobili a postavili sa za obeť.
 

Školský psychológ ale deti nemusí poznať tak dobre, ako učiteľ...

Ja som na škole, kde som niekoľko rokov pôsobila, vždy takéto aktivity realizovala a ukázali sa ako veľmi efektívne. Školský psychológ dokáže projektívnymi technikami a dotazníkom zmerať klímu v triede a upozorniť učiteľov na problematické vzťahy a nevhodné interakcie medzi deťmi. Zároveň môže pracovať s triedou, stanoviť si pravidlá triedy a školy, učiteľom a rodičom poskytnúť poradenstvo a odporúčania k prístupu k deťom. Vynikajúci je ranný kruh, kde sa deti pred vyučovaním rozprávajú o svojich pocitoch a učia sa otvorene komunikovať o tom, čo sa im páči a nepáči a ako sa cítia.

Ak však deti vnímajú niečo iné v škole ako doma, môže to byť problém. Ako „spracovať“ rodičov?

Kľúčová je spolupráca školy a rodiny. Dostatočná informovanosť, zapájanie rodičov do diania v škole, obojstranná komunikácia. S prevenciou je potrebné začať už od malička. Dôležitý je vzťah rodičov a dieťaťa. Pokiaľ dieťa dostáva dostatok lásky a zdravej pozornosti, pokiaľ rodič nepotláča a prijíma pocity svojho dieťaťa, dostatočne s ním komunikuje na vážne témy a dôveruje mu, je veľmi pravdepodobné, že dieťa bude mať zdravé sebavedomie a nebude mať potrebu ponižovať ostatných a zároveň sa bude vedieť aj obrániť voči agresorovi. Ak bude cítiť, že sa na rodiča môže obrátiť, zdôverí sa mu. Veľakrát práve deti – pozorovatelia upozornia svojich rodičov na to, že sa niečo v ich triede deje a že nejaké dieťa potrebuje pomoc.

Máte skúsenosť so šikanou?

Dôležité je, aby sa o šikane rozprávalo, aby sa informácie o pomoci dostali k deťom a dospelým. „Preto veľmi vítam iniciatívu Nadácie Markíza, ktorá sa rozhodla realizovať projekt  ‚Projekt boja proti šikanovaniu – Odpíšeme ti‘. Deti, ktoré sa boja zdôveriť dospelým zo svojho okolia nájdu pomoc na webe www.odpisemeti.sk a na telefónnej linke prostredníctvom anonymnej Linky detskej istoty – na bezplatnom telefónnom čísle 116 111 , ktoré je k dispozícii 24 hodín, 7 dní v týždni, ale aj cez čet  na webe vo vybraných hodinách,“ hovorí Petra Arslan Šinková.

Oficiálny postup

Smernica Ministerstva školstva jasne vymedzuje, aké správanie je považované za šikanu. „Každá škola by mala mať zapracovanú Smernicu č. 36/2018 k prevencii a riešeniu šikanovania detí a žiakov v školách a školských zariadeniach vo svojom školskom poriadku a podľa nej postupovať. Vo výnimočných prípadoch závažného šikanovania a pri podozrení na spáchanie trestného činu alebo priestupku je riaditeľ školy povinný ohlásiť incident na príslušné oddelenie polície. Každá škola je povinná okamžite informovať úrad sociálno-právnej ochrany príslušný ÚPSVaR,“ informuje psychologička.

Súvisiace články

Video

Poradňa zdravia

Zobraziť

Cestovanie s dieťaťom v MHD počas pandémie

Obmedzte pohyb mimo bydliska na nevyhnutnú mieru – dochádzanie do práce, nákup potravín, hygieny, liekov, domácej sociálnej starostlivosti, nevyhnutná návšteva zdravotníckeho zariadenia. Autobusové spoločnosti na Slovensku prijali preventívne opatrenia na zvýšenie bezpečnosti cestujúcich a zabezpečujú dezinfekciu vozidiel čistiacimi prostriedkami s najnovším typom polymérovej vodou riediteľnej dezinfekcie, ktorá nie je dráždivá ani toxická. Pokiaľ je nutné cestovať s dieťaťom vo verejnej doprave, dodržujte vzdialenosť medzi spolucestujúcimi. Vhodné je sedieť vždy na každom druhom sedadle, pri okne. Počas pobytu na verejnom priestranstve dávajte sebe a deťom rúško. Po príchode domov si umyte dôkladne ruky, a to 20 až 30 sekúnd s mydlom pod tečúcou vodou a aj medzi prstami. Môžete použiť aj dezinfekčný gél s obsahom 60 percent alkoholu.

čítať viac

Po úraze mám vybočenú priehradku. Chrápem a dýcham ústami

Podľa opisu vašich ťažkostí predpokladám, že pred úrazom ste nemali s dýchaním cez nos problém. Ak aj napriek operácii vaše ťažkosti pretrvávajú, treba posúdiť, či pri  zákroku bola naozaj  vyrovnaná vybočená priehradka, prípadne, či v nosovej dutine nie sú viditeľné iné prekážky. Odporúčam vám opätovne navštíviť ORL lekára, najlepšie iného kvôli objektívnosti. Ak nie ste alergik a máte stále upchatý nos, príčinou bude s najväčšou pravdepodobnosťou nejaká mechanická prekážka v nose. V takom prípade vám nepomôžu žiadne lieky, iba jej odstránenie. Je prirodzené, že ak nemôžete voľne dýchať cez nos počas dňa, budete mať problém aj v noci, pričom môžu vznikať až apnoické prestávky – zástavy dýchanie. Váš stav si vyžaduje  podrobné vyšetrenie a následné riešenie.

čítať viac
doktor

Opýtajte sa
odborníka

Poraďte sa s našimi
odborníkmi.

Položiť otázku

Opýtajte sa odborníka

Poraďte sa s našimi odborníkmi.

Položiť otázku
doktor

Diskusia