MENU
rodina-a-tehotenstvo

Psychologička o výchove, ktorou z detí rastú silné osobnosti. Aj tie dobré robia krik

Ako psychologička
v detskom domove
zistila, že
najdôležitejšie
je „investovať“
do detí. Dnes
trénuje dospelých
v rodičovských
zručnostiach.
Rodina a tehotenstvo

Psychologička o výchove, ktorou z detí rastú silné osobnosti. Aj tie dobré robia krik

Psychologička Daniela Betáková (31) odkryla svoje know-how, ako za tridsať minút týždenne môžete deti naučiť empatii a odvahe, schopnosti rozhodovať sa a rešpektovať hranice.

Prečo ste sa rozhodli pre psychológiu? Čo vás na nej lákalo?
V osemnástich rokoch je ťažké rozhodnúť sa, čomu sa chceme venovať do konca života. Na škole som mala dobrého kamaráta psychológa. Veľa sme sa rozprávali, inšpiroval ma. Chcela som porozumieť lepšie, ako funguje ľudské telo a psychika. Najmä som cítila, že svojou prácou chcem robiť niečo pre ľudí.

Niekoľko rokov ste pôsobili ako psychologička v detskom domove. Prečo ste pôsobisko zmenili?
Áno, pracovala som ako psychologička v detskom domove. Podmienky na prácu boli náročné, po niekoľkých rokoch som začala cítiť vyhorenie. Už som sa neposúvala dopredu. Potrebovala som viac slobody. Premýšľala som, čo v oblasti psychológie a psychoterapie chýba a v čom sa cítim najlepšie. Objavila som to v práci s deťmi a ich rodičmi.

VIDEO: Najlepšia škôlka na svete. Využíva geniálne jednoduchý princíp

Veľa voľného času trávi
Daniela so synovcami
a neterou.Veľa voľného času trávi
Daniela so synovcami
a neterou.
Veľa voľného času trávi Daniela so synovcami a neterou.
Zdroj: Archív
Foto: Archív D.B. 

S čím vás ľudia vyhľadávajú najčastejšie?
Prichádzajú pre emočné problémy alebo problémy so správaním dieťaťa. Väčšinou sa sťažujú, že je „zlé“ a oni nevedia, čo s ním. „Dobré“ si predstavujú ako stvorenie, s ktorým nie sú starosti, nemusia s ním nič riešiť. Zamieňajú si slovné spojenie „mať dobré dieťa“ za „mať s dieťaťom svätý pokoj“. Aj to najlepšie dieťa má právo neposlúchať alebo robiť krik. Často si ním iba pýta rodičovskú pozornosť. Postupne pracujeme spoločne aj na tom, ako meniť veci na sebe, čo následne zmení aj samotný vzťah s dieťaťom.

Mať pokojné dieťa je snom takmer každého rodiča. Je to prirodzené?
Mnohí túžia po tom, aby práve ich postretol unikátny jav: dieťa, ktoré nikdy neplače. To však nie je normálny stav. Emócie vrátane smútku, hnevu, plaču cíti každý z nás bez ohľadu na vek. Sú situácie, keď nie je v poriadku, aby sme zostali pokojní. Žiadajú si prejaviť plač, smútok, strach...

V rozhovore s dieťaťom by sme mali byť otvorení a ubezpečiť ho, že je normálne, ak ich prežíva. Rovnako slobodne sa cíťme v prejavoch vlastných pocitov. Keď nás dieťa rozčúli, nemusíme sa rozkričať. Je však správne povedať mu, že som sa nazlostil. Je preň zrozumiteľnejšie, keď vie, že rodič je nahnevaný a prečo.

Hnevá sa? Tieto 3 kroky zaručene skrotia každý záchvaty detskej zlosti

Na čo si dávať pozor?
Umeniu byť dobrým rodičom sa nikde neučí. Pomôže nám vlastná škola života, pozorovanie toho, ako nás vychovávali naši rodičia. Neskôr sme si začali uvedomovať, čo nám prekážalo, čo nás bolelo a na druhej strane, čo sme mali radi na otcovi a na mame. Po kúskoch zbierame čriepky zážitkov a vytvárame si predstavu, akí by sme raz chceli byť rodičia.

Učíte rodičov, ako si s dieťaťom budovať blízky vzťah. Je vôbec možné, že to v dnešnej dobe nevieme?
Filiálna terapia pomáha rodičom zvládať záťažové situácie vo výchove. Hlavným cieľom je však ukázať im, ako si vytvárať a obnovovať vzájomný vzťah plný porozumenia, pochopenia a adekvátnych reakcií. Čo v praxi znamená „vytvárať si blízky vzťah“? Vzťah, ktorý prežívam tu a teraz, naplno.

Čítajte aj: Slzy, krik a lúčenie. Separačná úzkosť nie je len závislosť na mame

V rámci kurzu odporúčame rodičom venovať dieťaťu stopercentnú pozornosť aspoň pol hodiny denne. Ideálne hrou, detským najprirodzenejším komunikačným nástrojom. Dieťa do nej prenáša všetko, čo prežíva. Ak chcete vedieť, čím práve prechádza v škôlke alebo v škole, nechajte ho hrať sa samo v izbe a len ho chvíľu počúvajte za dverami. Do hry prenáša to, čo prežíva, vďaka čomu všetko lepšie spracuje.

Ako má „profesionálna rodičovská polhodina“ vyzerať?
Rodič rozloží na zem deku a pripraví hračky, s ktorými sa dieťa bežne nehráva. Ohlási, že nastáva ich spoločný „špeciálny čas“, ktorý si vyčlenil iba pre dieťaťa. Oznámi mu, že počas neho ono samo bude rozhodovať o tom, ako sa budú hrať a čo sa bude počas ich polhodinky diať.

Chcete budovať sebavedomie dieťaťa? V 6 rokoch môže byť už neskoro 

Je to často prvýkrát, keď dievčatko či chlapec získa zodpovednosť o niečom rozhodnúť. Učí sa samostatnosti a tvorbe štruktúry. Keď sa raz v živote dostane do patovej situácie, bude mať vieru sám v seba, že to zvládne. Rodičovské polhodinky učia rodičov a dieťa empaticky reagovať, zrkadliť toho druhého, zadávať a rešpektovať hranice, posilňovať schopnosti dieťaťa.

Ako má polhodinka s dieťaťom vyzerať v domácom prostredí?
Počas tohto času je rodič s dieťaťom plne prítomný. Vyjadruje, čo vidí a čo cíti. Napríklad: „Aha, vybral si si túto hračku. Hnevá ťa, že sa ti nepodarilo postaviť kocky. Si šťastný, že máš autíčko. Toto ťa baví. Toto nechceš...“ Týmito jednoduchými pokynmi sa vzájomne učia empatickým reakciám.

Ťahák na úspešné deti: Stačia prekvapivé DROBNOSTI, väčšinu stíhate

Ako pri hre učiť deti stanovovať hranice?
Hranicu dávame až vtedy, keď je potrebná. Keď uvidíme, že dieťa pastelkami mieri na stenu, povieme: „Vidím, že chceš maľovať na stenu, ale na stenu sa nemaľuje.“ To je hranica. Niektoré deti majú problém akceptovať ju, vtedy prichádza do hry stanovenie zložitejších hraníc.

Ak dieťaťu dáme
možnosť výberu,
získa pocit
dôležitosti, že
sa môže samo
rozhodnúť. Dodá
mu to sebavedomie
a vieru vo vlastné
schopnosti.Ak dieťaťu dáme
možnosť výberu,
získa pocit
dôležitosti, že
sa môže samo
rozhodnúť. Dodá
mu to sebavedomie
a vieru vo vlastné
schopnosti.
Ak dieťaťu dáme možnosť výberu, získa pocit dôležitosti, že sa môže samo rozhodnúť. Dodá mu to sebavedomie a vieru vo vlastné schopnosti.
Zdroj: Shutterstock
Foto: Shutterstock

Napríklad: „Chceš maľovať na stenu, ale to sa nerobí. Ak si vyberieš maľovať na stenu, zároveň si vyberáš, že ti zoberiem farbičky. Ak si vyberieš, že si budeš kresliť radšej na papier, tak si vyberieš, že pokračuješ v kreslení.“ Dôležitá je formulácia: „Ak si vyberieš..., tak si vyberieš...“ Prenášame ňou zodpovednosť na dieťa, chápe, že ďalší vývoj je už v jeho rukách.

Keď napriek stanoveniu hranice nasleduje plač?
Často robíme všetko pre to, aby sa dieťa nehnevalo, neplakalo, ale aj to je súčasť vývoja. Aj takéto prejavy emócií sú v poriadku. Je dobré empaticky zareagovať: „Ty sa na mňa hneváš, plačeš.“ Zostať pri ňom a nechať ho prežiť svoje emócie.

Rodičov učíte, aby dieťa takmer od dvoch rokov učili vedieť sa rozhodnúť a vyberať si z možností.
Samozrejme, malé dieťa sa nevie rozhodovať o množstve vecí, tie im na výber, samozrejme, nedáme. Nebude si vyberať, ako sa oblečie, keď je vonku zima, či si dá letné šaty, alebo kabátik.

Ako zvládnuť vekový rozdiel medzi súrodencami? Týchto 5 chýb nikde nerobte!

O tom, či potrebuje čiapku a šál, nemá ešte poňatia. Vie si však vybrať, akú farbu chce: „Zuzanka, vyber si, či chceš modrú, alebo červenú. Získa tak pocit dôležitosti, že môže samo rozhodnúť. Je uveličené, že môže samo vyniesť ortieľ nad čiapkou. Až do tej miery, že sa ani neháda, či čiapku chce, alebo nie. Dieťaťu to dodá sebavedomie a uvedomí si vlastné schopnosti.

Ako má vyzerať rodičovská polhodinka, keď deti odrastú?
Spoločný čas môžu predĺžiť na dlhšie a venovať ho spoločným aktivitám, o ktoré majú deti záujem. S dievčatami piecť, vylepšovať šatník, s chlapcom si ísť zahrať futbal alebo zájsť do lesa.

Vieme nastavovať dieťaťu hranice, keď už odrastie?
Každý rodič koná s najlepším vedomím a svedomím, často však akosi pozabudne, že by mal dieťaťu nastavovať v prvom rade primerané hranice. Ani príliš na úzko, ani príliš benevolentne. Dieťa inak nedokáže poznávať otvorenie sveta a rásť do zrelej osobnosti. Často sa mamičky pýtajú: „Čo som urobila zle, veď som mu dala všetko na svete.“ V tej chvíli si matka sama odpovedala.

Zdá sa, že niekedy deti príliš chránime od negatívnych emócií. Oplatí sa to?
Pokynmi: „Neplač! Upokoj sa! Nebuď nahnevaný!“ deti učíme emócie potláčať. Namiesto toho by sme ich mali viesť k tomu, ako ich primerane vyjadriť. Ak sú nahnevané, musia vedieť, že nesmú biť nás, ale môžu udierať do vankúša. Keď pocítia hnev v dospelosti, prirodzene s ním namieria do posilňovne a nie do najbližšieho človeka.

Málokedy im dovolíme samostatne spoznávať veci. Viac ich poučujeme – nerob toto, nerob tamto, daj si pozor, pomaly, dávaj pozor na psa. Podobnými formulkami v nich zbytočne vytvárame pocit, že by mali cítiť strach. Poukazujeme aj na to, že niečo nezvládnu. Ako by sme im nepriamo hovorili: „Toto ešte nie si schopný spraviť sám.“

Čo by sme ich mali naučiť do života, kým sú ešte malé?
Že sa nemusíme snažiť robiť veci dokonale. Veci sa často skončia celkom inak, než aký bol plán. Dôležitejšie ako to, čo spravíme, je to, ako sa zachováme potom. Predstavte si, že prídete domov z práce, ste unavená, pohádali ste sa so šéfom. Deti na vás už od dverí výskajú, vy ich však okríknete, aby vás nechali na pokoji a šli sa hrať do izby. Samozrejme, ich to prekvapí. Každému sa môže stať, že mu prasknú nervy.

Je však dôležité následne prísť za deťmi a vysvetliť im: „Prepáčte, že som na vás kričala. Bola som nahnevaná z práce a nespravodlivo ste si to odniesli vy.“ Pre deti je dôležité poznať pravú príčinu. Ste pre ne celý svet a ak je rodič rozčúlený a nazlostený, zosobnia si váš hnev. Podvedome sa im začne prehrávať scenár, že to ony robia niečo nesprávne, že si nezaslúžia vašu dobrotu. Aj deti tým učíme, že keď spravia niečo nesprávne, oplatí sa úprimne priznať a povedať prepáč.

Video

Poradňa zdravia

Zobraziť

Je nejaká rozumná alternatíva k fixným zubným strojčekom?

K fixným zubným aparátom existuje aj vyberateľná alternatíva priehľadných plastových násadok na zuby. Čeľustný ortopéd Vám v tomto prípade po vyšetreniach a stanovení plánu liečby vezme odtlačky, z nich sa vylejú modely a na nich sa vyhotoví sekvencia násadok, ktoré v priebehu týždňov meníte. Tieto násadky vyvíjajú na zuby tlak, čím dochádza k posunu chrupu v želanom smere. Pre účinnosť liečby je nutné nosiť násadky minimálne 22 hodín denne, vyberajú sa iba počas jedla a čistenia zubov. Liečba môže trvať jeden až dva roky a finančne je trochu nákladnejšia ako bežný strojček.

čítať viac
MUDr. Rudolf Novotný
MUDr. Rudolf Novotný
Zubný lekár

Syn sa v piatich rokoch pocikáva, skúsili sme všetko

Občasné denné pomočenie, alebo „cvrknutie si“ u menších detí je normálnou súčasťou vývinu. Mnohé deti sú tak zabrané do aktivity alebo hry, že si zabudnú odskočiť na záchod. Na vine môže byť veľa faktorov. Ak dieťa večer alebo tesne pred spaním vypije niekoľko pohárov tekutín, potom sa mu močový mechúr naplní už počas noci. Dieťa sa však s týmto pocitom nemusí zobudiť a nehoda je na svete. Okrem pitného režimu je dôležitý aj pravidelný spánok. Dieťa sa má ukladať a vstávať každý deň v približne rovnakú hodinu. Ďalším režimovým opatrením je určiť, kedy bude chodiť pravidelne na záchod, približne každé dve hodiny, aj keď nepociťuje nutkanie. Vždy by sa malo vycikať dôkladne, aby sa mu o päť minút nechcelo znova. Samozrejmosťou je návšteva toalety tesne pred spaním a hneď po vzbudení. Veľký vplyv na nočné pomočovanie má pohoda dieťaťa a prípadný stres. Rozhodne odporúčam vyšetrenie u detského všeobecného lekára, následne nefrológa alebo urológa.

čítať viac
MUDr. Dana Jurečková, PhD.
MUDr. Dana Jurečková, PhD.
Pediatrička
doktor

Opýtajte sa
odborníka

Poraďte sa s našimi
odborníkmi.

Položiť otázku

Opýtajte sa odborníka

Poraďte sa s našimi odborníkmi.

Položiť otázku
doktor

Diskusia