Prečo narastajú poruchy reči u detí? Dôvody objasní skúsená logopédka

,,Žijeme vo svete, ktorý si dáva záležať na odlišných hodnotách než tomu bolo v predchádzajúcich časoch. Rodičia sú pracovne príliš zaneprázdnení zabezpečovaním živobytia a tak zákonite ostáva menej času na dieťa,“ tvrdí odborníčka.

Aj trávenie voľného času v rodinách nabral výrazne odlišný charakter. Zamenili sme „jogging“ na „shopping“ a aktivity, ktoré v minulosti tvorili gro voľného času detí sa teraz oklieštili na akúsi úroveň záujmových aktivít. V tomto pretechnizovanom svete, kde vládne fenomén IKT (informačných a komunikačných technológií) je niekedy ťažko vysvetliť, že návod na dieťa sa vygoogliť nedá. A potom je tu samozrejme fakt, že s deťmi sa naozaj málo rozprávame. Rozprávky sa pozerajú a nie čítajú. Nerozprávame sa ani o obsahu, ani o nejakých ponaučeniach z príbehov. Je smutné, keď vidím, ako dieťa tesne pred vstupom do školy pozná možno všetky planéty a vymenuje mi všetky vyhynuté druhy dinosaurov, ale nedokáže správne sformulovať jednu vetu, aby vyjadrilo svoje otázky alebo pocity. A dokonca ani odpovedať celou vetou, keď sa ho opýtame na bežné veci.

Naša reč a čistá výslovnosť funguje vtedy, ak rečové orgány motoricky správne fungujú. Tvoria ich svaly a nervy ako hociktoré iné časti tela. Ak zanedbáme motorický vývin dieťaťa, vystavujeme ho riziku aj v oblasti rečového vývinu.

Jednoznačne dyslalia – čiže chybná artikulácia hlások, potom fufnavosť – to keď hovorí dieťa akoby z nosa, ďalej zajakavosť a tiež brblavosť – je to situácia, keď dieťa hovorí tak rýchlo, že mu nie je dobre rozumieť. V ostatnom čase sa stále častejšie stretávam s mutizmom. Je to stav bezrečovosti, keď dieťa pod vplyvom nejakej traumy, alebo zo strachu s niektorými osobami prestane hovoriť. Tiež často riešim problémy deti s oneskoreným vývinom reči – je to stav, keď rečovo-poznávacie funkcie mozgu dieťaťa dozrievajú podstatne pomalšie v pomere k jeho fyzickému veku. Majú ťažkosti presne a včas priradiť obsahový význam k počutému slovu alebo vysloviť slovo správne. Zamieňajú alebo vynechávajú hlásky či slabiky v slove, tvoria skomoleniny, niečo čo je vlastné deťom oveľa mladším. Dokonca môžu zamieňať slová za zvukovo podobne znejúce. Práve u tejto skupiny je následne veľmi častý výskyt aj porúch písanej reči – poruchy v čítaní (dyslexia), písaní (dysgrafia), uplatňovaní gramatických pravidiel v písme, čiže pravopisu (dysortografia) a nie raz aj v oblasti matematických pojmov (dysklakúlia).

Tak, ako sa nehanbíme za okuliare alebo strojčeky na zúbkoch, tak by sme sa nemali hanbiť ani za rečovú chybu dieťaťa. A či máme riešiť poruchy reči? Riešili by ste, ak by dieťa začalo krívať? Určite áno. Logopéd nie je žiadny postrach. Logopéd je priateľ, ktorý podáva dieťaťu ruku v ťažkostiach a nájde pre neho tie najlepšie nástroje na odbúravanie prípadných bariér, ktoré sa pred neho v škole postavia. Deti s poruchami reči zachytávajú svojim filtrom klinickí logopédi, ako aj centrá pedagogicko-psychologického a centrá špeciálno-pedagogického poradenstva. Každá materská škola, ako aj detský lekári by mali mať ich zoznam k dipozícii v mieste bydliska. Na základe výsledkov logopedického vyšetrenia by sa mal stanoviť konkrétny program vyhovujúci pre dieťa a postupovať podľa neho.

Platí pravidlo: čím skôr tým lepšie. Štatistiky hovoria o tom, že deti do troch rokov by už mali plynule hovoriť vo vetách. No nie je ojedinelé, že do tohto veku sa čaká, aj keď vôbec nerozpráva. Keď porovnáme, že v niektorých krajinách začínajú sledovať a stimulovať už polročné dieťa pokiaľ nereaguje správne na podnety – teda jeho plač alebo smiech je neadekvátny situáciám, nenadväzuje očný kontakt, alebo ignoruje zvuky a my čakáme do troch rokov, že čo sa udeje, je to veľmi veľký rozdiel. Rodičia by rozhodne nemali otáľať s vyhľadaním logopéda, ak sa nerozbieha reč, alebo je nezrozumiteľná. Ak dieťa v troch rokoch nehovorí, resp. hovorí len nejaké slovíčka, tak naozaj je najvyšší čas vyhľadať odbornú pomoc. Ale aj v prípade, ak vidíte, že dieťa síce hovorí a nemá ani poruchy výslovnosti, ale mu robí problémy si spomenúť na nejaké slová, alebo naozaj má veľké ťažkosti vysloviť slovo presne tak, ako znie a vytvára si akúsi vlastnú reč. Tvorí si vlastné pomenovania vecí okolo seba.