Všetci chlapci chceli kedysi byť smetiari a dievčatká lákalo byť učiteľkou. Je rola profesorky v seriáli Pán profesor naplnený aj váš detský sen?
Rozhodne som učiteľské ani profesorské sny nemala. Nie som typ človeka, ktorý má pretlak pocitu, že chce mentorovať a učiť druhých. Samozrejme, dobrá rada nikdy nie je zlá, ale študovať učiteľstvo som netúžila. Teraz sa v tom ešte utvrdzujem, lebo pri online vyučovaní musím pomáhať svojim deťom a vidím, že učiteľstvo je mimoriadne náročná práca.
Nakrúcalo sa vám príjemne s takým množstvom mladých ľudí? Sú iní, než akí sme boli my?
Ja nemám pocit, že sú iní. Skôr som si uvedomila, že ešte nedávno som bola ja v pozícii tej mladej, dynamickej, šikovnej a teraz som na druhej strane. Je to veľká zábava, lebo sa vôbec necítim, že by som mala byť na pozícii 45+. Nejako mi to doteraz vôbec neprišlo.
Pozrite si celú FOTOgalériu TU
Je tento pandemický spôsob fungovania vyčerpávajúci?
Med lízať to nie je, robíme, čo sa dá. A musím priznať, že v istej fáze to už začalo byť pre deti aj pre rodičov frustrujúce. Kým to trvalo mesiac-dva a bolo vidno svetlo na konci tunela, brali sme to ako nejakú výnimočnú situáciu. Ale deti sú s malými prestávkami na domácom vyučovaní už rok a prestáva to byť výnimočné aj zábavné. Vždy som dbala na to, aby deti mali systém a rutinu – umyť zuby, raňajky, škola a tak ďalej. Keď sa toto začalo strácať, dochádzalo k chaosu. A toto si vyžaduje naozaj energiu a celý deň. Francúzska škola, kam chodia moji synovia, je iná aj v tom, že majú vyučovanie do tretej. Takže je to veľmi náročné pre všetkých – deti, učiteľov aj rodičov. Myslím, že by sme si všetci zaslúžili medaily, aj keď neviem, na čo by nám boli.😊
Vy aj dve! Učíte sa so synmi vo francúzštine?
Áno. A musím povedať, že sa mi francúzština úžasne zlepšila. Už viem, ako sa povie priamka, úsečka, kružidlo... Do mnohých matematických zadaní sa musím zapájať aj ja a naštudovať si, o čom je reč, o čom sa točí. Nie je to zábava. Ale toto je ten najmenší problém. Väčší je, že deti po takom dlhom čase doma strácajú motiváciu. Moji chlapci sa mimoriadne, naozaj mimoriadne tešia do školy a na kamarátov, spolužiakov. Motivovať ich tým, že sa to raz skončí, je veľmi náročné.
Nesedím a nečakám, že veď mi dajú nejaké lieky. Snažím sa nájsť všetky dostupné možnosti, ako si pomôcť.
Dávnejšie ste mali problémy so štítnou žľazou, takmer na rok vás vyradila z práce. Veľmi vám vtedy pomohla ajurvédska kúra. Účinkuje dodnes?
Nebola to len ajurvéda, každého pol roka chodím k svojej endokrinologičke, najlepšej na svete, pani doktorke Ružinákovej. Som teda neustále pod kontrolou a štítnu žľazu mám stabilizovanú. Od spomínanej kúry som s ňou nemala žiadny problém. Uznávam kombináciu súčasnej a alternatívnej medicíny a všetko, čo pomôže, sa ráta. Ale vždy som konzultovala a konzultujem s pani doktorkou a som veľmi poslušný pacient. Možností liečby je veľa a každému sadne niečo iné.
Keď takto študujete o zdraví, ešte ste si nenaštudovali, ako prestať fajčiť?
Milujem sa rozprávať o zdraví, som študijný hypochonder. Všetky choroby si mimoriadne rada naštudujem, nielen svoje, aj svojich kamarátov. Veľmi ma to baví. A k tomu fajčeniu, zatiaľ som sa ho úplne nevzdala, ale fajčím pomerne málo. Som „degustačný“ fajčiar, žiadne škatule denne nepadajú. Ale máte pravdu, vždy je čas sa nad sebou zamyslieť.
Ste taká veselá kopa, prečo o sebe tvrdíte, že ste melancholik? Ten je podľa definície trudnomyseľný, negativista, introvert... Toto na vás sedí?
Možno by ste sa čudovali, ale áno. Mám tendencie byť melancholická. Rada sa aj smejem a zabávam, ale často sú aj chvíle, keď idem do seba a mám mimoriadne rada ticho, všeličo mi letí hlavou a nie vždy sú to optimistické myšlienky. Ale naučila som sa, že šport vybije z hlavy všetku negatívnu energiu. A, našťastie, môj partner je vyslovený sangvinik, tak ak náhodou treba, on ma vyvedie z každej tmy.
Celý rozhovor s Petrou Polnišovou nájdete v najnovšom čísle časopisu Zdravie.
