Vyše päťsto účastníkom v nemecko-švajčiarskej štúdii sa po plastickej operácii zmiernila úzkosť, sociálne fóbie, depresie a pookrialo psychické zdravie a výkonnosť. Podľa údajov Univerzity v Melbourne je však kľúčom k úspechu očakávanie. Scestné z vás namiesto idolu spraví nešťastnú figurínu všetkým na smiech. „Niektorých posielam radšej k psychiatrovi,“ hovorí otvorene MUDr. Gabriel Maršal z ambulancie plastickej chirurgie v Bratislave, Trnave, Pezinku a Komárne.

FOTO: Krásne tváre sú minulosť. 9 najväčších plastických omylov šoubiznisu

Lepšia ako plastika! Vyskúšajte tvárovú gymnastiku

Ak by som chcela vyzerať ako Barbie alebo Ken, žiadny problém?

Žijeme v dobe výrazného vplyvu reklamy v zmysle „nič nie je nemožné“. Niekedy sú predstavy klientov strelené. V extrémnom prípade sa tejto poruche hovorí dismorfofóbia (obsedantné zamestnávanie vlastným vzhľadom a presvedčenie, že niektoré fyzické črty má pacient zdeformované, pozn. red.). Patrí do rúk psychiatrov, plastickí chirurgovia do toho ani nemajú vstupovať. Ale určite treba operovať to, čo riešiť vieme.

Napríklad?

V ideálnom prípade reálny nedostatok. Ak sa dá odstrániť ho, škoda to nevyužiť. Akoby sa vám pokazilo auto a vy si ho nedáte opraviť, pritom idete na dovolenku, potrebujete odviezť deti. Je to síce obyčajné auto, ale je dobré mať ho a používať ho. My vlastne takto používame telo na život.

VIDEO: Máte chuť na nové telo? Čo zvážiť pred plastickou operáciou, radí lekár

Počula som hovoriť plastickej chirurgii aj psychochirurgia. V krajšom tele zdravší duch?

Áno, liečba duše skalpelom. Zbytočne to delíme! Telo sa s dušou dopĺňa. Buď sa podporujú, alebo zrádzajú. Myslím, že aj príroda chcela, aby sa nám páčili zdravé veci. Ak zrádza telo a je upraviteľné, operácia je spôsob, ako pomôcť aj duši.

Ale Barbie a Kenov odmietate.

Samozrejme. Mojím cieľom je fyzicky dobrý výsledok a spokojná duša. Ak o niektorom z nich nie som dopredu presvedčený, je veľká chyba niečo podnikať. Musím človeku vysvetliť, že to je zlá cesta. Zlé smerovanie musím zastaviť už na začiatku.

Dajú si povedať alebo idú inam?

Niektorí azda áno. Iní hľadajú ďalších chirurgov a časti, myslím, sa aj podarí dosiahnuť operáciu. Občas sa stane, že sa vrátia ku mne, aby som vyriešil dôsledky. Existujú aj ľudia závislí od plastických operácií, je to patológia. Ku mne sa najčastejšie vracajú tí, ktorí majú dobrú skúsenosť, pretože im operácia pomohla zmeniť život.

Ak im pomohla, prečo sa vracajú?

Chcú iný zákrok alebo ho zopakovať, posunúť. Ak je však riziko estetického neúspechu väčšie ako možnosť drobnej opravy, nikdy si nemôžete byť istí, že odchýlku opravíte alebo trocha pokazíte, hoci je to zriedkavé. Sú ľudia, ktorí v tom nemajú mieru. Nechcú si uvedomiť, že vylepšením nevýrazného hendikepu sa môžu esteticky dostať aj späť a stratiť to, čo už majú. Vždy sa usmejem nad typickou vetou: Ja nechcem nič, len aby to bolo o trošku lepšie...

Nemyslia to úprimne?

V čase pred operáciou áno. Ale dopredu viem, že nestačí „len trochu lepšie“. Aj keď to posunieme poriadne, sme ľudia a k dobrému výsledku môžu byť neskôr kritickí.

Prečo?

Operácia môže dopadnúť lepšie ako ich predstava, ale aj horšie. Niekedy má človek pocit, že výsledok nie je dokonalý. Ale viem, že objektívne je to dobré a je otázka času, kedy sa o tom presvedčí zásluhou okolia. No občas je jeho predstava taká tvrdohlavá a neústupná, že si tým sám ublíži. Stále hľadá, čo zlepšiť, napriek tomu, že sa stretáva s pozitívnymi ohlasmi.

Trebárs Silvia Kucherenko alebo Gabriel Jiráčková? Aj pred operáciou boli krásne...

Ale viete o nich. Keby to nespravili, tak nie. Dosiahli svoj cieľ.

Poslali ste už niekoho k psychológovi?

Toto býva veľký problém! Najviac rozruchu spraví frustrovaný človek. Po hodine citlivého smerovania si dovolíte povedať, že by azda mohol skúsiť najprv konzultáciu u psychológa, a veľmi často sa to končí aspoň menším škandálom. On si chce dať spraviť nos a vy ho posielate k lekárovi na dušu.

A sú takí, ktorým nový nos „vylieči“ hlavu?

Deväťdesiatsedem percent spokojných klientov ma povznáša, ale nie až tak, ako ma tie zvyšné tri percentá ubíjajú. Mal som klientku, mladú ženu s reálne „ťažkým“ nosom – rinoplastika je všeobecne veľmi náročná – a s reálne zložitou povahou. Do desiatich minút rozhovoru som to pochopil. Netrúfal som si na to. Na operáciu áno, také výzvy bežne prijímam, ale nie na dosiahnutie spokojnosti v kombinácii s jej psychikou.

Čítajte aj:

• Plastický chirurg prehovoril. So silikónmi riskujete nový typ rakoviny
• Chcete schudnúť s pomocou plastického chirurga? Toto by ste mali vedieť
• Hrôza! Nelegálne zákroky na slovenskej klinike. Chirurg bez stopy zmizol!
• VIDEO: Nenaleťte každému! Dobrý plastický chirurg vám modré z neba nesľúbi
• Zabudnite na silikóny! Chirurg pozná trik, ako ich dvihnúť aj bez nich

Psychické choroby