Prednedávnom sa mi kamarátka posťažovala ako bola unavená a otrávená z častých návštev v pôrodnici. S úžasom som ju počúvala a nevedela som ako reagovať, lebo mi oživila moje spomienky na pobyt v pôrodnici, keď som po ničom inom netúžila , len potom aby ma niekto mohol beztrestne a legálne navštíviť. Písal sa rok 1991 a návštevy v bratislavskej pôrodnici vtedy prebiehali nasledovne: osobný kontakt zakázaný, návšteva sa mohla so mnou rozprávať len cez plexisklo v tvare okrúhleho okna v drevenej stene čakárne, kde sme vedľa seba stáli tri, s ktorých obvykle jedna kvôli nízkemu tlaku odpadla. Ak niečo návšteva doniesla, musela to odovzdať otráveným sestričkám, ktoré nám tú nadprácu dali aj patrične pocítiť. Môjho syna som zo slzami v očiach ukazovala cez plexisklo manželovi a  v tej chvíli by som dala všetko za čo i len jeden dotyk či objatie. Keďže na deviatom poschodí pôrodnice fúkalo, nemohli sme tam mať deti dlho, lebo by ochoreli nie na infekciu, ktorou nás strašili sestričky a takto zdôvodňovali zákaz návštev, ale na prievan. Nie raz som rozmýšľala nad tým, že podpíšem reverz. Jediné čo ma tam držalo, bol fakt, že syn mal žltačku a tak som tých 10 dní musela pretrpieť. Keď pre mňa prišli, mala som pocit akoby som opúšťala vyšetrovaciu väzbu v Justičnom paláci.

Na návšteve v pôrodnici sa správajte taktne

Keď som sa však zamyslela nad tým, čo mojej kamarátke vadilo, musela som s ňou súhlasiť. Ona totiž nebola proti návštevám, len jej vadil počet a spôsob akým sa návštevníci k nej správali. Vadilo jej hlavne to, že prichádzali bez ohlásenia a úplne ju dorazila veta jej vlastnej mamy, že by si mala niečo urobiť s vlasmi. Vraj nie je jediná čo rodila a má si brať príklad zo žien čo porodili na poli a pracovali ďalej. Preto musí mať všetko svoje pravidlá. Aj dobremyslená návšteva v pôrodnici. Nie je jedno kedy prídete, na ako dlho, v akom počte, čo prinesiete a o čom komunikujete. Na to všetko by ste mali myslieť ešte pred návštevou.

V manažovaní návštev by mohol zohrať veľmi významnú úlohu váš partner, ktorý môže byť kontaktnou osobou, ktorá má informácie o vašom pôrode, o vašom zdravotnom stave, o bábätku a vie v akom ste aktuálnom rozpoložení. Či návštevu chcete, alebo nie. Každá žena je iná aj každý pôrod je iný. Nie každá mama chce, aby ju blízki videli práve v pôrodnici, nie úplne upravenú a fit a treba brať do úvahy aj únavu, ktorá je prirodzená. Najmä po cisárskom reze môže byť situácia taká, že na návštevu vôbec ani nepomyslíte, lebo máte čo robiť so sebou. Mali by ste sa preto s partnerom dohodnúť ako budete komunikovať s okolím a čo im poviete.

Psychologička radí: Rozhodujte sa bez výčitiek

Psychologička Hana Celušáková zdôrazňuje, že máte plné právo rozhodnúť sa tak ako to vyhovuje vám a bez výčitiek. Je to vaše dieťa, váš život. Oni nie sú v prípade komplikácií zodpovední ani za vás ani za vaše dieťa. Preto si nič nevyčítajte, aj keby ste návštevy nechceli vôbec. Ak to poviete blízkym primeraným spôsobom, mali by to pochopiť. Okrem toho prvé dni raného šestonedelia, kedy sa s vaším telom aj psychikou dejú tie najväčšie zmeny, by ste mali v prvom rade regenerovať a získavať energiu do ďalšieho obdobia po príchode domov. Čas strávený v pôrodnice venujte sebe a dieťaťu. Ak tam môžete mať ubytovaného partnera, tak celej vašej novej rodinnej bunke. Kedy inokedy si vytvárať vzťah s dieťaťom ak nie čo najskôr po pôrode? Všetko ostatné teraz počká. Aj návšteva. Na prvom mieste sú potreby vášho dieťaťa a vy, ktorá mu ich budete uspokojovať.