Jana stojí každý deň pred zrkadlom a pozoruje, ako jej rastie bruško. Po mne bude dieťa múdre a po tatovi vysoké a tmavovlasé, plánuje. Možno. Ale po svokre zdedí alergiu na med, orechy a cesnak. Mladá žena si práve spomenula, že matka jej manžela na Vianoce nejedla ani oblátky, ani orechovník.
Dostala by červené fľaky a možno by jej aj napuchol jazyk. Jana sa v prvom momente uškrnie, no úsmev rýchlo strieda strach. Svokra je alergička, a tak je možné, že Janino bábätko pliagu zdedí. Odvtedy budúcu mamičku zaujíma len to, ako by mohla svokrine gény prekabátiť.
NÁCHYLNOSŤ SA DEDÍ
Alergiu na nejaký druh potraviny má v súčasnosti už asi dvadsať percent slovenských detí a toto číslo bude stúpať. Podľa docentky MUDr. Márie Šustrovej, PhD., zo Slovenskej zdravotníckej univerzity potravinová alergia v rodine zvyšuje riziko, že aj nový človiečik bude mať problémy.
„Alergia je geneticky podmienené ochorenie, ale zapríčiňuje ho aj stres a zlá životospráva.“ Ak ňou trpí matka, pravdepodobnosť, že ju dieťa zdedí, je päťdesiatpercentná. Ak sú obaja rodičia alergici, riziko je osemdesiatpercentné, pričom choroba častejšie zasiahne chlapcov. Zdedenú náchylnosť ovplyvniť nemôžeme, preto by sme si mali osvojiť správny životný štýl. Dôležitá je vyvážená strava, pohyb na čerstvom vzduchu a dojčenie. To všetko môže oddialiť alebo zmierniť výskyt alergických ochorení.
Čo by mala robiť Jana, aby jej dieťa „nezdedilo“ potravinovú alergiu po starých rodičoch? „Najdôležitejšia je prevencia počas prvých týždňov a rokov života, ale potvrdzuje sa, že aj v tehotenstve musí žena z rodiny alergikov dodržiavať určité pravidlá,“ radí imunoalergiologička MUDr. Katarína Cajchanová z Nemocnice ministerstva obrany v Bratislave.
|
|
Exotické ovocie a potraviny by nemala jesť ani | Alergiu na potraviny má dnes asi dvadsať percent |
ANI CIGARETY, ANI PARADAJKY
Ak si žena nedokáže odpustiť cigarety ani počas tehotenstva, riziko, že jej dieťa bude mať v budúcnosti alergiu, je veľmi vysoké. „Aj vtedy, ak sa v rodine žiadne podobné ochorenie nevyskytuje,“ varuje doktorka Cajchanová. „Rovnaký vplyv na nenarodené dieťa má aj popíjanie alkoholu. Do tretice si budúca matka musí dať pozor na to, čo zje. Z jedálneho lístka by mala vylúčiť všetky druhy orechov, plody mora, morské ryby, med, mak, paradajky, sóju, pohánku a exotické ovocie. Sú to silné alergény. Samozrejme, tieto zásady musí dodržiavať aj počas dojčenia.“
DOJČITE POL ROKA
Najlepšou ochranou proti vzniku potravinovej alergie je dojčenie. Prvých šesť mesiacov života by bábätko okrem detského čaju a dojčenskej vody na uhasenie smädu nemalo prijímať nijakú inú stravu ako materské mlieko. „Oddiali sa tým kontakt s cudzorodou bielkovinou,“ vysvetľuje odborníčka. „Okrem toho, dojčenie prispieva ku skorému vyzrievaniu čreva a jeho mikroflóry. Pre zdravú mikroflóru sa zasa treba počas prvého roka života vyhnúť liečbe antibiotikami. Predlžovanie dojčenia po prvom roku však už preventívny účinok nemá.“
OVOCIE I ZELENINU DUSTE
Tuhú stravu začnite dieťaťu pridávať až po polroku. Nové potraviny zaraďujte vždy s odstupom jedného týždňa, aby ste si overili, či váš potomok nereaguje hnačkou, vyrážkami či fľakmi na koži. Najskôr ich podávajte tepelne spracované, ovocie vo forme kompótov či pyré, zeleninu dusenú alebo varenú. Rizikové potraviny ako orechy, med, mak, exotické ovocie, ryby či koreniny dovoľte dieťaťu jesť až po prvých narodeninách.
„Ak potrebujete používať náhradu materského mlieka, zvoľte hypoalergénny prípravok so štiepenou mliečnou bielkovinou, ale určite sa poraďte s pediatrom. Nenahrádzajte materské mlieko sójovým, kravským ani kozím,“ prízvukuje lekárka. Ak sa vo vašej rodine potravinová alergia vyskytuje, nepodceňte žiadne preventívne opatrenie. V dospelosti sa z nej môže vyvinúť respiračná alergia, astma, ale aj črevné poruchy, chronické zápaly tráviaceho traktu.
