Nie každý dokáže ľúbiť. Čo je panický strach z lásky?

Bojíte sa lásky? Strach zo zamilovania je možné liečiť

Bojíte sa zamilovať? Alebo milujete niekoho, kto sa bojí lásku prijať? 

Filofóbia je slovo odvodené z gréckeho philo, čo znamená „láska“ a&nbsp;&nbsp;phobos, čo znamená „strach“. Filofóbia je teda znamená strach zo zamilovania, panický strach z lásky k druhému. Hoci nie je oficiálne uznaná ako duševná porucha, podobne ako všetky sociálne choroby môže mať škodlivé následky na duševné a zdravie.

Typický filofóbov si často predstavujeme ako chladných, osamelých ľudí s kamenným srdcom, ktorí odmietajú každého. "Ale v skutočnosti je strach z lásky nevedome spojený so strachom z odmietnutia. Ľudia, ktorí ním trpia, majú v sebe veľa náklonnosti aj pozornosti, ale nechcú sa vystavovať ranám lásky," upresňuje psychologička Ariane Calvo z Paríža. Dotknuté ženy aj muži dávajú prednosť zničeniu svojho milostného života. V najvážnejších prípadoch sa môže filofóbia rozšíriť aj na okruh priateľov a rodiny.&nbsp;

Filofóbia sa môže prejaviť až vekom, často po významnej udalosti v dospievaní alebo v ranej dospelosti, napríklad:

"Je to nevedomý obranný mechanizmus, kedy sa vás vaša myseľ snaží ochrániť pred situáciou, ktorá by sa mohla stať porovnateľnou so situáciou, ktorá vás už niekoľkokrát zranila," tvrdí psychologička. Tento strach z lásky sa môže zakoreniť už v detstve a prejaviť sa až v dospelosti. Nedostatok náklonnosti zo strany rodičov alebo prísna výchova sa môže u dieťaťa odraziť v jeho emóciách a spôsobiť psychické či sociálne problémy ako nedostatok citovej rovnováhy, nedostatok sebaúcty a podobne. &nbsp;Ak bol niekto v detstve hlboko zranený alebo opustený, môže mať odpor k tomu, aby sa zblížil s niekým, kto mu môže urobiť to isté.

Strach z lásky je taký intenzívny, že v určitých situáciách vyvoláva fyzické príznaky:

Ľudia, ktorí trpia filofóbiou, môžu preto zapojiť veľmi účinné obranné mechanizmy a odmietacie stratégie, ktoré však môžu ovplyvniť ich spoločenský život:

Toto všetko môže viesť k&nbsp;&nbsp;úzkostným poruchám, sociálnej izolácii, dokonca aj k&nbsp;&nbsp;depresívnym poruchám a podobne.

Dá sa žiť vo vzťahu s niekým, kto sa bojí lásky?

Vo vzťahu sú filofóbi neustále bombardovaní neočakávanými a úzkostnými myšlienkami. „Strach z utrpenia je v nich tak hlboko zakorenený, že sú presvedčení, že je vonkajší svet predstavuje nebezpečenstvo a že sa pred ním treba chrániť,“ tvrdí Ariane Calvo. Inými slovami, pár vytvorený s človekom, ktorý sa bojí lásky, je najčastejšie odsúdený na neúspech. Pomôcť môže párová terapia.

Dôvod? Sú to oni, ktorí sabotujú vzťah tým, že si osvoja správanie odmietania, úteku alebo konfliktu, aby prinútili druhého partnera ukončiť vzťah, ak sa to stane vážnym. Môžu napríklad vyhľadávať aj tú najmenšiu chybu na svojom partnerovi, aby ospravedlnili koniec vzťahu, alebo majú tendenciu&nbsp;&nbsp;stretávať sa s ľuďmi, u ktorých nemajú šancu, a tak nemusia riešiť svoj strach z intimity.

Keď sa do filofób predsa len pustí do vzťahu, no bez toho, aby mu skutočne veril, môže sa stať skutočným tyranom a udržiavať nevyvážený vzťah, čo bude paradoxne systematicky priťahovať druhého partnera, ktorý sa bude snažiť hľadať nápravu. „Jeden z manželov sa snaží tomu druhému nejakým spôsobom prinavrátiť chuť lásky, ale plní tým iba bezodnú dieru, pretože zmena musí prísť zo strany filofóba,“ vraví psychologička. Výsledok je taký, že obe strany sú nešťastné. Jedna preto, že je frustrovaná a sklamaná z toho, že nevie vzťah opustiť. Tá druhá preto, že nedokáže vyliečiť, zachrániť milovaného človeka, svoju polovičku.

Ako prekonať fóbiu z lásky a obnoviť vzťah?

Filofóbovia v podstate potrebujú a čakajú len na jednu vec: nájsť partnera, ktorý im dá všetku lásku a dôveru, ktorú dokáže dať. Kľúčom je podľa Ariane Calvo, aby sami identifikovali vzorec lásky a opakovali ho. "Musia si uvedomiť, že odmietajú milovať -​​a byť milovaní - že oni sami sú ​​dôvodom svojich zlyhaní v láske." Inými slovami, musia prijať svoj strach. Existuje na to niekoľko riešení:&nbsp;

„Okrem "klasických" terapií môže byť užitočná akákoľvek práca na sebe, ktorá človeu umožní dištancovať sa od svojho správania a analyzovať ho, zdôrazňuje psychológ: ide napríklad o terapeutické písanie, psychogenézu, diskusné skupiny atď.. Ak filofób trpí sociálnou izoláciou, depresiou alebo vysokou úzkosťou, môžu byť niekedy potrebné lieky ako anxiolytiká, antidepresíva a iné.&nbsp;&nbsp;