O tom, či je stres skutočnými príčinami alebo skôr následkom neplodnosti sa vedú spory. „V debate o psychologických aspektoch neplodnosti v odborných kruhoch dominujú dve zásadné otázky: spôsobuje infertilita stres a depresiu alebo spôsobuje stres a depresia infertilitu?

<a onclick="return openTargetBlank(this, event)" href="https://www.pluska.sk/mamina/snazilky/problem-pocatim/najplodnejsie-sme-vraj-cerstvo-zamilovane.html">Najplodnejšie sme vraj čerstvo zamilované</a>

Prvá otázka je ľahšie zodpovedateľná. V zásade ženy, ktoré majú problém s plodnosťou zažívajú stres, frustráciu, pocity sklamania, hnevu, ktoré často vyústia do úzkostného správania až depresie. Podľa štúdií je stres súvisiaci s liečbou neplodnosti porovnateľný so stresom pri vážnych ochoreniach ako je rakovina,“ hovorí psychologička a fertility koučka Mgr. Marcela Korčeková. Na druhej strane štúdie, ktoré by potvrdili, že stres priamo spôsobuje neplodnosť, neexistujú. „Sú však dôkazy, že depresívne symptómy súvisia s niektorými formami neplodnosti a tiež štúdie, že čím viac je žena vystresovaná na začiatku liečby neplodnosti, tým ťažšie otehotnie. V zahraničí sa zas zistilo vyššie percento úspešnosti otehotnenia u žien, ktoré počas liečby „neplodnosti“ vyhľadali odbornú psychologickú pomoc,“ vysvetľuje odborníčka.

<strong>Mgr. Marcela Korčeková, psychologička, fertility koučka</strong>

Každopádne však stres dokáže v tele narobiť riadnu šarapatu. Stále napätie môže vyvolať spazmy, ktoré anatomicky bránia uhniezdeniu a udržaniu vajíčka. Záťaž navyše ovplyvňuje organizmus aj hormonálne. „Stres negatívne vplýva na ženskú aj mužskú plodnosť a to tým, že narúša našu hormonálnu rovnováhu a neblaho zasahuje reprodukčné orgány. To zvyšuje produkciu hormónu kortizolu a ten nepriaznivo ovplyvňuje sexuálnu aktivitu a reprodukciu tela. Vysoká produkcia kortizolu sa spája s neplodnosťou a nadváhou,“ hovorí Mgr. Korčeková. U mužov vedie stres často až k stavu „oxidačného stresu“, ktorý má za následok znížené množstvo alebo slabšiu pohyblivosť spermií. Ženám zas môže narušiť ovuláciu a menštruáciu. „Preukázala sa súvislosť medzi psychikou a hormonálnou nerovnováhou. Ženy, ktorých “neplodnosť“ súvisí s hormonálnou poruchou, sú viac úzkostné, depresívne a plné obáv,“ dopĺňa fertility koučka.

Negatívne emocionálne rozpoloženie dokonca môže negatívne zasiahnuť aj pokiaľ sa rozhodnete otehotnieť umelou cestou. Hormonálnu liečbu totiž pocítite aj vo vedľajších príznakoch ako napríklad kolísanie nálad. „Ak je žena neustále nevyrovnaná, nespokojná so sebou, partnerom, kolegami, môže to byť aj dôsledok hormonálnej liečby. Keď stres a depresia môžu ovplyvniť plodnosť, môže stres a depresia ovplyvniť úspešnosť in vitro oplodnenia? Zahraničné štúdie na túto otázku odpovedajú jednoznačne – áno. Pacientky, ktoré sú depresívne pred začatím IVF, majú zvyčajne nižšie percento úspešnosti,“ hovorí odborníčka. To jednoznačne svedčí o tom, že psychické príčiny vonkoncom nie sú druhoradé a nemali by ste ich podceňovať.

Vaše rodičovské povinnosti nemusia odďaľovať len stres a depresia. Je jasné, že čím viac niečo chceme, tým ťažšie to dosiahneme. Môžeme teda všetko brzdiť skôr prílišnou túžbou? „Túžba je vnímaná väčšinou ako pozitívny stimul. V tomto prípade prílišná túžba po dieťati môže byť kontraproduktívna. Čím dlhšie sa pár snaží o tehotenstvo, tým sa zvyšuje frustrácia a negatívne emócie. Zúfalou snahou otehotnieť môže dokonca celý proces blokovať. Na základe mojich skúseností najčastejšie negatívne emócie, s ktorými s klientkami pracujem sú hnev, bezmocnosť, beznádej, žiaľ, závisť, sklamanie, pocit krivdy, podráždenie a strach, že sa im nikdy nepodarí otehotnieť. Môžu vyústiť až do depresie,“ opisuje koučka pre plodnosť. To, že by bola patologická túžba po dieťati jedinou príčinou infertility, si však nemyslí. „Problém s „plodnosťou“ je oveľa zložitejší a nemyslím si, že jeden faktor môže byť tak výrazne signifikantný. Samozrejme, môže sa stať, že túžba po dieťati prerastie do „nezdravých“ vzorcov správania a môže viesť k rôznym deštrukciám v zúfalej snahe otehotnieť,“ myslí si odborníčka. Problémom je, že si svoje správanie a myslenie nemusíte uvedomovať a o to ťažšie je ho zmeniť. Pomôcť vám môže najmä psychické preprogramovanie.