Cystická fibróza patrí k dedičným ochoreniam a jej výsledkom je produkcia chybnej bielkoviny. Diagnóza sa prejavuje prevažne pľúcnym postihnutím, niekedy však ovplyvní aj viacero orgánov naraz.
O bábätko sa Marcela (31) s manželom snažila 6 rokov. V prípade žien, ktoré trpia cystickou fibrózou, je ojedinelé, ak otehotnejú prirodzene. „Skôr sa im to podarí vďaka umelému oplodneniu, pretože hustý hlien je všade v tele, aj na krčku maternice aj vajcovodoch. Proces umelého oplodnenia sme kvôli mojim zdravotným výkyvom museli prerušiť dvakrát," začína svoje rozprávanie mladá mamička. Napokon im to, našťastie, vyšlo. Počas tehotenstva sa však musela popasovať s mnohými komplikáciami.
„Čo sa týka cystickej fibrózy, od 4. mesiaca tehotenstva mi začalo stúpať CRP, čo signalizovalo, že mám v tele zápal. Lekárka mi vysvetlila, že pre moje telo je „záťaž“ starať sa už len samé o seba a teraz fungovalo za dvoch, dostala som preto antibiotiká. Bez nich som kašľala, nevedela som dýchať, ani spávať, doslova som chrapčala, po nasadení liečby sa môj stav upravil,“ priblížila Marcela, ktorá okrem iného bojuje aj so špecifickým diabetom, a preto si pichá inzulín.
Zápal, cukrovka a hematóm
Cukrovka jej robila nemalé problémy aj počas tehotenstva. „Diabetologička mi povedala, že počas prvého trimestra mi môže klesať cukor, no nízke hodnoty, okolo 2 – 3, som mala až päť mesiacov. Neustále som si musela merať cukor a mať po ruke džús. Naopak, pred pôrodom mi začal cukor stúpať, nemohla som jesť pečivo, na raňajky som mala stále to isté: orechy a vločky,“ povedala mladá mamička, ktorá napriek viacerým komplikáciám so zápalom, cukrovkou a hematómom na placente považuje priebeh svojho tehotenstva za zvládnuteľný.
Predčasný pôrod
Marcela bola na rizikovom tehotenstve od 30. týždňa a na poslednej kontrole, v 35. týždni, jej odtiekla hlienová zátka. Vtedy ju ovládol stres. „Manžel ani nestihol prísť. Veľmi som sa bála podania spinálu, nakoniec sme to zvládli. Personál bol úžasný, bolelo ma to len o niečo viac, ako bežná injekcia. Ťažkosti mi ale spôsobovalo mravčenie v nohách, až po hrudník. Nevedela som kašľať, mala som pocit, že sa mi nehýbu pľúca a potrebovala som sa predýchať, aby som sa upokojila," spomína si.
Článok pokračuje na ďalšej strane...
