Štvorročné dvojčatá Sebastián a Alex sú ťažko mentálne postihnuté. Hneď po pôrode lekári zistili, že obaja chlapci majú zakrvácanie do mozgových komôr a hrozí im psychomotorické postihnutie. V prognózach však boli viac než opatrní. „Neonatológovia nevedeli ani to, či budú vôbec chodiť. Celý rok sme s manželom mali ružové okuliare. Verili sme, že synovia majú ľahšiu detskú mozgovú obrnu a budú psychicky v poriadku. No vtedy nám jedna lekárka dosť necitlivo povedala, že sú úplne retardovaní. Bol to pre nás šok,“ spomína mama Veronika Kaščáková (30). Už vtedy by sa jej pomoc Centra včasnej intervencie (CVI) veľmi zišla, ale na Slovensku nič podobné neexistovalo. Až vlani bola táto sociálna služba ukotvená v zákone a v Bratislave, Žiline a Prešove otvorili prvé tri CVI. Poskytujú služby rodinám, ktoré majú dieťa so zdravotným postihnutím alebo s rizikovým vývinom.

Chýbali nám informácie

O tom, že v Bratislave otvorili CVI, sa Veronika dozvedela len vďaka tomu, že v centre pracuje jej príbuzná. „V Česku, kde sme boli so synmi na očnom vyšetrení – jeden z nich takmer nevidí –, sme si v čakárni lekárky hneď všimli oznam pre rodičov, kde všade sú ‚centrá rané péče‘. Po celej republike ich majú štyridsaťsedem! V tomto smere sme na Slovensku oproti iným vyspelým štátom asi ako v Kambodži,“ krúti hlavou mladá mamička. „Ja som napríklad dlho nevedela, ako sa so synmi hrať, ako ich stimulovať. Nereagovali na podnety, ktoré sa bežne odporúčajú pre ich vek. Ocenila by som, keby mi niekto ukázal stimulujúce hračky a činnosti.“ Aj vyhľadávanie lekárov špecialistov, ktorých Sebastián a Alex potrebujú, bolo len na neskúsených rodičoch. „Netušili sme, kam sa obrátiť, nikto nám v tom neporadil. V zúfalstve som si neraz pomyslela, načo vlastne lekári zachraňujú ťažko postihnuté detičky, nezrelé, slepé, hluché, imobilné, keď ich potom prepustia z nemocnice domov a nechajú tak. Služby a rady, aké ponúkajú CVI, sú zúfalo potrebné.“

Choroba syna jej ukázala zmysel života. Maťko musí jesť podľa kalkulačky

Neoceniteľná pomoc

„Našou cieľovou skupinou sú rodičia s deťmi od narodenia do sedem rokov, primárne do troch. Toto je najdôležitejšie obdobie nielen pre dieťa, lebo jeho vývin je vtedy najtvárnejší, ale aj pre rodinu, ktorá si nastavuje fungovanie so zdravotne postihnutým dieťaťom,“ vysvetľuje riaditeľka bratislavského Centra včasnej intervencie PhDr. Erika Tichá, PhD. „Práca nášho odborného tímu je najmä terénna. Snažíme sa podporiť vývin postihnutého dieťaťa priamo v jeho domácom prostredí, s jeho hračkami, v jeho izbičke. A popritom sa snažíme podporiť rodinu ako takú, aby prijala či pracovala na prijatí situácie, v ktorej sa ocitla, aby vedela reagovať na otázky okolia, dokázala všetko zvládnuť aj s prípadným zdravým súrodencom.“ Aj Kaščákovci našli služby CVI, ktoré im pomáhajú. „Raz za mesiac k nám chodí fyzioterapeut a raz za dva týždne logopédka. Je skvelé, že my nemusíme ísť do ambulancie. Presúvať sa s dvomi ležiacimi sedemnásťkilovými chlapcami v dvoch kočíkoch jeden človek nemá šancu. Raz mesačne k nám chodí vďaka CVI aj študentka liečebnej pedagogiky a pár hodín pomáha synov strážiť. Ja sa za ten čas snažím vybaviť maximum vecí, inak sa z domu prakticky nedostanem,“ vraví Veronika.

Ide o peniaze

Kaščákovci oceňujú aj stretnutia s ďalšími rodičmi postihnutých detí, ktoré raz mesačne prebiehajú na pôde centra. „Vďaka nim nemáme pocit, že sme v ťažkej situácii sami.“ Pomoc psychológa však nepotrebovali. „S manželom sme si vzájomne psychológovia. Psychicky aj prakticky sme to zvládali doteraz a sme pripravení aj naďalej. No vidím, že centier a pracovníkov je žalostne málo a rodín, čo ich potrebujú, veľa. Zďaleka kapacitne nestíhajú to, čo si reálna situácia vyžaduje,“ prakticky konštatuje Veronika a za pravdu jej dáva aj riaditeľka Tichá: „Pri štyroch pracovníkoch sme kapacitne schopní mať v starostlivosti päťdesiat rodín. No čakajúcich záujemcov je oveľa viac, veď na Slovensku sa ročne narodí takmer dvetisíc detí s poškodením orgánov či s iným zdravotným znevýhodnením. Všetko však závisí od toho, či zoženieme financie na fungovanie. Zatiaľ ich máme na rok vďaka dánskej nadácii.“

Ako fungujú CVI?

Na Slovensku sa vlani otvorilo Centrum včasnej intervencie v Žiline, Prešove a Bratislave. Tento rok pribudne ďalšie v Banskej Bystrici. Najlepšie je skontaktovať sa s CVI čím skôr po narodení postihnutého dieťatka. Do troch rokov sú kompenzačné možnosti mozgu také obrovské, že umožňujú najlepšie rozvinúť náhradné mechanizmy. Pracovníci CVI vás navštívia doma podľa potreby, najmä psychológovia, špeciálni pedagógovia, logopédi, fyzioterapeuti – platíte len príspevok na benzín vo výške desať eur. Pomôžu aj pri sprostredkovaní lekárov špecialistov a ďalších odborníkov, zapožičajú pomôcky a hračky vhodné na rozvoj vášho dieťaťa. V CVI sa takisto raz mesačne stretávajú rodičia zdravotne postihnutých detí.