Strácate nad sebou kontrolu? Psychologička o emocionálnej inkontinencii

Nemáte emócie pod kontrolou? Možno trpíte emočnou inkontinenciou

Ste citoví hypochondri? Prečo treba občas emócie držať na uzde

Starostlivosťou o zdravie sa v textoch zaoberám od roku 2015. Najradšej píšem o novinkách zo sveta vedy a medicíny a o duševnom zdraví. Ako na psychiku a vývin človeka vplýva rodičovská výchova, som skúmala v rámci  svojej dizertačnej práce na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského.

Mgr. Dáša Balogová, PhD.

Podobnosť s nie úplne reprezentatívnou zdravotnou nepríjemnosťou nie je náhodná, aj pri nej totiž ide o neželaný únik. Jednoducho vám proti svojej vôli alebo vôli ostatných ujde, keď cítite nutkanie. V jednej forme sa pojem <a rel="noopener" href="https://zdravie.pluska.sk/rodina-a-tehotenstvo/zajedate-emocie-5-tipov-ako-prestat-jedenim-stresu" target="_self">emocionálna inkontinencia</a> usadil ako pomenovanie prílišného zdieľania svojich vnútorných pnutí – napríklad v nevhodnej situácii či spoločnosti - alebo intenzívneho zaoberania sa nimi.

Odborníci na duševné zdravie roky upozorňujú, že práca s vlastnými pocitmi, ich poznanie a spracovávanie, je kľúčová životná kompetencia, ktorú by sme sa všetci mali naučiť. Lenže škodí aj presný opak – ak (sa) nimi a ich ustavičnou analýzou necháme zahltiť.

Emocionálna inkontinencia je ako citová hypochondria 

Nemusí to znamenať, že ste prehnane emocionálni, často je to práve naopak. Nehmatateľným poryvom potrebujete dať názov, význam, zmysel, jasnú príčinu i dôsledok. Napríklad hádku so šéfkou, rozchod s partnerom, či dokonca úspešný pohovor si systematizujete do zložitých mentálnych máp. Prečo? Dáva vám to istotu, že nejasnému rozumiete a nabudúce sa podľa toho zariadite.

Podľa Roos Vonk, profesorky sociálnej psychológie z Radboud University v Holandsku, sa však určite nie všetky obavy a túžby dajú uchopiť a mali by sme to akceptovať. 

„Ak ste zaneprázdnení sami sebou, máte tendenciu všetko vzťahovať na seba. To, čo <a rel="noopener" href="https://zdravie.pluska.sk/zdravy-zivot/ovlada-vas-strach-choroby-aj-hypochondria-da-liecit/1" target="_self">hypochondri </a>zažívajú s fyzickými ťažkosťami, keď sa neustále zaoberajú možnými chorobami, môže nastať aj v súvislosti s pocitmi. Pretože sa na ne sústredíte, často si kladiete otázky ako ‚cítim niečo? čo to je a prečo?‘ To môže viesť až k depresii. Najlepšia rada pre tých, ktorí sa obávajú a neustále uvažujú, je: zastavte premýšľanie a cítenie, začnite niečo robiť,“ píše v <a rel="noopener" href="https://www.psychologytoday.com/intl/blog/the-ego-and-other-inconveniences/202106/the-consequences-of-emotional-incontinence" target="_self">blogu</a> pre Psychology Today.

Ventilácia pocitov ich môže pocity zhoršiť

Odborníčka vidí problém aj v tom, akým spôsobom niektorí pocity ventilujú. Je to priam&nbsp;fyzická potreba - hnev, žiaľ či radosť zo seba hmatateľne vytlačiť s očakávaním katarzie, doslova umytia sa z emocionálneho nánosu – a s ospravedlnením „potrebovala som to zo seba dostať“.

Zistenia v<a rel="noopener" href="https://journals.sagepub.com/doi/abs/10.1177/0146167202289002" target="_self"> štúdii</a> publikovanej v Personality and Social Psychology Bulletin však naznačujú, že skupina účastníkov, ktorá intenzívne myslela na objekt svojej zlosti a udierala pritom do boxovacieho vreca, bola v porovnaní so skupinou, ktorá svoj hnev rozptýlila, ešte zlostnejšia a agresívnejšia. Ventilácia tak kontraintuitívne nielenže nezabrala, amok ešte zhoršila.&nbsp;

„Predpoklad katarzie, spolu s narcistickou predstavou, že sme všetci ‚veľmi výnimoční‘ a máme právo na naše pocity a šťastie, vyvolal nekontrolované vyjadrovanie emócií, ktoré je možné denne vidieť&nbsp;v televízii a na sociálnych médiách. Žijeme v akejsi nepretržitej šou Jerryho Springera, v ktorej má každý právo vyjadriť svoj každodenný diskomfort&nbsp;a od ostatných sa očakáva, že budú súhlasiť, pretože ‚ja sa cítim takto‘ a ‚ako môžeš toto robiť, ak ma to bolí?‘,“ kladie otázky holandská psychologička.

To, čo hypochondri zažívajú s fyzickými ťažkosťami, keď sa neustále zaoberajú možnými chorobami, môže nastať aj v súvislosti s pocitmi.

Od emocionálnej inkontinencii k emocionálnej inteligencii

Ako sa vôbec dá proti emóciám namietať, ak ich máme za autentické a skutočné a zraniť ich by znamenalo útok na našu svojbytnosť? Ako však poznamenáva Vonková, každý po tom ako „vychladne“, vidí predsa veci inak. Ak sú akútne, sme podľa v nej akomsi detinskom nastavení, hoci dobre vieme, že po vypustení pary nadobudneme čerstvú perspektívu.

„Emocionálna inkontinencia v našej spoločnosti – bezostyšné a neobmedzené vyjadrenie emócií – ilustruje túto detinskosť. Všetci by sme mali mať prospech z toho, ak by sme sa naučili viac rozvíjať dôležitú súčasť<a rel="noopener" href="https://zdravie.pluska.sk/novinky-a-odbornici/psychologicka-sikane-deti-su-nasim-zrkadlom-netoleranciu-odkukaju" target="_self"> emocionálnej inteligencie</a>: ovládanie a reguláciu impulzov, prekonávanie nepríjemností, aby sme si vyvinuli štedrejší, uvážlivý prístup,“ vidí psychologička východisko skôr v obrate tejto ener-gie v kreatívne a konštruktívne konanie a správanie.

Emocionálnou inkontinenciou sa v psychológii oficiálne označuje pseudobulbárny afekt (PBA), ktorým trpel napríklad Arthur Fleck, alias Joker. Znamená nekontrolované prejavy plaču alebo smiechu intenzitou a nábojom neprimerané okolnostiam. Človek s týmto stavom môže napríklad dostať záchvat smiechu na pohrebe. Prejav však nemusí súvisieť s tým, ako sa reálne cíti. Vysvetľuje sa nerovnováhou <a rel="noopener" href="https://zdravie.pluska.sk/zivotny-styl/pada-vas-splin-takto-hormon-stastia-moze-obratit-proti-vam.html" target="_self">serotonínu</a>, dopamínu či glukamátu, hoci vedci ho stále len študujú.

Nejde o duševné ochorenie, bipolárnu poruchu, depresiu, ADHD ani autizmus – prežívanie je u týchto ľudí normálne. 

„Afektívny stav pri <a rel="noopener" href="https://zdravie.pluska.sk/ochorenia-a-z/adhd-porucha-hyperaktivity-deficitom-pozornosti" target="_self">ADHD</a> je impulzívna reakcia, ktorá plne zodpovedá prežívaniu daného človeka. Klient často zhodnotí, že keby si to trochu premyslel, zvolil by iba vhodnejšiu formu vyjadrenia. Pri autizme záleží od stupňa závažnosti. Klienti mávajú výrazné afektívne stavy, často si však neuvedomujú ich nevhodnosť v situácii, používajú ich opakovane i napriek upozorneniu zo strany okolia,“

vysvetľuje rozdiel klinická psychologička Mgr. Miriam Pšenáková, ktorá sa s človekom s touto diagnózou v praxi stretla len raz. Podľa Medical News Today ho môže mať od 9 do 37% ľudí s neurologickými ochoreniami. Pozoruje sa ako súvisiaci stav pri skleróze multiplex, Alzheimerovej či Parkinsonovej chorobe, po úrazoch a <a rel="noopener" href="https://zdravie.pluska.sk/zdravy-zivot/toto-su-priznaky-mozgovej-prihody" target="_self">cievnej mozgovej príhode</a>.

Strácate nad sebou kontrolu? Psychologička o emocionálnej inkontinencii

Mgr. Dáša Balogová, PhD.

Autor článku

Mgr. Dáša Balogová, PhD.

Výber pre vás

Strácate nad sebou kontrolu? Psychologička o emocionálnej inkontinencii

Mgr. Dáša Balogová, PhD.

Súvisiace články

Možno na uľahčenie pohlavného styku použiť jedlý olej?

Máte partnera a žiaden nápad? Dajte si spolu Valentínsky cvik!

Chcete sa vrátiť k bývalému? Úprimne si odpovedzte na tieto otázky

Autor článku

Mgr. Dáša Balogová, PhD.

Výber pre vás