Ste nadšená cvičenka jogy. Museli ste ju nejako obmedziť kvôli vášmu brušku?
Prvý trimester som vôbec necvičila. Po prvé som sa bála čokoľvek urobiť, nevedela som čo môžem a čo nie. A po druhé som mala tak neskutočne veľa roztočených projektov a toľko roboty, že jediné, na čo som mala chuť vo voľnom čase bol spánok. Až teraz, keď už nemám žiadnu robotu, idem cvičiť jogu pre tehotné.
Už dlho ste jogínka? Sedí to k vašej energickej povahe?
Jogu cvičím pravidelne od rozchodu spred piatich rokov dozadu. Potrebovala som sa venovať niečomu, vďaka čomu som sa cítila silnejšia fyzicky aj psychicky, a joga mi ten pocit poskytovala. Začala som chodiť ku Vierke Aysi, ktorá nám vytvorila skupinku pre čerstvo rozídených, tak to bola veľká sranda. Stretli sme sa tam viacerí v depke a robili sme si navzájom zo seba srandu, veľmi nám pomohlo stretávať sa, cvičiť spolu a smiať sa sami na sebe. Okrem Vierky som chodila aj ku chalanovi, ktorý sa vola Tuli Tuleja. Obaja sú úplne iní, majú inú energiu, iný spôsob cvičenia a obe jogy ma bavili.
Dala vám aj niečo iné, ako ohybné telo?
Joga mi dala veľmi veľa. Učila ma nadhľadu a láske, prijímaniu, prítomnosti, cítila som sa pokojná, nič ma nedokázalo rozhodiť. A po každom cvičení som mala pocit, že som tak rozťahaná, že som ľahká ako pierko a lietam. Robila som aj iné športy, chodila som do posilňovne, na spoločenské tance, behávala som, aj plávala, či cvičila doma s frajerom. Bavilo ma všetko, každý pohyb je skvelý, ale joga mi dávala ešte niečo navyše, čo neviem opísať slovami. Ako keby som sa spájala s niečím skutočným, podstatným, niečím vo mne alebo s Bohom. Proste som sa cítila veľmi duchovne, a to mi dávalo pocit nesmierneho naplnenia.
Nejete veľmi mäso, milujete ryžu a zeleninu, súvisí aj zmena vášho jedálnička s jogou?
Jedálniček sa mi zmenil, no to nesúviselo s jogou, ale s vlastným uvedomením si, že je nás na tejto planéte veľa a kvôli nášmu obžerstvu zvieratká s nádhernou dušou žijú v odporných podmienkach a umierajú denne škaredým neláskavým spôsobom. Predstava takého života-neživota mi vháňa slzy do očí. Čiže jedálniček mi zmenil súcit, ktorý cítim voči týmto krásnym bytostiam.
Kedysi ste Bratislavu brázdili na kolobežke. Využívate teraz zdieľané elektrické kolobežky, ktoré stoja na každom rohu?
Stále mám vlastnú kolobežku. Verejné sa mi po pravde trošku protivia. Nie sú mi sympatické a prídu mi nebezpečné. Na jednej strane oceňujem snahu mesta o to, aby sa nepoužívali autá, ale zas opitá mládež na takej rýchlej kolobežke, ktorá ide po chodníku, tiež nie je najlepšie riešenie. Čiže - nevyužívam ich, svoju sem tam, a ak ju používam, idem veľmi opatrne. Ale oveľa radšej teraz chodím pešo.
Keď prišiel jarný lockdown, vraveli ste, že vám padol veľmi vhod, oddýchli ste si. Čo vravíte teraz? Nie je toho „oddychu“ už trochu priveľa?
Ja som dlhý oddych nemala. Pracujem nepretržite od konca mája a bolo toho naozaj neúrekom. Oficiálne od decembra netočím, takže až teraz budem mať naozaj viac oddychu. A pokiaľ ide o divadlo, začalo sa zase hrať, čo sa veľmi teším. Avšak ja už toho s mojím rastúcim bruškom a menšou kondičkou veľa nenahrám.
Pred pár rokmi ste boli taká prepracovaná, že sa vám začalo ozývať zdravie. Ako ste to riešili?
Keď človek pracuje v divadle, kde sa roky hrá každý večer okrem pondelka, do toho skúša a, samozrejme, točí - je to o držku. Dá sa to vydržať istý čas, ale nie dlho a nie v tejto kombinácii. Keď som bola mladšia, vydržala som všetko a bavilo ma to. Čím som staršia, cítim ako by som chcela robiť aj niečo, kde som to ja, Dominika, a venovať sa sebe. Voľného času bolo málo a cítila som sa čím ďalej tým viac fyzicky aj psychicky unavená. Ak sa k tomu celému ešte pridá rozchod a iné súkromné veci, je len otázka času, kedy telo dá jasne najavo stop! A takto dalo aj mne. Začala som byť častejšie chorá. V minulosti som to ignorovala a aj tak išla hrať a točiť. Ale keď sa to už opakovalo a haproval mi imunitný systém aj pri iných veciach, povedala som - a dosť! Nestojí to za to. Začala som odmietať projekty, seriály, filmy, divadlá. A cítila som, ako tá ťažoba zo mňa opadáva, a že sa dávam pomaly dokopy. Viac som oddychovala, viac cestovala, viac som bola sama sebou. Je dôležité vedieť povedať nie.
Ako sa cítite zdravotne teraz, keď čakáte bábätko? Jete čokoládu s uhorkami a po ránu vraciate?
Cítim sa chvalabohu dobre. Doposiaľ je moje tehotenstvo krásne. Nezvraciam, nie je mi zle, nemám migrény ani čudné chute, nič mi nesmrdí, neprejedám sa. Vďaka tomu som mohla dokončiť robotu, ktorú som mala rozrobenú. Som veľmi vďačná, že je to tak, ako to je.
Rozhovor pokračuje na ďalšej strane >>>
