MENU
rodina-a-tehotenstvo

Dokážete povedať pravdu? Neodišiel, nezaspal, zomrel...

Máte odvahu povedať mu pravdu?
Rodina a tehotenstvo

Dokážete povedať pravdu? Neodišiel, nezaspal, zomrel...

V dobrej viere im to chcete uľahčiť. A tak im hovoríte o spánku či o odchode, hoci ide o smrť. Psychologička Silvia Mamoňová Lorencovičová radí, aby ste deťom povedali pravdu

Od tínedžerských rokov sa Silvia Mamoňová Lorencovičová zaujímala o ľudskú psychiku a vplyv raných zážitkov v rodine na konanie ľudí v dospelosti. Dnes pracuje ako psychologička na Klinike pediatrickej onkológie a hematológie v Detskej fakultnej nemocnici v Banskej Bystrici. Do tímu Svetielka nádeje sa pridala pred rokom. Občianske združenie Svetielko nádeje sa zameriava na zlepšovanie a skvalitňovanie života detí a mladistvých s onkologickým alebo iným vážnym ochorením a ich rodín.

Povzbudiť a pomôcť rodinám malých onkologických pacientov vyrovnať sa s realitou musí byť neuveriteľne náročné.

My, ktorí pracujeme v tejto oblasti, to ťažké nemáme. Ťažké to majú rodičia detí, samotní detskí pacienti, ich súrodenci, rodina. My môžeme byť s nimi a pri nich.

Každé dieťa si zaslúži vysvetlenie, prečo pobudne
nejaký čas v nemocnici, prečo podstupuje
všetky vyšetrenia. A čo viac potrebuje dieťa
ako rodiča, ktorému môže dôverovať?Každé dieťa si zaslúži vysvetlenie, prečo pobudne
nejaký čas v nemocnici, prečo podstupuje
všetky vyšetrenia. A čo viac potrebuje dieťa
ako rodiča, ktorému môže dôverovať?
Každé dieťa si zaslúži vysvetlenie, prečo pobudne nejaký čas v nemocnici, prečo podstupuje všetky vyšetrenia. A čo viac potrebuje dieťa ako rodiča, ktorému môže dôverovať?
Zdroj: Shutterstock
Každé dieťa si zaslúži vysvetlenie, prečo pobudne nejaký čas v nemocnici, prečo podstupuje všetky vyšetrenia. A čo viac potrebuje dieťa ako rodiča, ktorému môže dôverovať? Foto: Shutterstock

Dá sa vôbec zmierniť bolesť rodičov z tragickej diagnózy detí?

Na začiatku liečby je to šok. Rakovina je veľký strašiak. Tobôž, keď sa týka dieťaťa. Niekto chce byť sám, niekto pociťuje hnev, niekto chce plakať. Iných zaujíma, ako to povedať ďalším deťom, v škole, či pred dieťaťom plakať, alebo nie. Po úmrtí dieťaťa je to dlhodobý a bolestivý proces. Často sa navyše vynoria partnerské problémy. Žena chce veľa rozprávať, plakať, muž naopak.

A čo samotné choré deti? Uvedomujú si, o čo ide?

V dobrej viere im to chcete uľahčiť. A tak hovoríte o spánku či o odchode, hoci ide o smrť. Psychologička Silvia Mamoňová Lorencovičová radí, aby ste deťom povedali pravdu. Dospelí majú často pocit, že dieťa si neuvedomuje závažnosť svojej situácie. Opak je pravda. Vníma vážne tváre okolo seba, šuškanie, svoj zhoršujúci sa stav. Dokonca sa stáva, že deti cítia potrebu chrániť svojho rodiča a otázku o vlastnej smrti položia niekomu inému, kto je nablízku – lekárovi alebo liečebnému pedagógovi. Niekomu, ku komu cítia dôveru.

„Svoju prácu
vnímam ako
Božiu vôľu,“
prezrádza
Silvia.„Svoju prácu
vnímam ako
Božiu vôľu,“
prezrádza
Silvia.
„Svoju prácu vnímam ako Božiu vôľu,“ prezrádza Silvia.
Zdroj: Archív S.M.L.

„Svoju prácu vnímam ako Božiu vôľu,“ hovorí Silvia Mamoňová Lorencovičová. Foto: Archiv S.M.L.

Je také ťažké pre rodiča odpovedať pravdivo?

Keď sa dieťa pýta, odpovedzte mu otvorene. Akokoľvek je to bolestivé. Dieťa vás pozná, vaše reakcie. Ak je rodič uplakaný a povie, že mu nič nie je, v dieťati vyvolá ešte väčší zmätok. Každé si zaslúži vysvetlenie, prečo pobudne nejaký čas v nemocnici, prečo podstupuje všetky vyšetrenia. A čo viac potrebuje dieťa ako rodiča, ktorému môže dôverovať?

Takže je v poriadku plakať pred deťmi? Nie je lepšie sa usmievať a snažiť sa všetko odľahčiť?

Nič nie je biele alebo čierne. Potláčať smútok a negatívne emócie je rovnako nebezpečné, ako sa nimi zahlcovať. Keď cítite hnev, kričte. Keď smútok, plačte. Slzy a hnev vedia byť dobrí lekári. A štartéri pomáhajúci vypustiť paru ako v tlakovom hrnci a potom znovu fungovať. Chcete vy od detí, aby sa usmievali, keď sú smutné?

Pre mnohých je jednoduchšie povedať „zaspal“ namiesto „zomrel“. Je to správne?

Slovo „zaspal“ evokuje, že sa človek opäť prebudí. „Odišiel“ zas, že čochvíľa príde naspäť. Ľudia tieto výrazy používajú, lebo znejú menej kruto, menej definitívne. Akoby chceli chrániť seba aj iných. Ale pravda pomáha dieťaťu viac sa vyznať v situácii a prijať ju. Preto mu vysvetľujeme diagnózu primerane jeho veku. Ak si rodič praje, pomôže mu lekár dieťaťa.

„Najväčšia škola sú pre
mňa moje deti,“ hovorí
Silvia.„Najväčšia škola sú pre
mňa moje deti,“ hovorí
Silvia.
„Najväčšia škola sú pre mňa moje deti,“ hovorí Silvia.
Zdroj: Archív S.M.L.

„Najväčšia škola sú pre mňa moje deti,“ hovorí hovorí Silvia Mamoňová Lorencovičová. Foto: Archiv S.M.L.

V akom veku si deti začnú uvedomovať závažnosť svojej choroby a pominuteľnosť života?

Je rozdiel, či vysvetľujete ochorenie štvor-, desať-, či pätnásťročnému. Záleží aj na intelekte, aj na tom, či sa dieťa s chorobou alebo so smrťou niekedy vo svojej blízkosti stretlo. Dieťa okolo ôsmeho až deviateho roka však už určite chápe pominuteľnosť života.

Ako vysvetliť situáciu zdravému súrodencovi? Nesústredí sa všetka pozornosť na chorého?

Keď ochorie v rodine dieťa, naozaj sa všetko začne točiť okolo neho. Ostatní súrodenci nielenže prídu o psychickú, ale aj fyzickú prítomnosť svojho rodiča. Väčšinou matky, ktorá je v nemocnici s chorým dieťaťom. Po počiatočnom šoku, keď človek vníma veľmi tunelovo, však treba vnímať aj ostatné deti v rodine, ich potreby a pocity. Nielen zabezpečiť starostlivosť. Aj partneri medzi sebou navzájom by sa mali rozprávať o pocitoch, potrebách. A hlavne nehodnotiť sa.

Dokážete svoju náročnú prácu nechať v robote a nenosiť si ju domov?

Práca psychológa sa nedá zavrieť do kancelárie, na oddelenie. Nedá sa odčleniť od môjho fungovania v osobnom živote. Napriek tomu sa žiada v rámci vlastnej psychohygieny udržiavať rovnováhu v pracovnom aj v osobnom živote. Ak by som bola príliš zahltená pocitmi a problémami ľudí, nedokázala by som byť nápomocná im ani svojej rodine.

To je pre niekoho nepredstaviteľné. Dá sa pri vašom povolaní vôbec vypnúť?

S chorými deťmi a ich rodičmi niekedy vedieme bežné rozhovory. O tom, čo zažili, čo čítali, aký film, rozprávku videli. Na oddelení panuje, aj keď sa to možno zdá zvláštne, aj dobrá nálada či občasné výbuchy smiechu.

Kde brať neustále silu?

Ďakovať. Byť vďačný za každý deň, za každú peknú chvíľu. Hľadať silu v partnerovi, v priateľoch a neuzatvárať sa.

Video

Poradňa zdravia

Zobraziť

Pri hryzení jedla ma bolí zub, inak nie. Treba to riešiť?

Zub môže bolieť na záhryz z troch príčin.

1. Prvou je zápal tkanív okolo hrotu koreňa z dôvodu infekcie šíriacej sa z vnútra zuba. Ide teda o neošetrené, alebo zle ošetrené mŕtve zuby, vnútri ktorých sa množia baktérie. Tie sa uvoľňujú do okolitej kosti, v ktorej sa rozvíja infekcia. Keď na takýto zub zahryznete, zub narazí hrotom koreňa do podráždenej kosti, čo vyvolá bolesť. Riešením je koreňová liečba (tzv.endodontické ošetrenie), v krajných prípadoch extrakcia zuba.

2. Druhou príčinou je náhryzovej bolesti je preťaženie zuba. Dôvodom býva čerstvo zhotovená výplň alebo korunka, ktorá pri záhryze predčasne naráža do oproti stojaceho zuba. Ľudovo sa tomu hovorí, že výplň je "vysoká". Zábrusom sa korunka alebo výplň zníži a problémy pominú. Iným dôvodom na preťaženie zuba môže byť nočné zatínanie, prípadne nasadenie strojčeka na posun zubov.

3. Treťou príčinou je prasklina skloviny alebo časti zuba, ktorá sa objavuje najmä vedľa väčších amalgámových výplní. V takomto prípade je nutné prasknutú časť zuba znížiť a výplň prerobiť.

Je zjavné, že ani jednu z príčin neviete riešiť svojpomocne a je preto vhodné obrátiť sa na zubného lekára.

čítať viac
MUDr. Rudolf Novotný
MUDr. Rudolf Novotný
Zubný lekár

Dcérka nechce nosiť rúško, neviem ako ju presvedčiť

Rúška, či obdobnú ochranu tváre, nemusia nosiť iba deti mladšie ako dva roky. Skúste si spolu ušiť rúško s detským motívom, ktoré sa dieťaťu bude páčiť. Naučte sa riekanku: „Dve gumičky za ušká, noštek, ústa do rúška“. Deti sa rúško naučia tolerovať úplne v pohode, nevnímajú ho ako problém, keď vidia, že to nevnímajú ako problém rodičia.  Zo začiatku sa tomu detičky možno budú brániť, ale treba im vysvetliť, že ho majú preto, aby neochoreli. Buďte deťom príkladom a vzorom v zodpovednom správaní. Vysvetlite a komunikujte s dieťaťom o aktuálnom dianí primerane jeho veku.

čítať viac
MUDr. Dana Jurečková, PhD.
MUDr. Dana Jurečková, PhD.
Pediatrička
doktor

Opýtajte sa
odborníka

Poraďte sa s našimi
odborníkmi.

Položiť otázku

Opýtajte sa odborníka

Poraďte sa s našimi odborníkmi.

Položiť otázku
doktor

Diskusia