MENU
rodina-a-tehotenstvo

Deti a spánok. Čo sa deje s ich organizmom, keď im chýba?

K spánkovému deficitu, narušenému biorytmu a psychickým problémom prispieva aj vzrastajúca závislosť od technológií.
Rodina a tehotenstvo

Deti a spánok. Čo sa deje s ich organizmom, keď im chýba?

Malí Japonci vraj spia oveľa menej než ich rovesníci z iných krajín.

Asi tridsať percent detí mladších než štyri roky si podľa prieskumu japonského ministerstva kultúry ľahne do postele neskôr ako o desiatej večer. Polovica deviatakov ide spať medzi desiatou a jedenástou hodinou, asi dvadsať percent okolo polnoci alebo o jednej ráno. Na príčine je najmä tlak spoločnosti na výkon a ambicióznosť rodičov aj detí. Tie sa snažia uspieť v čoraz intenzívnejšom boji o vzdelanie. Napodobňujú rodičov, pre ktorých znamená pracovná kariéra často viac ako rodina, priatelia a relax.

Podľa vlády žije v Japonsku približne stodvadsaťtisíc školopovinných detí do šestnásť rokov. Asi tretina z nich školu odmieta. Enormný tlak na výkon, narušený biorytmus a nedostatok spánku prispievajú k tomu, že veľa detí má problémy so zaspávaním, psychické ťažkosti aj iné zdravotné problémy.

Na elitné školy

Novinár Masahiko Širaki, ktorý žije na Slovensku, potvrdzuje, že japonské deti málo spia. Nemyslí si však, že na príčine je školský systém, stres či nátlak zo strany rodičov. „Vyučovanie na základných školách sa začína o pol deviatej ráno a končí o druhej. Asi polovica žiakov chodí na záujmové krúžky a úlohy si robí podvečer. Na Slovensku je to asi podobné,“ porovnáva.
Trochu iná situácia je na stredných školách. Trinásť- až pätnásťroční žiaci chodia na „junior high school“. Takmer všetci v rámci školských klubov športujú, venujú sa vedeckým či umeleckým aktivitám, pripravujú sa na rôzne súťaže. Domov prichádzajú okolo šiestej podvečer, najedia sa s rodinou a potom ešte idú na doučovanie. Túžia sa vzdelávať na elitných stredných školách a preto sa dôkladne pripravujú na skúšky na „high school“. „Je to niečo ako slovenské gymnázium a navštevujú ho šestnásť- až osemnásťroční študenti. Takisto majú veľa aktivít, najmä športových. Často trénujú ešte pred vyučovaním, takže z domu odchádzajú skoro ráno,“ vysvetľuje.

Televízia v izbe skracuje deťom spánok až o pol hodiny

Dospávajú cez víkendy

Príčinu spánkového deficitu školákov vidí Masahiko v celkovom nastavení japonskej spoločnosti. „Žijeme do noci, sme ako nočné motýle. Deti nikto nenúti spať, ale ani nespať. V televízii vysielajú pútavé programy pre desaťročných aj o polnoci. Nákupné centrá v blízkosti lokálnych vlakových staníc sú otvorené aj do jednej v noci. Ešte okolo jedenástej v noci je okolie staníc plné života. Ľudia sa vracajú z práce, nakupujú, zabávajú sa.“
Deti, ale aj dospelí, majú čas na svoj súkromný život až pred polnocou. „Pred spaním, či skôr namiesto spania komunikujú s kamarátmi cez Line, čo je aplikácia podobná Viberu či WhatsAppu. Keďže školáci musia ráno vstávať, premeškajú šancu poriadne sa vyspať, sú stále unavení a ospalí. Cez víkendy potom spia v kuse aj šestnásť hodín.“

Priveľa povinností

Iveta si myslí, že medzi našimi a japonskými tínedžermi je minimálny rozdiel. Jej dcéra Kristína má šestnásť rokov, o dva roky skončí gymnázium. Na vysokú by chcel ísť do zahraničia. „Je veľmi ambiciózna a zodpovedná,“ hovorí mama. Okrem učenia chodí takmer každý deň na tanečnú a tri razy do týždňa na angličtinu s medzinárodným certifikátom. V sobotu na kondičnú gymnastiku, preteky a vystúpenia bývajú aj v nedeľu.
Funguje tak, odkedy začala chodiť do školy. Už ako šesťročná chodila spať okolo desiatej. „Ja ani manžel sme ju nikdy do aktivít nenútili, vždy išlo o jej rozhodnutie, hoci sa nám jej režim nepáčil,“ objasňuje Iveta. Jej dcéra ani teraz nejde do postele pred polnocou. Najmä ak chce udržať kontakt so svetom cez čety či sociálne siete.

Ponocujeme?

„Kdesi som čítala, že aj dospelí spia vo všeobecnosti o hodinu a pol menej než naši starí rodičia. Namiesto pohybu v prírode sedíme v práci,“ mieni Iveta. Je presvedčená, že jej dcéra nedostatok spánku a množstvo povinností zvláda. Zatiaľ. „Je ešte mladá. Viem však o viacerých deťoch, ktoré skolabovali, majú problémy so spánkom a navštevujú psychologické poradne. Zväčša sa však ich ťažkosti spájajú aj s rodinnými konfliktmi, napríklad s rozvodom rodičov.“

Japonskí odborníci tvrdia, že väčšina detí, ktoré spia menej než päť hodín, strávi minimálne tri hodiny pri tablete, smartfóne alebo pri hracích konzolách. Podľa štúdie, ktorú minulý rok uskutočnila agentúra TNS Slovakia na vzorke tisícpäťsto dvanásť- až dvadsaťšesťročných respondentov, strávia títo na internete priemerne štyri hodiny. Menší sú on-line najmä kvôli hrám, starší komunikujú alebo vyhľadávajú informácie. Zdá sa, že na rozdiel od japonských tínedžerov tí naši ešte úplne neprepadli virtuálnej realite. Zo zvyšných dvadsať hodín prespia podľa výskumu minimálne sedem. Šesť hodín sa učia, cestujú, stretávajú sa s kamarátmi a venujú sa svojim záľubám.a

Ako rodičia

Deti prevzali životný štýl rodičov. Podľa istej štúdie pracuje štvrtina japonských otcov vyše jedenásť hodín denne, v mestách je tento trend výraznejší než na vidieku. K odpracovaným hodinám treba prirátať čas, ktorí deti i dospelí strávia prepravou.

Popoludňajší spánok detí: Ovplyvňuje pamäť, správanie aj emócie

Osem a viac

Detský lekár MUDr. Mario Moro upozorňuje, že dlhotrvajúci nedostatok spánku má u detí za následok bolesti hlavu, ale aj obezitu.

Čo sa deje s detským organizmom, keď mu chýba spánok?
Nevyspaté deti sú predráždené, nervózne, menej odolné proti stresu, trpia zvýšeným krvným tlakom, častejšími bolesťami hlavy a infekciami dýchacích ciest. S chronickým spánkovým deficitom súvisí aj obezita, lebo unaveným deťom sa nechce hýbať. Keďže rastový hormón sa uvoľňuje do polnoci, ak chodia do postele neskôr ako o desiatej večer, môžu mať nižší vzrast. V škole dosahujú horšie výsledky, nedokážu sa sústrediť, sú pasívnejší alebo, naopak, agresívnejší než ich „vyspatí“ spolužiaci. Menej sa zaujímajú o mimoškolské aktivity či o kontakty s rovesníkmi. Dlhodobý spánkový deficit môže viesť k depresii.

Koľko by mali deti spať?
Novorodenec prespí takmer celý deň, ročné dieťa asi pätnásť hodín, trojročné v priemere dvanásť. Staršie deti by mali spať približne osem hodín, podobne aj dospelí. Je však pravda, že každý má inú individuálnu potrebu spánku, z ktorej si radi ukrajujeme. Myslíme si, že spánok doženieme cez víkend, ale tak to nefunguje.

A čo poobedňajší „šlofík“?
Áno, ak trvá menej ako pol hodiny. Inak má negatívny vplyv na večerné zaspávanie, čo zase spôsobuje nedostatok nočného spánku. Ak dieťa spí dlhšie, ako zvyklo, alebo, naopak, nevie zaspať, môže to signalizovať ochorenie a treba rozhodne navštíviť lekára.

Čo všetko prispieva k dobrému zaspávaniu a výdatnému spánku?
Dôležitý je pravidelný spánkový režim. Eliminujte hluk v miestnosti, kde dieťa spí. Neprekúrte ju a dobre vetrajte, ideálnych je devätnásť stupňov Celzia. Zaspávanie pri televízii, tablete, laptope alebo so smartfónom pod vankúšom je absolútne nevhodné! Deti by pred uložením do postele už nemali jesť a zbytočne piť, aby v noci nemuseli chodiť na toaletu. Ak áno, tak len vodu – určite nie sladený čaj alebo limonádu. Tínedžeri nesmú piť kofeínové nápoje a už vôbec nie energetické drinky.

Spánok

Video

Poradňa zdravia

Zobraziť

Je nejaká rozumná alternatíva k fixným zubným strojčekom?

K fixným zubným aparátom existuje aj vyberateľná alternatíva priehľadných plastových násadok na zuby. Čeľustný ortopéd Vám v tomto prípade po vyšetreniach a stanovení plánu liečby vezme odtlačky, z nich sa vylejú modely a na nich sa vyhotoví sekvencia násadok, ktoré v priebehu týždňov meníte. Tieto násadky vyvíjajú na zuby tlak, čím dochádza k posunu chrupu v želanom smere. Pre účinnosť liečby je nutné nosiť násadky minimálne 22 hodín denne, vyberajú sa iba počas jedla a čistenia zubov. Liečba môže trvať jeden až dva roky a finančne je trochu nákladnejšia ako bežný strojček.

čítať viac
MUDr. Rudolf Novotný
MUDr. Rudolf Novotný
Zubný lekár

Syn sa v piatich rokoch pocikáva, skúsili sme všetko

Občasné denné pomočenie, alebo „cvrknutie si“ u menších detí je normálnou súčasťou vývinu. Mnohé deti sú tak zabrané do aktivity alebo hry, že si zabudnú odskočiť na záchod. Na vine môže byť veľa faktorov. Ak dieťa večer alebo tesne pred spaním vypije niekoľko pohárov tekutín, potom sa mu močový mechúr naplní už počas noci. Dieťa sa však s týmto pocitom nemusí zobudiť a nehoda je na svete. Okrem pitného režimu je dôležitý aj pravidelný spánok. Dieťa sa má ukladať a vstávať každý deň v približne rovnakú hodinu. Ďalším režimovým opatrením je určiť, kedy bude chodiť pravidelne na záchod, približne každé dve hodiny, aj keď nepociťuje nutkanie. Vždy by sa malo vycikať dôkladne, aby sa mu o päť minút nechcelo znova. Samozrejmosťou je návšteva toalety tesne pred spaním a hneď po vzbudení. Veľký vplyv na nočné pomočovanie má pohoda dieťaťa a prípadný stres. Rozhodne odporúčam vyšetrenie u detského všeobecného lekára, následne nefrológa alebo urológa.

čítať viac
MUDr. Dana Jurečková, PhD.
MUDr. Dana Jurečková, PhD.
Pediatrička
doktor

Opýtajte sa
odborníka

Poraďte sa s našimi
odborníkmi.

Položiť otázku

Opýtajte sa odborníka

Poraďte sa s našimi odborníkmi.

Položiť otázku
doktor

Diskusia